SME
Štvrtok, 7. júl, 2022 | Meniny má Oliver

Masaker pri Přerove je temnou škvrnou v povojnovom Československu

Vojaci pešieho pluku z Petržalky pozabíjali karpatských Nemcov zo Slovenska, ktorých odsúvali vlakom do Nemecka.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Masaker na Švédskych šanciach pri Přerove patrí k najtemnejším udalostiam povojnového Československa. O život prišlo počas noci z 18. na 19. júna 1945 vyše 200 ľudí.

Predovšetkým išlo o karpatských Nemcov, medzi mŕtvymi bolo tiež niekoľko Maďarov a Slovákov. Československí vojaci nešetrili ani ženy či dojčatá. Veliteľ masakru skončil pred súdom, vďaka vtedajšiemu prezidentovi Klementovi Gottwaldovi si ale nakoniec odsedel zhruba rok väzenia, informuje portál echo24.cz.

Za masakrom stáli príslušníci 17. pešieho pluku z Petržalky (bývalí príslušníci 1. československého armádneho zboru). Tomu velil dôstojník Bedřich Smetana a predovšetkým poručík Karol Pazúr, okrem iného tiež bývalý člen Hlinkovej gardy, ktorý bojoval v Sovietskom zväze na strane Nemecka, než padol do zajatia.

SkryťVypnúť reklamu

Následne otočil strany a pripojil sa do armádneho zboru Ludvíka Svobodu. Ešte v decembri 1944 vstúpil aj do Komunistickej strany Československa.

Cestou späť na Slovensko vlak československých vojakov zastavil v Přerove, zhodou okolností ale na inej koľaji stál tiež transport s karpatskými Nemcami, Maďarmi i Slovákmi, niektoré zdroje hovoria dokonca o ľuďoch z odboja.

Netrvalo dlho a pod zámienkou vyšetrovania, že ide o kolaborantov a príslušníkov nacistickej SS, ich vojaci odvliekli na neďaleké návršie.

"Nemilosrdne ich nechali vyvliecť z vagónov, odvliekli ich na kopec nad Přerov a tam ich popravili," uviedol pred niekoľkými rokmi v Českej televízii přerovský historik František Hýbl, ktorý sa touto tragédiou dlhodobo zaoberal.

SkryťVypnúť reklamu

Najmladším obetiam bolo iba niekoľko mesiacov. "Tieto deti vojaci postrieľali priamo v náručí ich mamičiek, o to to bolo krutejšie," dodal.

Celkom Pazúrovi muži povraždili 265 obyvateľov Dobšinej, Kežmarku, Gelnice, Mlynice a Jánovej Lehoty pri Žiari nad Hronom - sto dvadsať žien, sedemdesiatdva mužov a sedemdesiatpäť detí vrátane dojčiat.

O niekoľko rokov neskôr Pazúr svoje kroky obhajoval. "Čo som mal s nimi robiť, keď sme predtým postrieľali ich rodičov?" povedal údajne na svoju obranu.

Historici hovoria o jednom z najhorších prípadov pomsty na nemecky hovoriacom obyvateľstvu v povojnovom Československu. Pazúr ako hlavný iniciátor masakry nakoniec skončil pred súdom.

Najprv dostal 7,5 rokov väzenia, potom mu Najvyšší vojenský súd v Prahe v roku 1949 zvýšil trest na dvadsať rokov za mrežami. Tam však strávil len rok, následne mu totiž vtedajší prezident Klement Gottwald udelil amnestiu, za čím historici vidia predovšetkým Pazúrove väzby na komunistov, uzatvára echo24.cz.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu