SME
Štvrtok, 22. august, 2019 | Meniny má Tichomír
EURÓPSKA ÚNIA

Výber protiimigračných strán, ktoré uspeli vo voľbách do EP

Marine Le Penová, Matteo Salvini, Nigel Farage – to sú mená, ktoré strašia liberálnu časť politickej scény v Európe, vrátane jej bruselskej špičky. V eurovoľbách sa im dosť darilo.

Taliansky vicepremiér a minister vnútra Matteo Salvini. Jeho strana práve vysoko bodovala v ďalších voľbách.Taliansky vicepremiér a minister vnútra Matteo Salvini. Jeho strana práve vysoko bodovala v ďalších voľbách.(Zdroj: SITA/AP)

Väčšina strán, označovaných ako nacionalistické, krajne pravicové či protiimigrantské, je teraz v Európskom parlamente (EP) členom frakcie Európa národov a slobody (ENF). Členmi ENF sú napríklad talianska Liga vicepremiéra a ministra vnútra Mattea Salviniho, Slobodná strana Rakúska (FPÖ), holandská Strana pre slobodu Geerta Wildersa alebo francúzske Národné združenie (RN). Ich popularita zmenila pomery síl v EP.

Ponúkame základné informácie o niektorých z týchto politických subjektov z vybraných krajín, kde uspeli vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Nemecko

Alternatíva pre Nemecko (AfD) – Stranu založil v roku 2013 hamburský ekonóm Bernd Lucke pôvodne na báze kritiky eurozóny. V roku 2015 po rozkole v strane sa AfD začala profilovať ako protiimigrantská a začala ťažiť z kritiky migračnej politiky kancelárky Angely Merkelovej. Netají sa väzbami na Rusko; stranu podporoval napríklad aj bývalý český prezident Václav Klaus. Teraz má už zastúpenie vo všetkých 16 krajinských spolkových snemoch a v celonemeckom parlamente je treťou najsilnejšou stranou – vo voľbách v roku 2017 získala 12,6 percenta hlasov.

AfD sa vo voľbách do EP umiestnila na štvrtom mieste, keď získala 10,8 percenta hlasov a mala by tak v EP obsadiť 11 z celkového počtu 96 kresiel vyčlenených pre nemeckých europoslancov.

Francúzsko

Národné združenie (RN) – Bývalý Národný front (FN), ktorý sa na Národné združenie premenoval vlani. Ide o pravicovú stranu, ktorá sa stavia proti európskej integrácii a imigrácii. Od roku 2011 ju vedie Marine Le Penová, ktorá v roku 2017 postúpila aj do druhého kola prezidentských volieb. Vedenie strany prevzala od svojho otca a zakladateľa strany, Jeana-Marie Le Pena. Le Pen založil FN v roku 1972, keď okolo seba združil odporcov prisťahovalcov a európskej integrácie, rovnako ako niektorých monarchistov a klerikálov. Jej pôvodný názov znel Národný front za francúzsku jednotu.

RN vyhralo vo Francúzsku voľby do EP, keď získalo 23,5 percenta hlasov a v EP by malo mať 22 kresiel zo 74 mandátov určených pre Francúzsko.

Článok pokračuje pod video reklamou

Veľká Británia

Strana brexitu – Stranu tento rok v januári založil europoslanec Nigel Farage, bývalý predseda protiúnijnej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorý bol pred referendom v roku 2016 jednou z hlavných tvárí tábora zástancov odchodu svojej krajiny z Európskej únie. Farage v apríli pri začatí predvolebnej kampane oznámil, že Strana pre brexit nebude „poškvrnená“ krajnou pravicou a bude „netolerantná k akejkoľvek netolerancii“. Farage v EP vedie frakciu Európa slobody a priamej demokracie (EFDD).

Podľa predbežných výsledkov strana vedie vo voľbách do Európskeho parlamentu v Británii so ziskom 31,5 percenta hlasov.

Taliansko

Liga – Predtým sa nazývala Liga severu a ako separatistickú stranu ju založil v roku 1991 Umberto Bossi. Pod jeho vedením volala po odtrhnutí Padanie a metropolu označovala ako „zlodejský Rím“. Bossi bol ale roku 2012 obvinený z korupcie a vedenie prevzal Matteo Salvini. Strana vypustila z názvu slovo „sever“, začala sa prezentovať ako celonárodná sila a ťaží najmä z protiimigrantskej a protiúnijnej rétoriky. V parlamentných voľbách v Taliansku vlani vyhrala pravicová koalícia, v ktorej bola Liga najvýraznejšou silou spoločne so stranou Forza Italia expremiéra Silvia Berlusconiho. Salvini sa stal vicepremiérom a ministrom vnútra a predstavil alianciu európskych populistických strán. Ideovým základom tohto spojenectva je návrat právomocí z Bruselu jednotlivým štátom.

