Ja som o nej prvýkrát počula v kostole, keď prišli augustiniáni z Košíc hovoriť o kostole, ktorý stavajú a o žene, ktorej ho chcú zasvätiť. Dostala sa ku mne ich brožúrka s modlitbou ruženca k svätej Rite. Nemala jednoduchý život, no možno práve to, jej dodalo sily a teraz ju dáva všetkým, ktorí nevedia ako ďalej.
Prišla o rodinu, no nie o vieru
Svätá Rita žila v Taliansku, narodila sa v roku 1371 v Rocaporene, v malej dedinke vzdialenej 5 km od mesta Cascia. Volala sa Margherita Lotti a od malička túžila po Bohu. Chcela byť rehoľníčkou, no na naliehanie rodičov sa veľmi mladá, ako štrnásťročná vydala za bohatého muža, s ktorým mala dvoch synov.
Ich manželský život bol poznačený spoločenskými mravmi, ktoré v tej dobe panovali. Jej muž sa po osemnástich rokoch manželstva stáva obeťou krvnej pomsty, tzv. vendety. Onedlho prichádza aj o oboch synov, ktorí zomierajú na záhadnú chorobu.
Zostala sama, chcela odísť do kláštora. No jej želaniu vzhľadom na pretrvávajúce rodové boje nevyhoveli. Práve preto si dala cieľ, ukončiť nezmyselné krviprelievanie medzi znepriatelenými rodinami. Odpustila vrahom svojho muža, pomáhala ľuďom v núdzi, tým, ktorí trpeli. Posledných pätnásť rokov života nosila stigmu jedného z tŕňov Kristovej koruny.
Vyrieši neriešiteľné...
Svätá Rita je patrónkou v beznádejných situáciách. Na jej príhovor sa udialo už množstvo zázrakov. Preto, ak neviete, ako z kaluže, skúste osloviť túto sväticu. Mimochodom, v Košiciach v kostole sv. Rity sa nachádzajú aj relikvie - 1. stupňa – kostičky z ruky svätice, ktoré sú uložené v medenej ruži s výškou 50 cm.
Zobrazujú ju s ružami, pretože je svätou ruží. Tak, ako je ruža spojená s tŕňmi, tak aj láska s bolesťami boli u nej nerozlučiteľné. Prišla o všetko, čo milovala, no neprestala milovať Boha a ľudí.
Ako o nej povedal sv. Ján Pavol II.: „Sv. Rita trpela a milovala: milovala Boha a milovala aj ľudí, trpela pre lásku k Bohu a trpela z ľudských dôvodov. Ruža lásky je teda čerstvá a šíri vôňu, keď je spojená s tŕňom bolesti.“
