Článok pokračuje pod video reklamou
Severoatlantická aliancia je prežitkom studenej vojny a bolo by logické, keby bola v roku 1991 ukončila svoju činnosť dobrovoľne – spolu s bývalou Varšavskou zmluvou.
Vyhlásil to v rozhovore pre denník Rossijskaja gazeta námestník tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie Alexandr Venediktov, ktorého citovala tlačová agentúra TASS. Svojimi vyhláseniami reagoval aj novú vojenskú stratégiu NATO prijatú v máji 2019.
Nas nedogoňat
„(Generálny tajomník NATO) Jens Stoltenberg sa hrá na prešibaného, keď hovorí, že sila Aliancie tkvie v jej schopnosti meniť sa. Aliancia bola a stále je prežitkom éry studenej vojny,“ uviedol A. Venediktov.
Alexandr Venediktov (zdroj: SBRF)„Najlogickejším koncom dejín Severoatlantickej aliancie by bolo jej dobrovoľná zrušenie spolu s Varšavskou zmluvou,“ dodal vysoký predstaviteľ Rady, ktorej predsedom je sám prezident Vladimír Putin. Členmi Rady bezpečnosti RF sú ministri rezortov a šéfovia agentúr s kompetenciami v oblasti bezpečnosti štátu.
Rok zlomu: 2014
Podľa A. Venediktova sa nový život do NATO vdýchol v roku 2014, keď Západ spustil protiruskú kampaň, a spravodajská stratégia NATO ohlásená J. Stoltenbergom dobre zapadá do tejto logiky.
Po rozpade bývalého Sovietskeho zväzu a konci konfrontácie medzi ním a USA si musela Severoatlantická aliancia nájsť nové ciele, aby ospravedlnila svoju existenciu.
„Aliancia však nevedela prísť s ničím, len s hanebným bombardovaním Juhoslávie v roku 1999 alebo Líbye v roku 2011. Lídri NATO nedokázali nájsť vhodnú úlohu pre svoj blok vo svetovom poriadku,“ zdôraznil A. Venediktov. Podľa neho však niet dôvodov na existenciu NATO, keď studená vojna už nie je.
Vojenský výbor NATO schválil 22. mája novú vojenskú stratégiu Aliancie. Ako vysvetlil Jens Stoltenberg, táto stratégia bola prijatá za účelom čeliť novým výzvam, medzi ktorými podľa TASS-u figuruje aj „ruská jadrová hrozba“.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. (zdroj: TASR/AP)
