SME
Streda, 23. september, 2020 | Meniny má ZdenkaKrížovkyKrížovky

Pred sto rokmi vpadli na Slovensko maďarskí boľševici

V júni 1919 sa Československá republika ocitla v ohrození; maďarská Červená armáda obsadila viacero slovenských miest.

Príchod maďarskej Červenej armády do Košíc 6. júna 1919.Príchod maďarskej Červenej armády do Košíc 6. júna 1919. (Zdroj: Korzár / knižničný fond VKJB)

Útok Maďarskej republiky rád, snažiacej sa o obnovu veľkého Uhorska, priniesol obsadenie viacerých miest na juhu a východe Slovenska vrátane Košíc a Prešova. Situáciu v strednej Európe musela riešiť prebiehajúca Parížska mierová konferencia.

Prvé útoky na západe a v strede

Maďarský útok sa začal ešte v máji 1919 na dlhom úseku hraníc medzi Štúrovom a Tornaľou, s postupom v troch smeroch – na Nové Zámky, Levice a Zvolen. Silným maďarským jednotkám sa už v priebehu 31. mája podarilo prelomiť obranu na Dunaji pri Štúrove a 1. júna obsadiť Nové Zámky.

Skryť Vypnúť reklamu

Cestu viac na západ, na Komárno, sa brániacim československým légiám podarilo Maďarom zastaviť. Ďalší silný maďarský útok však prekročil Ipeľ, kde maďarské jednotky postupovali prakticky bez boja a 1. júna vnikli do Levíc.

Iné jednotky Červenej armády obsadili Šahy a za podpory zboľševizovaného miestneho obyvateľstva aj všetky prechody cez rieku Ipeľ. Maďari 2. júna zatlačili čs. jednotky na sever od Lučenca.

Minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár vyhlásil 5. júna 1919 na Slovensku vojenskú diktatúru.

Došlo k ďalším bojom a 6. júna Maďari dobyli Zvolen. Veliteľ tohto úseku plukovník Josef Šnejdárek stiahol svoje jednotky na líniu Kremnica – Banská Bystrica. Jeho vojaci potom 8. júna za cenu veľkých strát zastavili maďarský útok pri Badíne. Tým sa natrvalo podarilo udržať Banskú Bystricu a prekonať najvážnejšiu krízu.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlboký prienik na východe a sovietska republika v Prešove

Československé jednotky boli nútené ustúpiť pred maďarským útokom aj na východnom úseku. Úspešný postup Maďarov údolím Slanej a Hornádu vyústil 6. júna do obsadenia Košíc.

Časť československého vojska bola nútená ustúpiť smerom na Užhorod. Už 8. júna sa Maďarom podarilo obsadiť Michalovce, 9. júna prenikli do Humenného, Vranova nad Topľou, Prešova a o deň neskôr obsadili Bardejov.

Maďarské vojsko sa priblížilo k poľským hraniciam, čo aktivizovalo poľskú armádu. Chcela zaútočiť zo severu a obsadiť sporné oblasti na Orave a Spiši.

Dňa 16. júna vyhlásili boľševici v Prešove Slovenskú republiku rád (t. j. sovietsku republiku). Bol to bábkový štát maďarských komunistov, ktorý trval iba do ich odchodu.

Skryť Vypnúť reklamu

Útok zastihol čs. armádu v reorganizácii a kompetenčných sporoch

Prakticky v čase maďarského útoku nastala výmena velenia v československej armáde, keď talianskych veliteľov nahradila francúzska vojenská misia. Medzi ich hlavnými predstaviteľmi predtým dochádzalo k nedorozumeniam a sporom o kompetencie na jednotlivých územiach.

Došlo k rozdeleniu frontu na dva úseky – západný a východný. Centrom východnej skupiny boli Košice a velil jej generál Edmond Hennocque.

Západnému úseku velil generál Eugene Mittelhauser. Spadal pod neho dunajský a ipeľský úsek. V rámci ipeľského úseku operovala lučenecká skupina pod vedením spomínaného Josefa Šnejdárka, ktorý bol známym a rešpektovaným legionárom.

