Medzinárodné zmluvy by mali poskytovať komunite národov právnu oporu, podobne ako kostra ľudskému telu. Bohužiaľ sa dosť často stane, že potrebná opora sa časom zmení vo zvieraciu kazajku, ktorá dusí. Býva to dané tým, že podmienky sa zmenili, kým text zmlúv zostal rovnaký.
Jedným z takýchto prípadov je Schengen, zmluva o uvoľnení hraničných kontrol vnútri Európy. Prerokovaná bola v 80. rokoch 20.storočia a podpísaná v roku 1990, teda v čase, keď sa ešte typický obyvateľ Paríža nemenoval Muhammad.
Jej základom je tichý predpoklad, že občania susediacich európskych štátov si nebudú chcieť navzájom ubližovať. Nepočítala však s tým, že o generáciu neskôr sa bude po Európe pohybovať značné množstvo Neeurópanov nejasnej identity, o ktorých sa také veci automaticky predpokladať nedajú.
Prečítajte si tiež: Ak nelegálny cudzinec nič nespácha, je ťažké ho odhaliť Čítajte O tom sa pred pár dňami presvedčila aj Česká republika. Odmietnutý žiadateľ o azyl, prepustený ráno z drážďanskej väznice, mohol o pár hodín neskôr znásilniť v ČR šestnásťročné dievča, bez toho, aby české orgány vôbec tušili, že sa na území republiky nachádza.
Čo s tým? Hlavná námietka proti zrušeniu Schengenu je ekonomická, firmy si dávno navykli na zásobovanie just-in-time, ktoré vyžaduje jednoduchý prejazd cez hranice.
Ale podobne ako v prípade Brexitu by sme nemali zabudnúť na to, že peniaze nie sú všetko. Osobne som vyrástol ešte v časoch pasových kontrol a viete čo? Nebol to žiadny des.
Marian Kechlibar je publicista a zakladateľ stránky kechlibar.net.
