SME
Pondelok, 23. september, 2019 | Meniny má Zdenka
ROZHOVOR

Dievčina, ktorá sa smeje osudu

Miška Mihoková píše o farbách, hoci nevidí. Venuje sa charite, skončila vysokú školu, je novinárka. A je Rómka.

Michaela Mihoková.Michaela Mihoková.(Zdroj: Archív MM)

Bojuje s osudom ako lev. Zatiaľ čo mnohí z nás sa naň ponosujú, ona je príkladom toho, že všetko sa dá. Ako inak by ste opísali nevidiacu dievčinu, ktorá je spisovateľkou a čoskoro jej vyjde už štvrtá kniha?

Dievčinu, ktorú nechceli prijať ani na gymnázium, lebo ho vraj nezvládne, a ona vlani úspešne ukončila štúdium masmediálnej komunikácie na vysokej škole?

Dievčinu, ktorá sa hrdo hlási k tomu, že je Rómka a hoci musí bojovať aj z tohto hľadiska s množstvom predsudkov, ani náhodou nič nevzdáva a ide si za svojimi snami?

Článok pokračuje pod video reklamou

Prinášame vám rozhovor s Michaelou Mihokovou, ktorá spolupracuje s Konzervatívnym webom a ktorá, hoci sa tomu zubami-nechtami bráni, si zaslúži našu poklonu.

Mnoho ľudí si zúfa, ľutuje sa kvôli rôznym malichernostiam, a ty napriek hendikepu ovplývaš vnútornou silou a veľkým optimizmom a húževnatosťou. Kde sa to v Tebe berie?

- Myslím, že človek má vždy na výber. Ľutovať sa je voľba, rovnako ako neľutovať sa. Skúsila som obidvoje a nakoniec som zistila, že sebaľútosť je pomalá smrť. Takže žijem tak, aby som sa raz nemusela za seba hanbiť a pri poslednom nádychu plakať, čo všetko som mohla urobiť, ale neurobila som.

Vždy si bola takáto, alebo to prišlo časom, na základe životných skúseností? Keď si jednoducho pochopila, že ľutovať sa Ti nijako nepomôže?

- Prešla som si v živote všeličím. Bolo obdobie, kedy som veľmi tvrdo pracovala ako zamestnanec sebaľútosti. Je to asi čudné prirovnanie, keď to opisujem ako prácu na plný úväzok, ale ono to tak skutočne je. Keď človek prepadáva takýmto pocitom, nemá čas venovať sa čomukoľvek inému. Prelomový bol koniec roku 2012 a celý nasledujúci rok. Dalo by sa povedať, že som dostala zopár životných faciek, ktoré ma zmenili. Ocitla som sa na križovatke a uvedomila som si, že je to na mne. Pozrela som sa na seba objektívne a povedala si: Okej, dievča, teraz sa ukáž. Plač alebo konečne začni so sebou niečo robiť. Vďakabohu, stalo sa to druhé.

Nakoľko Ti v živote pomáha viera v Boha?

- Boh je so mnou všade a vždy. Neobľubujem výraz veriaca, pretože to nevystihuje podstatu. Ja mám totiž s Bohom vzťah. A ako v každom vzťahu, aj tu platí, že chcem, aby bol súčasťou každého aspektu môjho života. Radím sa s ním ohľadne obliekania, chodím sa mu posťažovať, ale, samozrejme, aj mu poďakovať. On mení moje postoje a pomáha mi, aby som sa na všetko pozerala prostredníctvom jeho pohľadu. Ťažko sa to opisuje, ale najdôležitejšie je, že on miluje mňa a ja zasa jeho.

Mala si aj ťažšie obdobia, keď Ťa niekto musel nakopnúť? Kto to bol? Mama, sestra, priatelia?

- Áno, každý občas potrebuje nakopnutie. Pravdaže, bola to aj rodina, ale aj priatelia a moja druhá rodina v cirkvi. Dokonca sa mi stalo, že ma povzbudil úplne cudzí človek, ktorého som stretla jediný raz. Vždy je tu niekto, len asi treba vždy vnímať a nepoddávať sa beznádeji.