Liga vyhrala voľby do EP v Taliansku, keď získala 29 percent hlasov a v EP by tak mala mať 22 kresiel zo 73 mandátov určených pre Taliansko.

Španielsko

Vox - Španielska protiimigračná a nacionalistická strana, ktorú založili v roku 2013 bývalí členovia Ľudovej strany. Je proti zákonom o rodovej rovnosti a proti získaniu autonómie španielskych regiónov. Vlani sa stala prvou ultrapravicovou stranou, ktorá získala svojho senátora od pádu Francovej diktatúry v roku 1975. Vo voľbách v roku 2015 síce získala len 0,1 percenta hlasov, odvtedy však výrazne posilňuje a v aprílových voľbách do španielskeho parlamentu získala 24 poslancov.

Vox sa v tohtoročných voľbách po prvýkrát dostal do europarlamentu, keď získal podľa odhadu 6,2 percenta hlasov a mal by tak v EP obsadiť tri z 54 španielskych mandátov.

Švédsko

Švédski demokrati (SD) – Protiimigračná strana, ktorá sa v minuloročných parlamentných voľbách umiestnila na treťom mieste. Strana bola založená v roku 1988 a sama sa označuje za sociálno konzervatívnu a nacionalistickú stranu; médiá ju označujú väčšinou za krajne pravicovú. SD vznikla na báze hnutia „Nechajte Švédsko Švédom“, ktoré bolo založené v roku 1979. Za najväčšiu hrozbu pre Švédsko považuje nárast moslimskej populácie, prisťahovalectvo a globalizáciu. Po prvýkrát na seba výrazne upozornila v roku 2010, keď sa dostala do švédskeho parlamentu.

Strana SD sa vo voľbách do EP vo Švédsku umiestnila na treťom mieste; získala 16,9 percenta hlasov a z celkového počtu 20 mandátov pre Švédsko by v EP mala mať tri kreslá.

Rakúsko

Slobodná strana Rakúska (FPÖ) – nacionalisticky orientovaná strana, ktorá presadzuje protiimigračnú politiku, vznikla v 50. rokoch zo Zväzu nezávislých, ktorého členmi boli aj bývalí nacisti. V rokoch 1986 až 2000 stranu viedol Jörg Haider, ktorý zahynul pri autonehode. Bývalý predseda a nedávno odstúpivší vicekancelár Heinz-Christian Strache sa v minulosti snažil vytvoriť obraz FPÖ ako umiernenej strany, niektorí jej politici však majú blízko k zoskupeniam považovaným za pravicovo extrémistické. V rakúskych voľbách, ktoré sa konali v októbri 2017, strana skončila na treťom mieste tesne za druhými sociálnymi demokratmi (SPÖ). Prezidentský kandidát FPÖ Norbert Hofer len tesne prehral v opakovanom druhom kole rakúskych prezidentských volieb v decembri 2016 s bývalým šéfom rakúskych Zelených Alexandrom Van der Bellenem. V decembri 2017 bola zostavená nová rakúska vláda, ktorú tvorí koalícia FPÖ a víťaznej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), ktorá sa ale práve rozpadáva pod vplyvom Stracheho aféry. FPÖ sa na vláde podieľala už v rokoch 2000 až 2005.

FPÖ sa vo voľbách do EP v Rakúsku umiestnila na treťom mieste, keď získala 17,2 percenta hlasov a v EP bude zastúpená tromi kreslami z 18 mandátov určených pre Rakúsko.

Najčítanejšie články

Téma: Zahraničie


Článok je zaradený aj do ďalších tém Európska únia

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Merkelová sa pýtala Čaputovej na vyšetrovanie Kuciakovej vraždy

Okrem spolupráce oboch krajín sa Merkelová s Čaputovou venovali aj témam Európskej únie (EÚ) a brexitu.

Slovenská prezidentka a kancelárka Merkelová.
Slovensko

Výročie invázie: Most-Híd upozorňuje na konšpirácie, SaS a OĽaNO oceňujú odpor ľudu

Smer pripomína normalizáciu a drobnohľad ŠTB, SNS považuje rok 1968 za silný pre Slovákov.

Nad Baldovským mostom v Brezne. August 1968.
História

Komunistický režim si pripravil na demonštrantov obuškový zákon

Umožňoval zadržať občana až na tri týždne namiesto dovtedajších 48 hodín, zjednodušoval súdne konanie, sprísňoval tresty.

História

Augustovú inváziu do Československa odsúdili aj mnohí zahraniční komunisti

Okupácia Československa podľa historika Adama Hudeka aj u najväčších sympatizantov komunizmu pochovala všetky ilúzie o možnosti reformovať diktatúru sovietskeho typu do podoby „socializmu s ľudskou tvárou".

Ilustračné foto