SME
Štvrtok, 22. august, 2019 | Meniny má Tichomír
NÁZOR

Václav Klaus: Rusi pri transformácii v mnohom zlyhali, ale sú slobodnejší, ako kedykoľvek predtým

Skutočný súboj v našich spoločnostiach - ako v Európe, tak v Amerike - je medzi tými, ktorí chcú slobodu, nezávislosť a slobodné trhy, a tými, ktorí sa nás snažia ovládať rôznymi neliberálnymi manipulačnými ideológiami, povedal.

Dmitrij Medvedev a Václav Klaus.Dmitrij Medvedev a Václav Klaus.(Zdroj: TASR/AP)

Český exprezident Václav Klaus sa v júni zúčastnil konferencie Hillsdale College Cruise kde vystúpil s prejavom o Rusku Today’s Russia: The Consequences of an only Incompletely Realized Systemic Transformation.

Hillsdale je podľa Klausa malá unikátna univerzita v Michigane. Je to univerzita konzervatívna, pravicová, sochy na pôde univerzitného kampusu predstavujú Reagana, Thatcherovú, Churchilla, Misesa a Hayeka. Žiadna taká vysoká škola na svete nie je, dodáva Klaus.

On sám neskôr v zápiskoch z tejto cesty loďou okolo Veľkej Británie, kde sa konferencia uskutočnila, spomína, že jeho prejav bol v tejto americkej komunite prekvapivo dobre prijatý, aj keď nie je vôbec v súlade s dnešnou americkou zahranično-politickú doktrínou.

Poslucháčov prekvapil grafom a štatistickými dátami. Ak vezmeme rok 1990 za 100, HDP na hlavu vzrástol v USA na 250%, v ČR na 300% a v Rusku na 321%. Samozrejme z úplne iného základu, ale istá informácia o Rusku to je, píše Klaus.

Z jeho prejavu sme pre vás vybrali najzaujímavejšie pasáže.

Negatívny osobný zážitok Klausa nezaslepil

"Nie som špecialista na Rusko. Niekoľko rokov som bol považovaný za odporcu Ruska (alebo lepšie povedané Sovietskeho zväzu). Po páde komunizmu som sa snažil pomôcť nadviazať normálne, štandardné, vzájomne výhodné bilaterálne vzťahy medzi našimi dvoma krajinami bez ohľadu na to, že boli najproduktívnejšie roky môjho života (komunizmus sa zrútil, keď som mal takmer 50 rokov) veľmi negatívne ovplyvnené sovietskym imperializmom.

Tento môj osobný zážitok ma nijako nezaslepil. Nedémonizujem Rusko alebo jeho súčasného prezidenta. Rešpektujem (a myslím, že by sme to mali robiť všetci), že Rusko má svoje vlastné autentické národné záujmy, ktoré sú bezpochyby rozdielne od záujmov našej a vašej krajiny. Rovnako tak je nepochybné, že ruský politický, hospodársky a sociálny systém je postavený na veľmi odlišných základoch, než sú tie naše.

Článok pokračuje pod video reklamou

To je napokon aj dôvodom, prečo je ruský systém politicky menej demokratický a viac autoritársky, než by sme považovali za prijateľné. Ruská ekonomika sa nachádza pod viditeľnou, a to veľmi tvrdou rukou štátneho intervencionizmu oveľa viac, než je to v našich krajinách. Neviditeľná ruka trhu je tam potlačená viac ako u nás. Ľudská sloboda je obmedzená ďaleko viac než v našej časti sveta, ale napriek tomu platí, že je komunizmus v Rusku už dávno minulosťou.

Napriek problémom je ruská spoločnosť ďaleko viac slobodná ako kedykoľvek predtým

Ruský systém je systémom kontrolovaným v ďaleko väčšej miere ako v našich krajinách, ale rozdielnosť medzi Ruskom a nami (a vami) je v miere a rozsahu štátneho intervencionizmu, nie v jeho samotnej podstate.

Mali by sme si priznať, že aj naše krajiny sa dnes vyznačujú rozsiahlym štátnym intervencionizmom.

Napriek všetkým týmto problémom je súčasná ruská spoločnosť ďaleko viac slobodná ako kedykoľvek vo svojej histórii. Neprijímam argumenty, že ruský systém bol v 90. rokoch lepší, ako je dnes - nemali by sme zamieňať slobodu s anarchiou, chaosom a nedostatkom poriadku.

Som si vedomý toho, že sa táto moja pozícia líši od mainstreamového pohľadu súčasných amerických kremľológov. Trúfam si však tvrdiť, že tak, ako sa mýlili v minulosti a nechápali a zle si vysvetľovali sovietsky komunistický systém a jeho osud, tak sa mýlia znovu aj dnes.

Nepleťme si Ruskú federáciu so Sovietskym zväzom

Nemali by sme mať vopred stanovené predsudky. Nemali by sme žiť v minulosti, nemali by sme si pliesť súčasnú Ruskou federácie so Sovietskym zväzom minulosti, alebo súčasnej ruskej politickej lídrov s Leonidom Brežnevom, ako to robia niektorí ľudia na Západe a v strednej a východnej Európe s cieľom získavať vo svojich krajinách lacné politické body.