Máš vôbec z niečoho strach?

- Bojím sa zvierat. Fakt strašne. Asi by som to nemala priznávať na verejnosti, ale je to tak. Teda všetkých zvierat, okrem koňa. No dobre, klamať sa nepatrí. Trochu sa bojím aj toho koňa. Ale je frajerskejšie povedať, že nie a navyše nie je riziko, že by mi niekto priviedol domov koňa ako maznáčika. (haha)

Ak myslíš strach z niečoho hlbšieho, ako je napríklad smrť alebo staroba, bála som sa okamihu, keď prestanem mať inšpiráciu na písanie. Keď som prišla do literárneho sveta ako autorka, akosi som sa na písanie naviazala do takej miery, že som v ňom videla svoju hodnotu. A pýtala som sa sama seba, kým budem, keď nie autorkou? Napísala som o tom aj knihu a ten príbeh ma vyliečil, lebo už viem, že moja hodnota nespočíva v tom, čo dokážem. Aj keby som časom bola niečím iným, aj keby som len posedávala a dni by mi utekali pomedzi prsty, moja hodnota ostane nezmenená.

Obdivuhodné je, že hoci by sa mohlo zdať, že potrebuješ pomoc, ty pomáhaš iným a venuješ sa charite. Kedy a ako si sa k tomu dostala?

- Charite ako takej sa skôr venuje mama. Ona pracovala s bezdomovcami a angažuje sa aj v iných veciach. Ja som skôr zainteresovaná do služby deťom, v rámci cirkvi mávam nedeľnú školu a tam im rozprávam príbehy z Biblie. V nedeľnej škole sa striedame, ale veľa mi to dáva. Mám veľkú túžbu pomáhať aj deťom v detskom domove a dúfam, že sa mi to podarí. Vo všeobecnosti sa však riadim tým, že pomáhať treba. Najmä, ak sa nazývam kresťankou. Dnes totiž Boha nemôžeme vidieť fyzicky, ale môžeme ho vnímať v ľuďoch. A ak sme ako ľudia sebeckí, žijeme sami pre seba a nie sme ochotní obetovať čas ani peniaze pre druhých, potom ťažko niekto uverí, že skutočne poznáme Boha.

Čím si Ťa podmanilo písanie?

- Áach, o písaní by som toho vedela narozprávať, že by ani kniha nestačila. Písanie, to je láska. Je to neskutočná vášeň, dokonca by som povedala, že je to až fyzická potreba. S každou knihou sa niečo naučím, každú postavu počúvam a som poctená, že si na spísanie príbehu vybrala práve mňa. Je to aj určitý druh terapie, odkedy píšem, v mnohom som dozrela a naučila som sa využívať fantáziu inak ako dovtedy. Je až neuveriteľné, aké scény som vedela vytvoriť, kým som nezačala tvoriť príbehy. Nesprávne používanie fantázie ma vyčerpávalo, ale teraz to dáva životu úplne nový rozmer.

Rada cestuješ, navštevuješ kaviarničky, pekne sa obliekaš, píšeš o farbách... Ako si vlastne predstavuješ svet? Možno oveľa farebnejší, ako v skutočnosti :-)

- Ja ani neviem, či si ho vôbec nejako predstavujem. Jednoducho ho beriem v tej forme, v ktorej sa ku mne prihovára. Vône, zvuky, hlasy. Svet je asi vždy taký, aký ho chceme vidieť. Ten môj je dramatický, ale som rada, že v ňom som.

Aké sú Tvoje tvorivé sny?

- Momentálne si uvedomujem, že som dostala viac, ako niektorí dostanú za celý život. Podarilo sa mi vydať knihy, jedna z nich dokonca získala druhé miesto v kategórii debut roka. Ľudia mi píšu, že vďaka mojej knihe sa za seba nehanbia a konečne sa prijali takí, akí sú. Toto všetko má pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu. Keby som už aj nezažila nič, môžem žiť spokojná s vedomím, že som dosiahla veľa. Samozrejme, stále túžim písať. A budem to robiť, kým mi Boh bude našepkávať príbehy a posolstvá. Želala by som si tiež, aby sa naspievali piesne, ku ktorým ja zložím text. Bolo by to úžasné. Ale uvidíme, kam sa budem posúvať.

