SME
Piatok, 6. december, 2019 | Meniny má Mikuláš
SLOVENSKO

Ján Langoš bojoval proti totalitným režimom

Jeden z najvýznamnejších slovenských disidentov povedal, že komunistická strana mala byť u nás zakázaná rovnako, ako bola fašistická strana zakázaná v Nemecku.

Ján Langoš.Ján Langoš.(Zdroj: ARCHÍV SITA)

V sobotu uplynie presne trinásť rokov odvtedy, čo pred obcou Drienovec tragicky zahynul zakladateľ Ústavu pamäti národa Ján Langoš.

Jeho život a prácu si pripomenie dnešné spomienkové podujatie v Bratislave. Ako informovala zástupkyňa ÚPN Andrea Púčiková, spomienka na bývalého československého ministra vnútra, poslanca slovenského parlamentu a disidenta sa uskutoční pri Langošovej buste na Námestí SNP o 11.00 hod.

Ján Langoš bol jedným z najvýznamnejších disidentov, ktorí sa po revolúcii snažil, aby sa naša pamäť nevymazala.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kľúčová postava slovenského disentu

Narodil sa 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici. Študoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej. Od začiatku 70-tych rokov pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV. V 80-tych rokoch bol jednou z kľúčových osobností slovenského disentu.

Vydával samizdaty Bratislavské listy, Fragment, Časopis K a Fragment K. Podieľal sa na aktivitách podzemnej univerzity. Po novembri 1989 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, po voľbách v roku 1990 bol vymenovaný za Federálneho ministra vnútra ČSFR. V tejto funkcii sa v podstatnej miere zaslúžil o rekonštrukciu FMV a o zrušenie a rozpustenie ŠtB.

Zápas proti totalitným režimom

Celoživotným dielom Jána Langoša bol zápas proti totalitným režimom, ktorými naša krajina prešla v 20. storočí. Bol bytostne presvedčený o tom, že predstavujú zlo pre jednotlivca i spoločenstvá. Jeho úsilie o odkrytie plnej pravdy o ich nemorálnosti a protiprávnosti vyvrcholilo v auguste 2002 schválením zákona o pamäti národa a následným zriadením Ústavu pamäti národa, ktorý naďalej zostane nositeľom a realizátorom jeho myšlienok.

"Dosť často sa zvyknú klásť otázky, ako môže kresťan, ktorý by mal odpúšťať, usilovať o pomenovanie viny a potrestanie vinníkov z minulosti. Tie otázky vyplývajú z nepochopenia základného vzťahu človeka k človeku. Ja mám istú morálnu povinnosť odpustiť svojim vinníkom, ale nemám právo odpustiť človeku, ktorý ubližuje iným," odpovedal Ján Langoš kritikom najmä z radov komunistov.

Komunistická strana mala byť zakázaná

V rozhovore Imricha Gazdu a Thomasa Juhanesa, ktorý vyšiel v konzervatívnom webe Postoy.sk v roku 2007, priznal, že komunistická strana mala byť zakázaná.

"V prvej polovici 80. rokov, hlavy troch mocností (Reagan, Kohl, Gorbačov) uzavreli dohodu o zjednotení Nemecka, ktorá bola postavená na tom, že sa to neudeje násilným spôsobom. Nemci sa zaviazali, že nebudú brať na zodpovednosť východonemeckých komunistov za zločiny, ktoré spáchali v NDR."

Tento postup sa podľa neho preniesol aj do ostatných krajín (Československo, Poľsko a Maďarsko).

Moc odovzdali pod podmienkou

"Komunistická strana odovzdala politickú moc pod podmienkou, že nebude braná na zodpovednosť. To však nebolo domyslené. Boli sme Západom hodený do situácie, kde síce komunisti odovzdali politickú moc, ale v zapätí prevzali moc ekonomickú. A zostali v štátnej správe."

Václav Havel, predstaviteľ disentu spred roka 1989, bol zvolený za prezidenta komunistickým federálnym zhromaždením. Tam podľa Langoša začala tá závislosť na komunistoch.

"Prezident mal vydať dekréty, a dekrétmi rozpustiť federálne zhromaždenie a národné rady, ďalším dekrétom mal zakázať komunistickú stranu a zakázať členom komunistickej strany kandidovať v nových voľbách. Čiže mal urobiť to, čo urobil Beneš po vojne, keď obnovil Československo dekrétmi. Toto bolo potrebné urobiť aj v roku 1989. No nebolo to možné, pretože s komunistami už bola uzavretá dohoda, že nebudú perzekvovaní."

Vinníkov sme nepotrestali

Ako dodal, prvé roky síce priniesli niekoľko zákonov, ktoré sa snažili vysporiadať s komunistickou minulosťou, ale tie riešili len reštitúciu, teda odškodnenie obetí. Bolo však potrebné aj potrestanie vinníkov.

"Národná rada potvrdila, že zločiny komunizmu sú rovnako nebezpečné ako zločiny nacizmu. Nakoniec, Zákon o pamäti národa definuje dobu neslobody od roku 1939 do roku 1989. Vyrovnanie s komunistickým režimom by malo mať podobný priebeh, ako keď sa Nemci vyrovnávali s nacistickým režimom. Teda reštitúcie, odškodnenie obetí a potrestanie vinníkov. My sme reštituovali, odškodnili sme obete, ale vinníkov sme nepotrestali. "

Obnovenie práva a spravodlivosti si podľa Langoša jednoducho vyžaduje potrestanie vinníkov, pričom nemusia ísť do výkonu trestu, čo sudcovia veľmi dobre vedia.

"Je možné odsúdiť, určiť vinu, určiť trestnú sadzbu, ale upustiť od výkonu trestu. To je zvrchované právo súdu. To sa stalo u starých ľudí, ktorí boli na Západe súdení za nacistické zločiny. Súd určil výšku trestu, ale upustil od výkonu trestu."

Ján Langoš zahynul pri autonehode medzi obcami Turňa nad Bodvou a Drienovec v okrese Košice - okolie 15. júna 2006. Vo vysokej rýchlosti narazil do vozidla Multicar plne naloženého štrkom.

Najčítanejšie články

Téma: Slovensko


Neprehliadnite tiež

Momentka z videa.
Slovensko

Poslanci Smeru chcú pre obvinenie Fica iniciovať brannobezpečnostný výbor

Poslanec Jarjabek si myslí, že obvinením Fica sa začalo šikanovanie Smeru ako politickej strany a zastrašovanie jeho voličov.

Tlačová konferencia poslaneckého klubu Smeru.
Slovensko

Najmenej transparentnú kampaň má Smer-SD, tvrdí Transparency

Najtransparentnejšiu kampaň podľa nej vedú koalícia PS/Spolu a strana SaS. Smer výsledky spochybňuje, upozorňuje na rodinné väzby.

Tlačová konferencia poslaneckého klubu Smeru.
Slovensko

Šeliga považuje Ficove výroky za hanbu. Podľa Matoviča vedel, že sa dopustí trestného činu

Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár tvrdí, že za vyslovenie názoru, hoci aj zlého, by nemal byť nikto trestne stíhaný.

Vľavo Boris Kollár (SME RODINA) a vpravo Igor Matovič (OĽaNO) počas zasadnutia 35. schôdze NR SR.