Samovražda Francúzska. Ako sa krajina mení na getá pre bohatých a chudobných

"Pokiaľ ide o Francúzsko v roku 2019, tak už nemožno popierať, že dochádza k 'Veľkej premene' - závažnej a nebezpečnej transformácii," poznamenal Michel Gurfinkiel, zakladateľ a prezident Inštitútu Jeana-Jacquesa Rousseaua, ktorý smúti nad "miznutím Francúzska ako osobitej a jedinečnej krajiny, alebo prinajmenšom ako západnej židovsko-kresťanskej krajiny, ktorou doteraz bola" .

Nedávny článok v týždenníku Le Point to nazval "Veľkým otrasom". Nezáleží na tom, či je to "premena" alebo "otras", dni Francúzska, ako sme ho poznali, sú spočítané, píše Giulio Meotti v článku Samovražda Francúzska uverejnenom v Gatestone Institute.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Francúzska spoločnosť stratila svoje kultúrne ťažisko - starý spôsob života sa vytráca a blíži sa "zániku". Idea "Francúzsko" a "francúzstvo" mizne a je nahradzovaná podivnými balkanizovanými enklávami, ktoré medzi sebou nekomunikujú.

Pre krajinu, ktorá je v tak veľkej miere postihnutá islamským fundamentalizmom a terorizmom, to vôbec nie je dobrý vývoj. Francúzska "Veľká premena" je tiež stále viac geografickým javom.

Getá pre bohatých a chudobných

Podľa analýzy volebných okrskov vykonanej najväčšími francúzskymi novinami, denníkom Le Monde, je Francúzsko teraz rozdelené na "getá pre bohatých" a "getá pre chudobných".

Denník Le Monde uvádza, že "v najchudobnejšom sektore žije v 6 z 10 novo založených domácností najmenej jedna osoba narodená v zahraničí."

Okrajové Francúzsko - malé mestá, predmestia a vidiecke oblasti - teraz od globalizovanej metropoly "buržoáznych bohémov", takzvaných "bobos", oddeľuje veľká priepasť.

Čím viac sa francúzske elity so svojimi disponibilnými príjmami a kultúrnym vyžitím uzatvárajú vo svojich enklávach, tým menej je pravdepodobné, že pochopia každodenné vplyvy neúspešnej masovej imigrácie a multikulturalizmu na bežných občanov.

Dve Francúzska, ktoré spolu nehovoria

Sylvain Crepon z Univerzity v Tours, ktorý analyzoval úspech strany Národné združenie Marine Le Pen v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu, to opísal ako "dve Francúzska, ktoré sa nepoznajú a nehovoria spolu."

Marine Le Pen a prezident Emmanuel Macrona, víťazi týchto volieb, reprezentujú úplne odlišné sociologické skupiny obyvateľov.

Na parížskych predmestiach - Aulnay-sous-Bois, Sevran, Villepinte a Seine-Saint-Denis - zažíva boom krajne pravicová strana Národné združenie. V mestách však Marine Le Pen prepadla: bola piata v Paríži, tretia v Lille, štvrtá v Lyone.

Sylvain Crepon to vysvetľuje takto: "Tieto mestá nevolia Národné združenie kvôli svojej sociologické štruktúre. A to potom potvrdzuje populistické reči o odtrhnutej elite. Je to však popis sociologickej roztrieštenosti krajiny, ktorý nie je tak úplne v rozpore so skutočnosťou."

Starobylé mesto obkľúčené obchodom s drogami a islamizmom

Na jednej strane tejto priepasti sú mestá ako Dreux, ktoré konzervatívny týždenník Valeurs Actuelles nazval "mestom, ktoré predurčuje Francúzsku budúcnosť":

"Na jednej strane je starobylé kráľovské mesto so stopami histórie, ktoré zisťuje, že sa zrazu všetko mení a je obkľúčené obchodom s drogami a islamom. Majetní občania žijúci v centre mesta hlasovali pre Macrona a 'chudobní bieli' žijúci na periférii hlasovali pre Marine Le Pen. "

A na druhej strane je Paríž. "Všetky metropoly sveta majú rovnaký osud. Sú miestami, kde sa sústreďuje bohatstvo a kde funguje spojenectvo 'víťazov globalizácie' a ich 'služobníkov', imigrantov, ktorí prišli slúžiť novým vládcom sveta, starajú sa o ich deti, vozia im pizzu alebo pracujú v ich reštauráciách," píše významný komentátor Eric Zemmour v denníku Le Figaro.

"Paríž je globálne mesto - už dávno to v skutočnosti nie je francúzske mesto," píše.

Bájka o láskavej a priateľskej spoločnosti

Globalizovaní "buržoázni bohémovia vyšších tried" zapĺňajú "nové citadely" - podobne ako v stredovekom Francúzsku - a hlasujú hromadne pre Macrona, píše jeden z najrešpektovanejších francúzskych spisovateľov Christophe Guilluy.

Vyvinuli "ideológiu a reč ... ktorá im umožňuje šíriť bájku o láskavej a priateľskej spoločnosti namiesto pravdivého opisu reality národa vystaveného obrovskému stresu."

Mnohé francúzske médiá Christopha Guilluyho za pravdivý opis súčasnej francúzskej reality kritizovali.

Žlté vesty symbolizujú roztržku

Hnutie "Žltých viest", ktoré v Paríži celé mesiace protestovalo každú sobotu proti reformám prezidenta Macrona, je symbolom roztržky medzi robotníckou triedou a privilegovanými pokrokármi. Podľa Christopha Guilluyho je to doslova "sociálne a kultúrne zemetrasenie".

Podľa francúzskeho filozofa Alaina Finkielkrauta sa v krajine otvorila priepasť, ktorá je dôsledkom "problémov periférneho Francúzska, ktoré negatívne dopadajú na konkrétne životy jednotlivých ľudí. Robotnícka trieda je teraz v stave depresie, lebo stratila nielen svoju životnú úroveň, ale aj svoje kultúrne istoty." Vo Francúzsku je teraz všadeprítomný pocit "odcudzenia".