SME
Utorok, 24. máj, 2022 | Meniny má Ela

Human Rights Watch vyčíta egyptskej armáde príliš tvrdý postup voči islamistom na Sinaji

Poloostrov je de facto dejiskom povstania vedeného moslimskými radikálmi. Ich taktikou sú aj teroristické útoky na civilné ciele, najmä kostoly a mešity umiernených moslimov.

Útok islamistov na policajné pozície v Ariši v januári 2017Útok islamistov na policajné pozície v Ariši v januári 2017 (Zdroj: TASR/AP)

Podľa organizácie na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW) egyptská armáda v úsilí potlačiť povstanie zrejme pácha vojnové zločiny. HRW to uviedol vo svojej najnovšej správe.

Egyptské bezpečnostné zložky sa podľa správy dopúšťajú na Sinajskom polostrove porušovania práv civilistov a v niektorých prípadoch zrejme aj vojnových zločinov. HRW zároveň vyzval iné štáty, aby Egyptu prestali poskytovať vojenskú podporu.

Vláda v Káhire sa k správe zatiaľ nevyjadrila, v minulosti však obvinenia z porušovania ľudských práv ospravedlňovala tým, že bola nútená zaviesť bezpečnostné opatrenia v rámci boja proti terorizmu.

SkryťVypnúť reklamu

Správa HRW viní egyptské bezpečnostné zložky zo svojvoľného zatýkania, mučenia, mimosúdnych popráv, kolektívnych trestov, núteného vysťahovania občanov a únosov. Medzi obeťami sú podľa organizácie aj maloletí. 134-stranový dokument sa sústreďuje na roky 2016-2018 a opiera sa o satelitné snímky, oficiálne vyhlásenia egyptských úradov a 54 rozhovorov s obyvateľmi severného Sinaja a niekdajšími armádnymi a vládnymi činiteľmi.

HRW zaznamenal 50 zatknutí bez udania dôvodov, pričom v 39 prípadoch boli títo ľudia držaní na tajnom mieste a nemali možnosť kontaktu s okolitým svetom. Niektorí údajne zomreli vo väzbe v dôsledku mučenia či nedostatku lekárskej starostlivosti. Správa zdokumentovala aj 14 mimosúdnych popráv.

Egypt na Sinajskom polostrove už roky bojuje proti islamským radikálom. Napätie v regióne sa zosilnilo po odstúpení prezidenta Husního Mubaraka v roku 2011, ale najmä v roku 2013 po zosadení prezidenta Muhammada Mursího z Moslimského bratstva (v súčasnosti zakázaného). V uplynulých rokoch radikáli útočili aj mimo poloostrova, v oblastiach bližšie k hlavnému mestu, kde sa stali terčom útokov aj koptskí kresťania či turisti.

SkryťVypnúť reklamu

Medzi asi 400 ozbrojenými útokmi, ktoré sa v severnom Egypte udiali od roku 2011, vyniká niekoľko, ktoré rezonovali aj v zahraničných médiách. Reakciou na výzvu Islamského štátu útočiť na kresťanov, vydanú vo februári 2017, bol takzvaný útok na Kvetnú nedeľu v apríli 2017. Následkom dvoch výbuchov bômb v koptských kostoloch v meste Tanta ležiacom východne od Suezského prieplavu (ktorý je hranicou Sinaja) vtedy zahynulo najmenej 45 ľudí, ďalších vyše 120 bolo zranených.

V novembri 2017 skupina ozbrojencov postrieľala najmenej 235 ľudí počas piatkových modlitieb v súfijskej (umiernenej) mešite v severosinajskom meste Bir Al-Abed. Bol to najsmrteľnejší útok v histórii krajiny.

Vo februári 2018 egyptské bezpečnostné zložky začali na severe Sinajského polostrova operáciu namierenú proti radikálom verným teroristickej organizácii Islamský štát (IS). V okolí mesta Ariš a pri hranici s Pásmom Gazy úrady podľa HRW demolovali domovy a ničili poľnohospodársku pôdu. Podľa mimovládnej organizácie Tahrir Institute for Middle East Policy v rokoch 2014-2018 na severe Sinaja zahynulo 3 076 údajných radikálov a 1 226 vojakov a policajtov, zatiaľ čo úrady zatkli viac ako 12 000 ľudí.

SkryťVypnúť reklamu

Niekoľko desiatok tisíc obyvateľov severného Sinaja, ktorého populácia je asi pol milióna ľudí, bolo podľa HRW vysťahovaných či utieklo zo svojich domovov. Ďalších niekoľko tisíc ľudí bezpečnostné zložky zatkli a stovky tajne zadržiavali, uviedla organizácia.

Egyptská armáda spomínané hromadné demolácie popiera. Tvrdí, že bezpečnostné zložky v súlade so zákonom v oblasti vytvorili nárazníkové pásmo a že obyvatelia, ktorí sa museli vysťahovať, boli odškodnení.

HRW vyzvala Spojené štáty, ktoré každoročne Egyptu prispievajú sumou 1,5 miliardy dolárov na bezpečnosť, a ďalších zahraničných partnerov na zastavenie tejto vojenskej pomoci.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


TASR 27. apr
Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


Viktória Žolnová 26. apr
Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


SITA 25. apr
Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


kW 25. apr
SkryťZatvoriť reklamu