PREŠOV - Janka Slavkovská z Veľkého Šariša je ženou v domácnosti, no vo svojom voľnom čase sa „motá“ okolo miestneho kostola:
„Keď sme prišli bývať do Šariša, začlenili sme sa do tejto farnosti a zakaždým s niečím pomohli. Najprv pri uprataní, potom pri výzdobe a neskôr pri odpuste... Začali sme čítať čítania. A manžel občas zahral na husliach v zbore,“ spomína.
A tak to išlo. Stretávali sa s kostolnou mládežou a pomáhali pri rôznych aktivitách, ktoré sa robili vo farnosti.
„Keď bola príprava na birmovku a hľadali animátorov, tak sme sa prihlásili, že zoberieme jednu skupinku a uvidíme. Oslovilo nás to a nadchlo natoľko, že už desať rokov pripravujeme mladých na túto sviatosť,“ hovorí.
Práca s mladými ju napĺňa a obohacuje. Je to pre ňu výzva, keď sa vyhlasuje nový zápis. Zakaždým sa teší no nových ľudí a keď sa blíži koniec prípravy, je jej za nimi smutno.
„A keďže nás to chytilo až tak, že sa nám táto príprava birmovancov stala súčasťou života, stretnutia s mladými, ale aj učenie náboženstva, rozhodli sme sa ísť niekde študovať to, čo ich učíme, mať nato " papier",“ spomína.
Študuje spolu s manželom
Pred pár rokmi sa Janka a Ľubo prihlásili do školy KU-teologická fakulta KE - odbor filozofia-teológia.
Manželia Slavkovskí s diplomami po ukončení štúdia teológie. (zdroj: Archív JS)„Na tejto škole sme tri roky chodili pravidelne vždy raz do týždňa na prednášky z rôznych predmetov týkajúcich sa teológie. Štúdium sme ukončili teraz v júni,“ podotýka.
A tým sa to nekončí. „Atmosféra na škole bola fantastická, učenie zaujímavé. Všetko sme využili pri odovzdávaní informácií mladým. A keďže ma to učenie chytilo, povedala som si, že to skúsime ďalej a prihlásili sme sa s manželom na bakalárske štúdium - učiteľ náboženskej výchovy. Máme za sebou prvý ročník,“ smeje sa.
Manželia Slavkovskí spolu sedia v škole, učia sa aj cestujú. Štúdium v päťdesiatke dalo ich životu nový rozmer:
„Odporúčam to každému. Ste vďačný za každú informáciu, za všetko, čo sa môžete dozvedieť, opýtať, čo vám nie je jasné. Neviem, či si v mojom veku nájdem miesto učiteľa náboženskej výchovy, mne úplne postačí aj to, keď sa môžem realizovať a pomáhať vo farnosti,“ podčiarkuje.
Viera je spôsob života
A čo je pre Janku Slavkovskú viera?
„Viera to nie je len sviatosť krstu a prijímania, ktoré vám cirkev ponúka. Viera je spôsob života. A život denno-denne žitý. Viera je vaša práca - ako ju robíte, váš voľný čas - ako ho trávite, ako ovplyvňuje iných ľudí. Viera je prežiť deň čo najlepšie ako sa dá aj s vašimi odpoveďami na situácie a ľudí, ktoré vám do cesty pošle Boh. Je to žiť tak, aby vám všetko, čo robíte prinášalo pokoj. Viera je reklama a ukážka na tvoj život. Viera je aj moja odpoveď na božie volanie, boží hlas, či ho chcem počúvať a či chcem s ním spolupracovať.
Viera je moja skúsenosť s Bohom, ktorá sa prejavuje na mojom živote,“ priznáva.
