Obyvatelia i návštevníci Šurian v okrese Nové Zámky si pripomenú 410. výročie narodenia barónky Žofie Bosniakovej a 385. výročie smrti jej otca, protitureckého bojovníka a šurianskeho kapitána Tomáša Bosniaka.
Pamätný deň Bosniakovcov sa uskutoční v sobotu 15. júna v miestnej synagóge. Podujatie pripravilo Mestské múzeum v Šuranoch.
Počas spomienky si budú môcť návštevníci pripomenúť dobovú atmosféru. Navodí ju o. i. živá hudba 16. a 17. storočia a ukážky bojových umení, dobovej módy a tanca.
Predstavia nové vydanie knihy Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov Miroslava Eliáša a podujatie vyvrcholí slávnostnou svätou omšou vo farskom kostole.
Život cnostnej šľachtičnej
Žofia Bosniaková sa narodila 2. júna 1609 na hrade v Šuranoch v šľachtickej rodine vojenského kapitána Tomáša Bosniaka. Získala dobré vzdelanie a náboženskú výchovu.
V roku 1626 sa v Šuranoch vydala za postaršieho baróna Michala Šeréniho, s ktorým sa odsťahovala na zámok Nový Světlov v Bojkoviciach na Morave. O štvrť roka jej manžel zomrel a mladá vdova sa vrátila domov do Šurian.
V roku 1629 sa vydala za baróna Františka Vešeléniho. Presťahovali sa na strečnianske panstvo, obývali hrad Strečno a kaštieľ v Tepličke nad Váhom. Žofia Bosniaková zomrela 28. apríla 1644 na hrade Strečno vo veku 34 rokov.
Uctievané ostatky
V roku 1689 sa zistilo, že telo Žofie Bosniakovej v krypte kaplnky na hrade Strečno je stále neporušené.
Povolenie vystaviť jej telesné ostatky pre verejnosť dal po dôkladnom preskúmaní okolností v roku 1728 biskup Adam Ladislav Erdödy. Gróf Löwenburg, majiteľ hradu Strečno, dal na ten účel pristaviť k teplickému kostolu samostatnú kaplnku. Ostatky tam slávnostne preniesli v roku 1729.
V roku 1997 sa začal proces blahorečenia Žofie Bosniakovej.
Útok podpaľača a Žofiin odkaz
Dňa 1. apríla 2009 došlo k nešťastnej udalosti. Telo Žofie Bosniakovej v rakve vytiahnutej pred kostol polial horľavou látkou a zapálil 31-ročný Žilinčan, ktorý, ako sa ukázalo, trpel psychickým ochorením.
Na námestí v Šuranoch pribudla v januári 2010 socha Žofie Bosniakovej. Má pripomínať jej životné krédo, že po človeku zostanú jeho dobré skutky a všetko ostatné odveje neľútostný čas.