Sledujem vývoj v Rusku v posledných dvoch desaťročiach s veľkým záujmom a - dúfam - aj s dostatočnou pokorou a rešpektom. Preto nemám rovnaký povýšenecký postoj, aký majú niektorí "experti" na Rusko.

Ako som už povedal na začiatku, nie som žiadnym odborníkom na Rusko, som - azda - expertom na prechod od komunizmu ku kapitalizmu, od totalitarizmu k pluralitnej demokraciu, od centrálneho plánovania na trhové hospodárstvo. Urobili sme to veľmi odlišne ako v Rusku a preto je iný aj výsledok.

My sme - veľmi rýchlo - liberalizovali, deregulovali a privatizovali ekonomiku, čo sa v prípade Ruska nestalo. Rozhodujúca časť reforiem bola v našej krajine vykonaná už v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Rusko - krajina oveľa väčšia a oveľa komplikovanejšia ako Česká republika, s odlišným dedičstvom a s oveľa dlhšou dobou komunizmu - toto neurobilo.

Rusi zlyhali v makroekonomickej politike

Všetky nevyhnutné transformačné kroky a opatrenia boli uskutočnili len polovičato. Rusi úplne zlyhali v makroekonomickej politike - menová a fiškálna politika neboli dostatočne opatrné - a nevyhnutná hyperinflácia, ktorá toho bola dôsledkom, zničila všetko, najmä dôveryhodnosť ruského vedenia tej doby.

Rusko nemalo jasnú transformačné víziu, nemalo politikov, ktorí by boli schopní ju formulovať a vysvetľovať ľuďom. Gorbačov ani Jeľcin to nedokázali. Boli príliš spojení so starým komunistickým režimom. Nesnažili sa vytvoriť štandardné (ideologicky dobre definované) politické strany. Bez skutočných politických strán však ruské vlády a ruskí premiéri nemohli začať budovať svoje vlastné politické zázemie. Vždy boli izolovanými jednotlivcami.

Putin narušil systém mocných oligarchov

Putin nie je výnimkou. Uspel v konsolidácii krajiny a významne prispel k jej elementárnemu fungovaniu. Narušil systém politicky a ekonomicky mocných oligarchov (ktorí do dnešných dní tragicky vládnu na Ukrajine).

Zaviedol istú mieru ekonomickej racionality, samozrejme nie za nulovú cenu, najmä čo sa týka demokracie. Jeho špecifický "Trade-off" medzi poriadkom a demokraciou je bezpochyby veľmi diskutabilný.

Celkom iste by to nebola a nie je voľba naša, ale každopádne by sme o tom mali hovoriť v tejto terminológii, a nie hovoriť o "ríši zla". Tak jednoduché to totiž nie je. Rozpútanie novej éry studenej vojny by nepomohlo ani Rusku, ani nám.

Som presvedčený, že bez skutočných politických strán nie je možné mať plnohodnotnú parlamentnú demokraciu. Hovoril som podobné vety už pred 20-30 rokmi, keď som mal pocit, že Rusko - jednak kvôli svojej minulosti pred komunizmom (neexistovala tam žiadna demokratická tradícia), jednak kvôli svojej najdlhšej, najviac utláčajúcej a najničivejšej ére komunizmu, ktorú si prešlo - malo na nejaký čas ospravedlnenie. Dnes, tri dekády po páde komunizmu, si tým nie som istý.

Nemali by sme bojovať staré bitky. Skutočný súboj v našich spoločnostiach - ako v Európe, tak v Amerike - je medzi tými, ktorí chcú slobodu, nezávislosť a slobodné trhy, a tými, ktorí sa nás snažia ovládať rôznymi neliberálnymi manipulačnými ideológiami, ako je environmentalizmus, multikulturalizmus, humanrightizmus, feminizmus a genderismus, transnacionalismus, atď.

Žiadny z týchto izmov v Rusku ani na Východe nevznikol. K našej veľkej ľútosti si ich dnes dovážame zo Západu. Je iróniou osudu, že je práve toto posledným dôsledkom pádu komunizmu, ku ktorému došlo pred tridsiatimi rokmi," uzavrel Václav Klaus.

Najčítanejšie články

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Merkelová sa pýtala Čaputovej na vyšetrovanie Kuciakovej vraždy

Okrem spolupráce oboch krajín sa Merkelová s Čaputovou venovali aj témam Európskej únie (EÚ) a brexitu.

Slovenská prezidentka a kancelárka Merkelová.
Slovensko

Výročie invázie: Most-Híd upozorňuje na konšpirácie, SaS a OĽaNO oceňujú odpor ľudu

Smer pripomína normalizáciu a drobnohľad ŠTB, SNS považuje rok 1968 za silný pre Slovákov.

Nad Baldovským mostom v Brezne. August 1968.
História

Komunistický režim si pripravil na demonštrantov obuškový zákon

Umožňoval zadržať občana až na tri týždne namiesto dovtedajších 48 hodín, zjednodušoval súdne konanie, sprísňoval tresty.

História

Augustovú inváziu do Československa odsúdili aj mnohí zahraniční komunisti

Okupácia Československa podľa historika Adama Hudeka aj u najväčších sympatizantov komunizmu pochovala všetky ilúzie o možnosti reformovať diktatúru sovietskeho typu do podoby „socializmu s ľudskou tvárou".

Ilustračné foto