SME
Pondelok, 19. august, 2019 | Meniny má Lýdia
ROZHOVOR

Dekan Drondzek: Obdivujem Boha, že má so mnou trpezlivosť

Prešovský dekan Jozef Dronzek oslávil v týchto dňoch 25. výročie svojej kňazskej služby. Konzervatívnemu webu pri tejto príležitosti poskytol rozhovor.

Dekan Drondzek svätí kahanec.Dekan Drondzek svätí kahanec.(Zdroj: Michal Frank)

V manželstve je 25. výročie strieborná svadba. Väčšinou to s jubilujúcimi oslavuje najbližšia rodina s priateľmi. Svojich blízkych, vrátane spolužiakov z teológie, si na svoju jubilejnú svätú omšu prizval aj prešovský dekan Jozef Dronzek. My sme sa s ním o jeho kňazských začiatkoch porozprávali.

Kedy prvýkrát vo vás skrsla myšlienka, že chcete byť kňazom?

- Ak veríme, že povolanie je od samého Krista, (neznamená to však, že si človek sám pre seba nemôže povedať, že som povolaný, potom je však samozvaný ) tak je počiatok môjho povolania (ak nie som tiež samozvaný ) pre mňa tajomný.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ťažko zadefinovať časové vymedzenie. Také vážne uvažovanie bolo na gymnáziu a druhé ešte vážnejšie na Základnej vojenskej službe v Ostrave nad Ohří, blízko Karlových Varov. Ale musím povedať, že sa moja skúsenosť po tých rokoch nezmenila: denno-denne o svojom kňazstve rozmýšľam a denno-denne sa nanovo rozhodujem. Denno-denne prosím Pána v pokore, ak som sa v niečom nerozhodol pre neho o zmilovanie a jeho milosrdenstvo. Kňazstvo je určite dar a tajomstvo. Alebo ináč,dobrodružstvo svätého Boha so mnou hriešnikom.

Stať sa kňazom, nie je určite ľahké. V kom ste našli najväčšiu oporu?

- V tej duchovnej rovine ma najviac podporovala moja najbližšia rodina, rodičia a súrodenci, babka, potom rodná obec a farnosť. Tí má dodnes podporujú svojimi modlitbami, za čo im patrí veľké Pán Boh zaplať. Rodičia nechávali rozhodnutie na mne, veď som nastupoval na fakultu až po gymnáziu a dvojročnej vojenskej službe, teda som bol dospelý a samostatný. Rodičia prijali moje rozhodnutie, nemám v pamäti niečo negatívne.

Môžete si zaspomínať aj na staré zlaté vysokoškolské časy?

- Začínal som na Univerzite Komenského (UK) Bratislava - Teologickej fakulte a dokončil som na Spišskej Kapitule, tiež to ešte bola UK Bratislava. Potom som si robil ďalšie filozofické štúdiá v Krakove na vtedajšom PAT (Pápežská akadémia teologická ) a filozofické štúdiá som dokončil vedeckým titulom PhD na Filozofickej fakulte v Bratislave na UK pod vedením profesorky Zlatice Plašienkovej, veľmi vzácnej osoby. Veľmi rád si na toto obdobie spomínam, boli to krásne časy, aj keď náročné na čas, cestovanie a štúdium.

Na škole bolo super, ale realita je o niečom inom. Vy ste začínali v Michalovciach. Po roku ste už boli farárom v Zalužiciach. Ako si na to spomínate?

- Áno, spravoval som aj farnosť Remetské Hámre. Potom prišiel Trebišov a teraz Prešov. Spomienky? Roky deväťdesiate boli rokmi eufórie, nadšenia zo slobody, aj tej náboženskej. Pamätám si, že bolo osemsto birmovancov a stovka dospelých na krst, opravoval som kostoly, staval fary… Okrem toho pribudli štúdiá filozofie a prednášky na fakulte. Nemal som žiadny voľný čas. Ale neznamená to, že teraz je pastorácia bez eufórie a radosti. Pán nám dáva okamihy pre posilu a ukazuje, že všetko má zmysel. Každá doba má svoje a ja nerád hovorím : “Kedysi to bolo tak a tak …”

Opravovali ste kostoly, stavali fary, ale popritom ste pracovali aj na sebe, neustálym študovaním. Aký podľa vás by mal byť kňaz?

- Moja osobná skúsenosť mi jasne hovorí: Kňaz bez kríža neexistuje. Teda pochopiť a prijať, že ťarcha kríža patrí k podstate kňazstva. Kňaz, ktorý uteká pred krížom, zahynie. Kristus prijal kríž a je to náš Majster, netreba sa od neho odťahovať. Môže mať všelijakú podobu.

Aké sú podľa vás vaše plusy a v čom by ste sa chceli zdokonaliť ako kňaz?

- Plusy? Skôr mínusy. Som prvý z hriešnikov a svoje hriechy mám stále pred sebou. Nemám sa čím chváliť len, ako hovorí sv. Pavol, svojimi slabosťami. Celý život zápasím so sebou a obdivujem Boha, že má so mnou trpezlivosť.

V Prešove ste už niekoľko rokov dekanom. Je to veľká farnosť. Ako sa vám pracuje s toľkými hriešnikmi (úsmev)?

- Ďakujem Bohu za každého kaplána, laika, veriaceho, ktorého stretávam v tejto farnosti. Od každého sa niečo môžem naučiť a svojím spôsobom mi mnohí pomáhajú. Potom sa práca a povinnosti nezdajú také ťažké.

Po 25-tich rokoch už máte dosť skúseností. Mohli by ste dať nejaké odporúčanie aj mladým, ktorí rozmýšľajú nad duchovným povolaním?

- To, čo som už povedal: „Dajte sa do Božích rúk a zažijete nádherné dobrodružstvo so svätým Bohom. Zažijete kopec radosti aj smútku, pokoja aj nervozity, nádeje i sklamania. Ale má to zmysel.Veď Boh je krása, pravda, dobro ale predovšetkým láska.“

Najčítanejšie články

Téma: Kresťanstvo


Článok je zaradený aj do ďalších tém Slovensko

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Poľsko nedostalo od Nemecka po vojne férové odškodnenie, tvrdí minister Czaputowicz

Nemecko však otázku odškodnenia považuje za uzavretú. Opiera sa pritom okrem iného aj o to, že v roku 1953 sa Poľsko nároku na reparácie zrieklo. Poľsko argumentuje tým, že tento krok bol vynútený nátlakom Sovietskeho zväzu a je protiústavný.

Jacek Czaputowicz
Európska únia

Kaczyňski chce chrániť Poľsko pred úpadkom rodinných hodnôt a demoralizáciou detí

Kritizoval tiež západné krajiny, kde je podľa neho likvidovaná sloboda a občania sú trestaní za to, že hovoria, čo si myslia.

Jaroslaw Kaczynski.
Zahraničie

Nie každý ruských pilotov blahorečil: Sme v hlúpom kukuričnom poli, sťažovala sa tanečnica po núdzovom pristátí

Na dievčinu sa zniesla vlna kritiky, tá sa obhajuje zlou náladou. Putin oboch pilotov vyznamenal titulom Hrdina Ruska.

Lietadlo pristálo v kukuričnom poli. Jedna z pasažierok to niesla ťažko...
Slovensko

Po 70 rokoch sa majú zmeniť pravidlá financovania cirkví

Sociológ SAV a odborník na cirkvi Miroslav Tížik tvrdí, že nový zákon malé cirkvi znevýhodní. Ministerstvo kultúry hovorí naopak o solidárnosti návrhu s malými cirkvami.

(ilustračné foto)