SME
Utorok, 12. november, 2019 | Meniny má Svätopluk
NÁZOR

Kauza Česko: Hlasné protesty liberálnej menšiny verzus volebná sila väčšiny

Podobne ako je to aj v iných krajinách Západu, aj česká spoločnosť je rozdelená hlbokou názorovou priekopou na dve podobne veľké časti. Je na šikmej ploche, varuje Jiří Weigl.

Ľudia na Letnej protestujú ľudia za nezávislosť justície a lepšiu vládu.Ľudia na Letnej protestujú ľudia za nezávislosť justície a lepšiu vládu.(Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Štvrť milióna ľudí na nedeľnej letenskej demonštrácii je impozantné číslo a nepochybne silná správa o situácii v českej politike. Otázkou však je, aký je skutočný obsah tejto správy, píše Jiří Weigl z Inštitútu Václava Klausa.

U väčšiny komentárov, ktoré sa ňou zaoberajú, je želanie otcom myšlienky, a tak jasajú nad prebudením občianskeho sektora a jeho aktivity a nadšene konštruujú paralely s novembrom 1989. Ignorujú však úplne rozdielnu situáciu vtedy a teraz.

V roku 1989 existoval v spoločnosti jednoznačný konsenzus o neudržateľnosti totalitného režimu a zdieľala ho aj veľká väčšina vtedajších členov KSČ. Masové demonštrácie na Letnej túto jednotu manifestovali.

Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes v českej spoločnosti žiadna taká jednota neexistuje, píše Weigl. Naopak, spoločnosť je rozdelená hlbokou a rozširujúcou sa názorovou priekopou na dve približne rovnaké polovice obdobne, ako je to dnes v USA a väčšine krajín Západnej Európy.

Koniec dialógu?

Tá konzervatívna, skôr staršia a skôr vidiecka, je u nás (v ČR - pozn. red.) o málo silnejšia a vo voľbách aj volebných prieskumoch v posledných rokoch pravidelne poráža menšiu polovicu mladších voličov z väčších miest ochotnú preberať ľavicovú pokrokársku ideológiu, ktorá je k nám masívne tlačená zo Západu.

Tieto polovice sa sebe stále viac vzďaľujú a prestávajú sa počúvať a rešpektovať.

Pre jednu polovicu je stále neznesiteľnejší spôsob, akým svoje funkcie vykonávajú premiér a prezident, ktorí disponujú silnými mandátmi z volieb a podľa celoštátnych prieskumov zaujímajú popredné miesta na rebríčkoch popularity politikov.

Pre druhú, tu stále ešte väčšiu časť občanov, je čoraz neprijatelnejšia hystéria pokrokárov a ich snaha vnucovať svoje fantasmagorie celej spoločnosti neustálymi zákazmi a obmedzeniami.

Nadšenie nad údajnou aktivizáciou občianskej spoločnosti preto nie je na mieste. Nezabúdajme, že sa nachádzame mesiac po európskych voľbách, ktoré opäť s veľkou prevahou vyhralo hnutie ANO premiéra Babiša.

Rezignácia na demokratické mechanizmy

Skutočnosť, že pokrokárska strana bola nútená uchýliť sa k organizovaniu masových demonštrácií a prestala sa spoliehať na parlamentnú opozíciu alebo budúce voľby, nie je dobrou správou.

Ak v politicky rozdelenej krajine po voľbách jeden tábor začína rezignovať na štandardné politické mechanizmy a utieka sa k pouličným demonštráciám a mimo parlamentnému nátlaku, je to varujúci vývoj pre budúcnosť našej krajiny.

Súčasne sú dnešné demonštrácie vysvedčením tragickej neschopnosti pre súčasnú parlamentnú opozíciu, ktorá nielenže nie je schopná v parlamente nič presadiť, ale prestáva voliča vôbec zaujímať. Zorganizovať pod ich hlavičkou podobný protest by bolo beznádejné.

Nie, toto nebude nový November

Organizátori demonštrácií a ich nová autorita, kredit a možné politické ambície budú pre súčasné opozičné strany veľkou konkurenciou. Zo všetkých týchto dôvodov sa masové demonštrácie priaznivcov jedného tábora nemôžu stať katarziou politickej krízy, ako to bolo v roku 1989.

Babišovi a Zemanovi voliči necítia potrebu demonštrovať, ale kampaň proti nim ich odpudzuje a zjednocuje. Nahráva tomu aj dobrá ekonomická situácia našej krajiny a relatívna spokojnosť ľudí, zdôrazňuje Weigl.

Preto požiadavky letenských demonštrantov zostanú nepochybne prepočuté. U niektorých v to musíme aspoň dúfať.

Napríklad volanie na demonštrácii po neobmedzenej moci prokurátorov ako hlavnej garancii demokracie patrí k skutočným perlám absurdity a bizarnosti tohto začínajúceho sa horúceho leta.

Obávam sa však, že jeseň bude ďaleko horšia. Bohužiaľ, ocitáme sa na šikmej ploche politického napätia a nestability, uzatvára Jiří Weigl z Inštitútu Václava Klausa.

Najčítanejšie články

Téma: Zahraničie


Článok je zaradený aj do ďalších tém Názory

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

Impeachmentom sa amerického prezidenta zosadiť zatiaľ nepodarilo

Málo pravdepodobné je to aj v prípade Trumpa. Konečné slovo má totiž Senát, kde musí ústavnú žalobu podporiť dvojtretinová väčšina a väčšinu v ňom majú republikáni.

Americký prezident Donald Trump.
Európska únia

Macron: Globálny politický systém je v bezprecedentnej kríze

"Systém bol účinný 70 rokov, ale umožnil vznik nových nerovností," konštatoval Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Kresťanstvo

Krátko pred Nežnou revolúciou svätorečili vo Vatikáne Anežku Českú

Kanonizácie sa zúčastnilo približne 10 000 pútnikov z vtedajšej Československej socialistickej republiky.

Praha, Česká republika
Európska únia

Orbán ustupuje európskym ľudovcom, tvrdí maďarský ľavicový denník

Významnú úlohu zohrala skutočnosť, že sa Orbánov kabinet vzdal zámeru na vytvorenie systému samostatných správnych súdov.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.