SME
Štvrtok, 22. august, 2019 | Meniny má Tichomír
SLOVENSKO

Slováci majú hovoriť „Kyjiv“ a „Charkiv“, tvrdí ukrajinský veľvyslanec

Názvy miest na Ukrajine podľa Jurija Mušku nepoužívame správne, lebo sú prevzaté z ruštiny.

Veľvyslanec Ukrajiny v SR Jurij Muška.Veľvyslanec Ukrajiny v SR Jurij Muška.(Zdroj: SITA)

Premenovávací zápal, ktorý sa rozbehol po osamostatnení Ukrajiny a posilnil po majdane, sa nezastavil na jej hraniciach. Vláda v Kyjeve by chcela, aby všetky jazyky prevzali ukrajinské tvary geografických názvov.

Faktom je, že najmä v anglicky hovoriacich krajinách prebieha terminologická výmena, keď v medzinárodnom styku (predovšetkým v doprave, osobitne v leteckej) sa doterajšie pomenovanie Kiev nahrádza novým Kyiv. V tomto roku prijali takéto rozhodnutie Spojené štáty.

Preč s ruskými názvami

Ukrajinský veľvyslanec v Bratislave Jurij Muška si myslí, že touto cestou by mali ísť všetky krajiny vrátane Slovenska. Doteraz používaný tvar „Kyjev“ je podľa neho „preložený“ z ruštiny a treba začať používať „Kyjiv“, ktorý je správny v ukrajinčine.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vysvetľuje, že v časoch Sovietskeho zväzu sa všetky geografické názvy do iných jazykov preberali z ruštiny, ale odkedy je Ukrajina nezávislým štátom, majú sa preberať z ukrajinského jazyka.

Je mnoho geografických názvov, ktoré sa rovnako vyslovujú v ruštine, bieloruštine, poľštine, ale sú aj mnohé názvy, ktoré sú čisto ukrajinské.... Predovšetkým mesto Kyjiv,“ rozpráva J. Muška. „Ale do dnešného dňa všetci prekladajú z ruského Ky-jev,“ zdôrazňuje. „A nie Ky-jiv. Nie Charkov, ale Charkiv. Nie Ľvov, ale Ľviv.“

Ukrajina by podľa veľvyslanca chcela, aby spomínané názvy boli na letiskách prepisované z ukrajinského a nie z ruského jazyka.

To je v poriadku, pokiaľ ide o angličtinu, súhlasíme. Ale vy by ste to chceli aj v slovenskom jazyku?

„Áno, pracujeme na tom, aby vo všetkých krajinách aspoň na letiskách vymenili tieto názvy.“ Veľa krajín to podľa veľvyslanca už urobilo a „proces prebieha“.

Aj Bratislava je premenovaná

„Viete, je to pre nás dôležité, pretože, myslím si, obyvateľom Bratislavy tiež nie je jedno, či žijú v Bratislave alebo v Požoni. Ja si myslím, že žijú v Bratislave,“ rozvíja diplomat. „A nie v Pressburgu.“

„A my keď prekladáme zo slovenského jazyka, tak uvádzame, že je to Bratislava,“ argumentuje ďalej.

Namietame, že pre slovenčinu sú tvary ako Kyjev či Charkov prirodzené a aj u nás sú mestá s týmito koncovkami, napríklad Prešov. Takže to vlastne ani nemusí byť vplyv ruštiny; napokon, v slovenčine si prispôsobujeme názvy mnohých iných zahraničných miest, ako sú napríklad Mníchov či Kolín.

„Súhlasím s vami, že existujú osobitosti. Ale v danom prípade je to čistá politika. Treba brať za základ ukrajinský jazyk a hotovo,“ zdôrazňuje J. Muška.

Prirodzenosť alebo konvencia?

Keďže si myslíme, že je to trochu silná káva, pokúšame sa znova argumentovať zákonitosťami slovenského jazyka a tým, čo je v ňom prirodzené.

„Prirodzené? Vy sa prosto vraciate do Sovietskeho zväzu. Pretože ste si tak zvykli – ale to neznamená, že to je správne. Je to dôsledok histórie,“ nedá sa veľvyslanec.

„Rozumiete? Veď vám hovorím, že Bratislava je Bratislava, aj keď pred sto rokmi to Bratislava nebola. A už vôbec nie pred päťsto rokmi. Ale napriek tomu Bratislava neprestane byť Bratislavou. Príklad Bratislavy je veľmi dobrý,“ uzatvára.

Nuž, zatiaľ sa zdá, že Jurij Muška je jediný, kto na Slovensku verejne vyslovil požiadavku na zmeny v prospech ukrajinského názvoslovia priamo v slovenskom jazyku.

Jeho krajina má teraz evidentne dosť vážnejších problémov, ako nastoľovať svojim susedom politické jazykové požiadavky. A možno predpokladať, že sa to rýchlo ani nezmení, takže „Kyjiv“ sa u nás hádam tak skoro zavádzať nebude.

Najčítanejšie články

Téma: Slovensko


Neprehliadnite tiež

Európska únia

Merkelová sa pýtala Čaputovej na vyšetrovanie Kuciakovej vraždy

Okrem spolupráce oboch krajín sa Merkelová s Čaputovou venovali aj témam Európskej únie (EÚ) a brexitu.

Slovenská prezidentka a kancelárka Merkelová.
Slovensko

Výročie invázie: Most-Híd upozorňuje na konšpirácie, SaS a OĽaNO oceňujú odpor ľudu

Smer pripomína normalizáciu a drobnohľad ŠTB, SNS považuje rok 1968 za silný pre Slovákov.

Nad Baldovským mostom v Brezne. August 1968.
História

Komunistický režim si pripravil na demonštrantov obuškový zákon

Umožňoval zadržať občana až na tri týždne namiesto dovtedajších 48 hodín, zjednodušoval súdne konanie, sprísňoval tresty.

História

Augustovú inváziu do Československa odsúdili aj mnohí zahraniční komunisti

Okupácia Československa podľa historika Adama Hudeka aj u najväčších sympatizantov komunizmu pochovala všetky ilúzie o možnosti reformovať diktatúru sovietskeho typu do podoby „socializmu s ľudskou tvárou".

Ilustračné foto