SME
Sobota, 27. november, 2021 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Samovražda Francúzska. Ako sa krajina mení na getá pre bohatých a chudobných

Čím viac sa francúzske elity uzatvárajú, tým menej pochopia každodenné vplyvy neúspešnej masovej imigrácie a multikulturalizmu na bežných občanov.

Protesty žltých viest.Protesty žltých viest. (Zdroj: TASR/AP)

"Pokiaľ ide o Francúzsko v roku 2019, tak už nemožno popierať, že dochádza k 'Veľkej premene' - závažnej a nebezpečnej transformácii," poznamenal Michel Gurfinkiel, zakladateľ a prezident Inštitútu Jeana-Jacquesa Rousseaua, ktorý smúti nad "miznutím Francúzska ako osobitej a jedinečnej krajiny, alebo prinajmenšom ako západnej židovsko-kresťanskej krajiny, ktorou doteraz bola" .

Nedávny článok v týždenníku Le Point to nazval "Veľkým otrasom". Nezáleží na tom, či je to "premena" alebo "otras", dni Francúzska, ako sme ho poznali, sú spočítané, píše Giulio Meotti v článku Samovražda Francúzska uverejnenom v Gatestone Institute.

Skryť Vypnúť reklamu

Francúzska spoločnosť stratila svoje kultúrne ťažisko - starý spôsob života sa vytráca a blíži sa "zániku". Idea "Francúzsko" a "francúzstvo" mizne a je nahradzovaná podivnými balkanizovanými enklávami, ktoré medzi sebou nekomunikujú.

Pre krajinu, ktorá je v tak veľkej miere postihnutá islamským fundamentalizmom a terorizmom, to vôbec nie je dobrý vývoj. Francúzska "Veľká premena" je tiež stále viac geografickým javom.

Getá pre bohatých a chudobných

Podľa analýzy volebných okrskov vykonanej najväčšími francúzskymi novinami, denníkom Le Monde, je Francúzsko teraz rozdelené na "getá pre bohatých" a "getá pre chudobných".

Denník Le Monde uvádza, že "v najchudobnejšom sektore žije v 6 z 10 novo založených domácností najmenej jedna osoba narodená v zahraničí."

Skryť Vypnúť reklamu

Okrajové Francúzsko - malé mestá, predmestia a vidiecke oblasti - teraz od globalizovanej metropoly "buržoáznych bohémov", takzvaných "bobos", oddeľuje veľká priepasť.

Čím viac sa francúzske elity so svojimi disponibilnými príjmami a kultúrnym vyžitím uzatvárajú vo svojich enklávach, tým menej je pravdepodobné, že pochopia každodenné vplyvy neúspešnej masovej imigrácie a multikulturalizmu na bežných občanov.

Dve Francúzska, ktoré spolu nehovoria

Sylvain Crepon z Univerzity v Tours, ktorý analyzoval úspech strany Národné združenie Marine Le Pen v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu, to opísal ako "dve Francúzska, ktoré sa nepoznajú a nehovoria spolu."

Marine Le Pen a prezident Emmanuel Macrona, víťazi týchto volieb, reprezentujú úplne odlišné sociologické skupiny obyvateľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Na parížskych predmestiach - Aulnay-sous-Bois, Sevran, Villepinte a Seine-Saint-Denis - zažíva boom krajne pravicová strana Národné združenie. V mestách však Marine Le Pen prepadla: bola piata v Paríži, tretia v Lille, štvrtá v Lyone.

Sylvain Crepon to vysvetľuje takto: "Tieto mestá nevolia Národné združenie kvôli svojej sociologické štruktúre. A to potom potvrdzuje populistické reči o odtrhnutej elite. Je to však popis sociologickej roztrieštenosti krajiny, ktorý nie je tak úplne v rozpore so skutočnosťou."

Starobylé mesto obkľúčené obchodom s drogami a islamizmom

Na jednej strane tejto priepasti sú mestá ako Dreux, ktoré konzervatívny týždenník Valeurs Actuelles nazval "mestom, ktoré predurčuje Francúzsku budúcnosť":

Skryť Vypnúť reklamu

"Na jednej strane je starobylé kráľovské mesto so stopami histórie, ktoré zisťuje, že sa zrazu všetko mení a je obkľúčené obchodom s drogami a islamom. Majetní občania žijúci v centre mesta hlasovali pre Macrona a 'chudobní bieli' žijúci na periférii hlasovali pre Marine Le Pen. "

A na druhej strane je Paríž. "Všetky metropoly sveta majú rovnaký osud. Sú miestami, kde sa sústreďuje bohatstvo a kde funguje spojenectvo 'víťazov globalizácie' a ich 'služobníkov', imigrantov, ktorí prišli slúžiť novým vládcom sveta, starajú sa o ich deti, vozia im pizzu alebo pracujú v ich reštauráciách," píše významný komentátor Eric Zemmour v denníku Le Figaro.

"Paríž je globálne mesto - už dávno to v skutočnosti nie je francúzske mesto," píše.

Skryť Vypnúť reklamu

Bájka o láskavej a priateľskej spoločnosti

Globalizovaní "buržoázni bohémovia vyšších tried" zapĺňajú "nové citadely" - podobne ako v stredovekom Francúzsku - a hlasujú hromadne pre Macrona, píše jeden z najrešpektovanejších francúzskych spisovateľov Christophe Guilluy.

Vyvinuli "ideológiu a reč ... ktorá im umožňuje šíriť bájku o láskavej a priateľskej spoločnosti namiesto pravdivého opisu reality národa vystaveného obrovskému stresu."

Mnohé francúzske médiá Christopha Guilluyho za pravdivý opis súčasnej francúzskej reality kritizovali.

Žlté vesty symbolizujú roztržku

Hnutie "Žltých viest", ktoré v Paríži celé mesiace protestovalo každú sobotu proti reformám prezidenta Macrona, je symbolom roztržky medzi robotníckou triedou a privilegovanými pokrokármi. Podľa Christopha Guilluyho je to doslova "sociálne a kultúrne zemetrasenie".

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa francúzskeho filozofa Alaina Finkielkrauta sa v krajine otvorila priepasť, ktorá je dôsledkom "problémov periférneho Francúzska, ktoré negatívne dopadajú na konkrétne životy jednotlivých ľudí. Robotnícka trieda je teraz v stave depresie, lebo stratila nielen svoju životnú úroveň, ale aj svoje kultúrne istoty." Vo Francúzsku je teraz všadeprítomný pocit "odcudzenia".

Súvisiaci článok Postkresťanská éra vo Francúzsku: Menej Márií, viac Mohamedov

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Počet hospitalizovaných stúpol o 297, podiel nakazených pri PCR testoch klesol na 25 percent.


SITA 9. nov
Bývalý americký prezident Donald Trump.

Denníky Washington Post a New York Times za informovanie okolo celej kauzy dokonca dostali Pullitzerovu cenu. Washington Post vo svojich aktuálnych článkoch priznáva, že pravdepodobne pochybil.


echo24.cz 9. nov
Eduard Heger

"Verím, že prevádzky budú rozumné a nebudú riskovať tvrdé sankcie pri obchádzaní povinností. To znamená, že nevpustia do interiérov nezaočkované osoby," uviedol predseda vlády.


TASR 9. nov
Ilustračné foto.

Potom, čo si motorkár „volanie“ o pomoc všimol, nasledoval auto ďalších 11 kilometrov a polícii podával informácie. Policajtom sa vďaka tomu podarilo vozidlo zastaviť a dievča zachrániť.


idnes.cz 8. nov
Skryť Zatvoriť reklamu