A čo sny iného charakteru?

- Keby som povolala predstavivosť, tak by som si vedela vymyslieť toľko snov. Chcela by som byť vysoká, chcela by som, aby niekto vymyslel hovoriace zrkadlo. Chcela by som hrať na bubny a lesnom rohu, nebáť sa zvierat, chytiť si jeleňa a cestovať do Afriky ako misionárka. Občas by som rada čítala myšlienky druhých a ozaj, chcela by som namaľovať taký obraz, že by z neho všetci odpadli. Ale doslova, nielen metaforicky. (haha) Ale nech bude ako chce, hlavne chcem žiť tak, aby zo mňa mal Boh radosť, a potom budem mať aj ja radosť.

Odráža sa vzťah k Bohu aj v Tvojej tvorbe?

- Jasné. Je v mojich príbehoch a mám pocit, že s každou knihou si dovoľujem viac. Odráža sa to najmä na hodnotách, ktoré sa snažím do kníh vkladať. Že žena je viac ako len telo, že človek musí milovať najskôr seba, aby mohol iných, že vždy sa dá začať odznovu, že nás nemusí formovať minulosť, pokiaľ jej to nedovolíme.

Na čom momentálne pracuješ?

- Mám rozpísaný rukopis s názvom Nacistova nevesta. Nerada by som príliš prezrádzala, ale bude to iné a zároveň rovnaké ako predošlé knihy. Bude to o závislostiach, ktoré nás natoľko zotročujú, až sa bojíme vyjsť z ulity. O tom, že ak nás aj niekto vyslobodí, stále sa cítime ako otroci, pokiaľ sa sami nerozhodneme vykročiť vpred. O priateľstvách, ktoré sa rodia za zvláštnych okolností, možno netrvajú celý život, ale úplne ho prevrátia naruby. O vášňach, ktorých sa nevieme zbaviť. O hrdosti, ktorú niekedy treba prekonať, ak nechceme stratiť to, na čom záleží. O neveste a svadobných šatách, ktoré boli ušité pre nacistu.

Najčítanejšie články

Téma: Slovensko


Neprehliadnite tiež

Slovensko

Blahová a spol. nebudú na 99 percent kandidovať za SaS, Sulík to nekomentuje

Predseda strany Richard Sulík podľa nich zopakoval podmienku, že nebude na kandidátke, na ktorej búdu aj oni. Sulík to nekomentoval, kandidátku budú schvaľovať na straníckom sneme 5. októbra.

Na snímke poslanci NR SR za SaS v prednom rade zľava Renáta Kaščáková, Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Natália Blahová a Jozef Rajtár spolu s členmi strany počas tlačovej konferencie k reakcii na mimoriadny kongres strany Sloboda a Solidarita.
Zahraničie

Čaputová na summite kritizovala popieranie klimatických zmien a vyzvala na zmenu života

Ľudstvo si užíva výhody pokroku, avšak zabudlo platiť svoje účty voči planéte, vyhlásila slovenská prezidentka.

Čaputová počas návštevy v USA.
Európska únia

Štyri štáty EÚ sa dohodli na systéme prerozdeľovania migrantov

Kvóty pre jednotlivé krajiny sa podľa Seehofera ešte len majú stanoviť. Bude to závisieť od toho, koľko ďalších európskych krajín sa na prerozdeľovaní utečencov bude podieľať.

Maltský záchranár pomáha jednému z migrantov.
Názory

Jiří Weigl: S Grétou na ceste do otroctva

Klimatický alarmizmus je jednou z hlavných súčastí moderného ľavicového progresivizmu a jeho hlavnou zbraňou v útoku na tradičnú západnú kapitalistickú spoločnosť, o ktorej radikálnu premenu usiluje.

Počet účastníkov odhadovala polícia niekoľko hodín pred koncom protestnej akcie na zhruba 70-tisíc.