SME
Nedeľa, 25. júl, 2021 | Meniny má JakubKrížovkyKrížovky
SLOVENSKO

Slováci majú hovoriť „Kyjiv“ a „Charkiv“, tvrdí ukrajinský veľvyslanec

Názvy miest na Ukrajine podľa Jurija Mušku nepoužívame správne, lebo sú prevzaté z ruštiny.

Veľvyslanec Ukrajiny v SR Jurij Muška.Veľvyslanec Ukrajiny v SR Jurij Muška. (Zdroj: SITA)

Premenovávací zápal, ktorý sa rozbehol po osamostatnení Ukrajiny a posilnil po majdane, sa nezastavil na jej hraniciach. Vláda v Kyjeve by chcela, aby všetky jazyky prevzali ukrajinské tvary geografických názvov.

Faktom je, že najmä v anglicky hovoriacich krajinách prebieha terminologická výmena, keď v medzinárodnom styku (predovšetkým v doprave, osobitne v leteckej) sa doterajšie pomenovanie Kiev nahrádza novým Kyiv. V tomto roku prijali takéto rozhodnutie Spojené štáty.

Preč s ruskými názvami

Ukrajinský veľvyslanec v Bratislave Jurij Muška si myslí, že touto cestou by mali ísť všetky krajiny vrátane Slovenska. Doteraz používaný tvar „Kyjev“ je podľa neho „preložený“ z ruštiny a treba začať používať „Kyjiv“, ktorý je správny v ukrajinčine.

Skryť Vypnúť reklamu

Vysvetľuje, že v časoch Sovietskeho zväzu sa všetky geografické názvy do iných jazykov preberali z ruštiny, ale odkedy je Ukrajina nezávislým štátom, majú sa preberať z ukrajinského jazyka.

Je mnoho geografických názvov, ktoré sa rovnako vyslovujú v ruštine, bieloruštine, poľštine, ale sú aj mnohé názvy, ktoré sú čisto ukrajinské.... Predovšetkým mesto Kyjiv,“ rozpráva J. Muška. „Ale do dnešného dňa všetci prekladajú z ruského Ky-jev,“ zdôrazňuje. „A nie Ky-jiv. Nie Charkov, ale Charkiv. Nie Ľvov, ale Ľviv.“

Ukrajina by podľa veľvyslanca chcela, aby spomínané názvy boli na letiskách prepisované z ukrajinského a nie z ruského jazyka.

To je v poriadku, pokiaľ ide o angličtinu, súhlasíme. Ale vy by ste to chceli aj v slovenskom jazyku?

„Áno, pracujeme na tom, aby vo všetkých krajinách aspoň na letiskách vymenili tieto názvy.“ Veľa krajín to podľa veľvyslanca už urobilo a „proces prebieha“.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj Bratislava je premenovaná

„Viete, je to pre nás dôležité, pretože, myslím si, obyvateľom Bratislavy tiež nie je jedno, či žijú v Bratislave alebo v Požoni. Ja si myslím, že žijú v Bratislave,“ rozvíja diplomat. „A nie v Pressburgu.“

„A my keď prekladáme zo slovenského jazyka, tak uvádzame, že je to Bratislava,“ argumentuje ďalej.

Namietame, že pre slovenčinu sú tvary ako Kyjev či Charkov prirodzené a aj u nás sú mestá s týmito koncovkami, napríklad Prešov. Takže to vlastne ani nemusí byť vplyv ruštiny; napokon, v slovenčine si prispôsobujeme názvy mnohých iných zahraničných miest, ako sú napríklad Mníchov či Kolín.

„Súhlasím s vami, že existujú osobitosti. Ale v danom prípade je to čistá politika. Treba brať za základ ukrajinský jazyk a hotovo,“ zdôrazňuje J. Muška.

Skryť Vypnúť reklamu

Prirodzenosť alebo konvencia?

Keďže si myslíme, že je to trochu silná káva, pokúšame sa znova argumentovať zákonitosťami slovenského jazyka a tým, čo je v ňom prirodzené.

„Prirodzené? Vy sa prosto vraciate do Sovietskeho zväzu. Pretože ste si tak zvykli – ale to neznamená, že to je správne. Je to dôsledok histórie,“ nedá sa veľvyslanec.

„Rozumiete? Veď vám hovorím, že Bratislava je Bratislava, aj keď pred sto rokmi to Bratislava nebola. A už vôbec nie pred päťsto rokmi. Ale napriek tomu Bratislava neprestane byť Bratislavou. Príklad Bratislavy je veľmi dobrý,“ uzatvára.

Nuž, zatiaľ sa zdá, že Jurij Muška je jediný, kto na Slovensku verejne vyslovil požiadavku na zmeny v prospech ukrajinského názvoslovia priamo v slovenskom jazyku.

Jeho krajina má teraz evidentne dosť vážnejších problémov, ako nastoľovať svojim susedom politické jazykové požiadavky. A možno predpokladať, že sa to rýchlo ani nezmení, takže „Kyjiv“ sa u nás hádam tak skoro zavádzať nebude.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Účastníci protestu proti povinnému očkovaniu a testovaniu v súvislosti s COVID-19 pred Národnou radou.

Podľa odborníkov sú len dve možnosti, a to dať sa zaočkovať, a tak sa pred nákazou ochrániť, alebo ochorieť s rizikom ťažkého priebehu, dlhodobých až trvalých následkov po ochorení COVID-19 a v najhoršom prípade s rizikom úmrtí.


TASR 13 h
Minister práce Milan Krajniak.

Poslanecký klub hnutia Sme rodina podporí novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa Krajniaka presadili, aby sa ľudia nedelili na dve kategórie.


TASR 13 h
Župan Milan Majerský.

Predseda KDH by sa prihováral za to, aby na stretnutia s pápežom mali prístup aj veriaci, ktorí sa nemôžu zaočkovať zo zdravotných dôvodov.


TASR 17 h
Ilustračné foto.

"Vidíme, že počet ľudí, ktorí žijú na rakúskych hraniciach v strachu a obavách, znova narastá," vysvetlil minister vnútra Nehammer.


TASR 19 h