SME
Štvrtok, 9. apríl, 2020 | Meniny má Milena
HISTÓRIA

Masaker pri Přerove je temnou škvrnou v povojnovom Československu

Vojaci pešieho pluku z Petržalky pozabíjali karpatských Nemcov zo Slovenska, ktorých odsúvali vlakom do Nemecka.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Masaker na Švédskych šanciach pri Přerove patrí k najtemnejším udalostiam povojnového Československa. O život prišlo počas noci z 18. na 19. júna 1945 vyše 200 ľudí.

Predovšetkým išlo o karpatských Nemcov, medzi mŕtvymi bolo tiež niekoľko Maďarov a Slovákov. Československí vojaci nešetrili ani ženy či dojčatá. Veliteľ masakru skončil pred súdom, vďaka vtedajšiemu prezidentovi Klementovi Gottwaldovi si ale nakoniec odsedel zhruba rok väzenia, informuje portál echo24.cz.

Za masakrom stáli príslušníci 17. pešieho pluku z Petržalky (bývalí príslušníci 1. československého armádneho zboru). Tomu velil dôstojník Bedřich Smetana a predovšetkým poručík Karol Pazúr, okrem iného tiež bývalý člen Hlinkovej gardy, ktorý bojoval v Sovietskom zväze na strane Nemecka, než padol do zajatia.

Článok pokračuje pod video reklamou

Následne otočil strany a pripojil sa do armádneho zboru Ludvíka Svobodu. Ešte v decembri 1944 vstúpil aj do Komunistickej strany Československa.

Cestou späť na Slovensko vlak československých vojakov zastavil v Přerove, zhodou okolností ale na inej koľaji stál tiež transport s karpatskými Nemcami, Maďarmi i Slovákmi, niektoré zdroje hovoria dokonca o ľuďoch z odboja.

Netrvalo dlho a pod zámienkou vyšetrovania, že ide o kolaborantov a príslušníkov nacistickej SS, ich vojaci odvliekli na neďaleké návršie.

"Nemilosrdne ich nechali vyvliecť z vagónov, odvliekli ich na kopec nad Přerov a tam ich popravili," uviedol pred niekoľkými rokmi v Českej televízii přerovský historik František Hýbl, ktorý sa touto tragédiou dlhodobo zaoberal.

Najmladším obetiam bolo iba niekoľko mesiacov. "Tieto deti vojaci postrieľali priamo v náručí ich mamičiek, o to to bolo krutejšie," dodal.

Celkom Pazúrovi muži povraždili 265 obyvateľov Dobšinej, Kežmarku, Gelnice, Mlynice a Jánovej Lehoty pri Žiari nad Hronom - sto dvadsať žien, sedemdesiatdva mužov a sedemdesiatpäť detí vrátane dojčiat.

O niekoľko rokov neskôr Pazúr svoje kroky obhajoval. "Čo som mal s nimi robiť, keď sme predtým postrieľali ich rodičov?" povedal údajne na svoju obranu.

Historici hovoria o jednom z najhorších prípadov pomsty na nemecky hovoriacom obyvateľstvu v povojnovom Československu. Pazúr ako hlavný iniciátor masakry nakoniec skončil pred súdom.

Najprv dostal 7,5 rokov väzenia, potom mu Najvyšší vojenský súd v Prahe v roku 1949 zvýšil trest na dvadsať rokov za mrežami. Tam však strávil len rok, následne mu totiž vtedajší prezident Klement Gottwald udelil amnestiu, za čím historici vidia predovšetkým Pazúrove väzby na komunistov, uzatvára echo24.cz.

Najčítanejšie články

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Názory

Odstrániť Konevovu sochu za núdzového stavu je drzé a zbabelé, myslí si Klaus

Rezolútne odmietame snahy a pokusy z vnútropolitických dôvodov vytvárať nepriateľstvo k niektorým cudzím krajinám, pestovať obrazy nepriateľa a hrať sa s umelo pestovaným pocitom ohrozenia našej krajiny zvonku.

Václav Klaus.
Názory

Sever proti juhu alebo "kto to zaplatí"?

Koronavírusová kríza znovu oživila spor "sporivých" a "zadĺžených" štátov o to, ako má fungovať eurozóna.

Ilustračné foto.
Slovensko

Vyšetrovacia kapacita súkromných laboratórií sa zdvojnásobila

V najbližších dňoch je naplánované otvorenie ďalších odberových miest v Bratislave, Poprade, Prešove, Púchove, Ilave a Kráľovskom Chlmci.

Masívne testovanie vzoriek je základ.
Kresťanstvo

Vatikán zriadil komisiu na preskúmanie možného diakonátu žien

Žena sa diakonkou nemôže stať, aj keď niektorí historici tvrdia, že v ranej kresťanskej cirkvi tento úrad zastávali.

Pápež František počas štvrtkovej omše.