Manažérska a diplomatická podpora Francúzov

Dohromady bolo na Slovensku v tomto čase 30 000 československých vojakov; útočiacich Maďarov bolo trikrát viac.

Skryť Vypnúť reklamu

Nový hlavný veliteľ československej armády generál Maurice Pellé sa snažil v prvom rade pozdvihnúť bojovú morálku jednotiek, no rozvinul aj diplomatickú aktivitu. Na Parížskej mierovej konferencii sa o situácii na Slovensku veľa nevedelo, ale on požiadal o rázny zásah voči Maďarsku.

Obrat v bojoch a ústup Maďarov

Československo-maďarský ozbrojený konflikt pokračoval aj na západe Slovenska a postupne dochádzalo k obratu. Čs. jednotky podnikli 7. júna úspešnú protiofenzívu a obsadili Nové Zámky. Na strednom Slovensku bola 10. júna obsadená Banská Štiavnica a 12. júna Zvolen.

To už však zasiahla Najvyššia rada mierovej konferencie v Paríži a rozhodla o definitívnych československo-maďarských hraniciach. Maďarská červená armáda mala opustiť územie ČSR do 14 dní.

Skryť Vypnúť reklamu

Vodca Maďarskej republiky rád Béla Kun sa rozhodnutiu mierovej konferencie formálne podvolil, no ústup maďarského vojska podmienil novými požiadavkami. Československá strana taktiež pokračovala v boji, takže tri dni po oznámení novej hranice (18. júna) boli boje opäť v plnom prúde.

Protiútok v Nových Zámkoch, udržanie Bratislavy

Ťažisko bojov sa presunulo na západ, kde maďarská Červená armáda pripravovala silný koncentrovaný útok. Cieľom bolo obsadiť Nové Zámky a Bratislavu, a tým rozhodnúť o osude vojny.

Útok na Nové Zámky priniesol Maďarom úspech, pád Bratislavy sa však nekonal. Československým jednotkám sa podarilo maďarský postup zastaviť. V tomto čase sa už prejavila demoralizácia maďarských vojakov. Keď sa dozvedeli o určení hraníc a nutnom ústupe, stratili motiváciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Boľševický teror na Slovensku

Na vojnu na našom území najviac doplatili obyčajní ľudia. Česi a Slováci boli na územiach okupovaných Maďarmi vystavení teroru boľševických gárd. Mnohí štátni úradníci utiekli, dochádzalo k rabovaniu a stratám na životoch.

Aktivizovalo sa aj maďarské civilné obyvateľstvo, a to nielen na okupovanom juhu a východe Slovenska. Nazdávali sa, že sa blíži koniec Československej republiky, niektorí šírili promaďarskú propagandu a podporovali červených.

K definitívnemu zastaveniu streľby a vyhláseniu prímeria na Slovensku napokon došlo 24. júna 1919. O podmienkach odchodu maďarských vojsk zo Slovenska rokovali od 25. júna v Bratislave. Odsun vojsk trval od 30. júna a do 7. júla, keď čs. armáda dokončila obsadenie hraníc.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Ekonomika

Pokles ekonomiky v tomto roku by mal byť na úrovni 6,7 percenta, avizuje minister

Návrat na predkrízové úrovne sa očakáva koncom budúceho roka, začiatkom roka 2022.

Eduard Heger, minister financií.
Slovensko

Na podporu kultúry a športu sa má vyčleniť po 20 miliónov eur

Remišová povedala, že okrem toho má ísť časť peňazí aj na podporu nenávratnej pomoci, napríklad na refundáciu v oblasti vstupného.

Veronika Remišová.
Slovensko

Ministerstvo financií ukončilo spoluprácu s advokátom Miškovičom

Toto ukončenie spolupráce považuje Smer za figový list na prekrytie zárobkov. Štát podpísal s advokátom Miškovičom zmluvy za 850-tisíc eur.

Michal Miškovič
Slovensko

Na Slovensku v pondelok pribudlo 175 prípadov koronavírusu

Tri okresy hlásia nad 20 infikovaných, ďalšie dve nad desať.

Ilustračná fotografia.