V desaťročnom národnom pláne pre energetiku a klímu (NPEK) chýba špecifikácia krokov, s pomocou ktorých Nemecko vlastne chce dosiahnuť ambiciózne ciele do roku 2030.
Najväčšia európska ekonomika za vlády kancelárky Angely Merkelovej prijala razantné rozhodnutia v energetickej oblasti smerom k „ozeleneniu“ tohto odvetvia. Napriek tomu v národnom pláne, ktorý dodala Európskej komisii, chýba jasnejší popis krokov a politík, akými chce postupovať.
Absenciu týchto informácií konštatovala EK v nedávno publikovanom odporúčacom dokumente.
Článok pokračuje pod video reklamou
Vlastné národné plány vypracovali a dodali Komisii všetky krajiny EÚ vrátane Slovenska. Podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič k tomu uviedol: „Všetky členské štáty dodali v pomerne krátkom čase pôsobivé návrhy. Žiadny z návrhov však nie je perfektný.“
Nejasný postup najväčšej krajiny
V nemeckom návrhu Európskej komisii chýbajú napríklad konkrétne postupy, ako chce krajina znížiť emisie v oblastiach dopravy, budov, poľnohospodárstva, vykurovania a chladenia.
Postup k cieľom pre rok 2030 v oblasti primárnej aj konečnej spotreby energie nie je podľa Komisie dosť zrejmý. Odporúča preto „Jasne identifikovať politiky, ktoré sa plánujú so zámerom prijať a implementovať ich v období od roku 2021 do roku 2030, ich očakávané vplyvy, ako aj ich časový harmonogram implementácie a rozpočtové požiadavky.“
Brať ohľady aj na susedov
Verejnosť si pamätá na nezvládnuté nápory v nemeckej energetickej sieti, ktoré robili problémy systémom susedných krajín po roku 2011, keď sa Merkelovej vláda rozhodla odstaviť jadrové elektrárne a dať zelenú veterným parkom na severe.
Zrejme takéto eventuality reflektuje ďalšie odporúčanie Európskej komisie Nemcom, ktoré žiada dopracovať národný plán a potom ho implementovať v „regionálnej spolupráci v príslušných skupinách na vysokej úrovni a konzultácií so susednými členskými štátmi.“
Nemecko má tiež špecifikovať opatrenia „na zabezpečenie flexibility, ako aj informácie o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky.“
Komisia odporúča zahrnúť do cieľov „časový harmonogram s vhodnými opatreniami na odstránenie štrukturálnych preťažení v elektrizačnej sústave a zabezpečiť účinné dispečerské a lokačné signály pre trh.“
To by malo byť „základom pre ďalšiu spoluprácu a koordináciu s ostatnými členskými štátmi a s ohľadom na fungovanie vnútorného energetického trhu.“
Dopracovať plány do konca roka
Členské štáty mali Komisii predložiť 10-ročné návrhy plánov s popisom, ako majú v úmysle prispieť k záväzku Parížskej klimatickej dohody z roku 2015 znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990.
EÚ v roku 2018 rozhodla, že energetická efektívnosť by sa mala zvýšiť o 32,5 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2007, pokiaľ ide o spotrebu. Podiel obnoviteľných energií na celkovej spotrebe by sa mal zvýšiť na 32 %.
Podľa nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (súčasť balíka opatrení v oblasti čistej energie) z decembra 2018, ak návrhy národných plánov (NPEK) dostatočne neprispievajú k dosiahnutiu cieľov EÚ, Komisia môže do konca júna 2019 odporučiť ich úpravy.
Finálne NPEK na roky 2021 – 2030 musia členské štáty predložiť do konca roka 2019.
