SME
Sobota, 4. december, 2021 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Ázia odmieta recyklovaný odpad vyspelých krajín alebo ako je to s tým recyklovaním naozaj

Recyklovať plasty nie je také jednoduché a už vôbec nie lacné.

Separovaný odpad.Separovaný odpad. (Zdroj: SME -Marko Erd)

JAKARTA - Indonézia v utorok oznámila, že Austrálii vráti viac ako 200 ton odpadu, informovala podľa TASR agentúra AFP.

Osem kontajnerov s odpadom dovezeným z Austrálie malo obsahovať len papier, ale pri obhliadke sa našli aj iné materiály vrátane plastových fliaš a obalov, použitých plienok, elektroniky a plechoviek.

Vzhľadom na to indonézske ministerstvo životného prostredia odporučilo "tieto položky reexportovať".

Problém so skládkami odpadu v krajinách juhovýchodnej Ázie trvá odvtedy, čo Čína v roku 2018 prestala zo zahraničia prijímať väčšinu recyklovateľného odpadu.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozvinuté štáty sú tak teraz nútené hľadať iné krajiny, kam by svoj odpad vyviezli. Obrovské množstvo odpadového plastu sa presmerovalo do juhovýchodnej Ázie - do Malajzie a Indonézie a v menšej miere i na Filipíny. Tieto krajiny sa však dovozu odpadu z cudziny čoraz viac bránia.

Indonézia minulý týždeň napríklad oznámila, že Francúzsku a ďalším rozvinutým štátom vrátila 49 kontajnerov s odpadom.

Susedná Malajzia v máji expedovala do Austrálie, Bangladéša, Číny, Japonska, Kanady, Saudskej Arábie a USA 450 ton z nich dovozeného plastového odpadu.

Podľa neziskovej organizácie Svetový fond na ochranu prírody (WWF) sa ročne na svete vyprodukuje približne 300 miliónov ton plastov, pričom väčšina z nich končí na skládkach alebo znečisťuje moria.

Ako je to s recyklovaným odpadom

Recyklácia v praxi funguje ďaleko horšie, než aký z nej máme subjektívny dojem.

Skryť Vypnúť reklamu

Kým s uspokojením odchádzame od žltej nádoby, ktorej sme práve zverili vrece napchaté prázdnymi sáčkami, stlačenými PET fľašami a podobným šustivým materiálom, prakticky sa z celého tohto odpadu zrecykluje okolo dvadsiatich percent a ekonomika celej veci je pochybná, píše Marian Kechlibar na svojom webe kechlibar.net.

Prvý kameň úrazu: nie je materiál ako materiál. Pomerne ľahko a efektívne sa recyklujú napríklad kovy. Klasickým prípadom, dokonca tak klasickým, že na neho v súvislosti s pojmom recyklácie ani nemyslíme, je zlato. Prevažná väčšina raz vyťaženého zlata sa používa znovu a znovu v rôznych podobách.

Podobným prípadom je hliník alebo oceľ. Vzhľadom k tomu, že prvovýroba hliníka alebo ocele zo surovej rudy je dosť náročná na energiu, sa recyklácia týchto kovov výrazne oplatí a funguje už viac ako sto rokov, bez toho, aby vyžadovala nejakú štátnu pomoc a podobné útoky na vrecko daňovníka.

Skryť Vypnúť reklamu

Slušne recyklovateľným materiálom je aj sklo, ktoré sa dá sa použiť opakovane a mnohokrát. O niečo horšie je na tom papier. Ten už sa od nečistôt len ​​tak umyť nedá, zvlášť nie od mastnoty.

Superklasickým príkladom sú použité krabice od pizze, presiaknuté olejom a zvyšky syra. Odseparovať nejako priemyselne tuk od papierových vlákien je v súčasnej dobe nemožná úloha.

Lenže vysvetliť širšiu populáciu, čo je ešte akceptovateľná úroveň zašpinenia a čo už nie, je podobne nemožné. Vo výsledku sa papierový odpad musí preberať ručne - v západnom svete pekne drahá záležitosť, navyše nevábna, teda sa na ňu veľa záujemcov nehlási.

Už niekde tu začína moderný recyklačný proces drhnúť a byť výrazne prerábajúcim.

Sedem skupín plastov

No a potom je tu plast a radosti s ním spojené.

Skryť Vypnúť reklamu

Problém s kontamináciou potravinami a inými zvyškami je u plastových obalov dosť podobný ako u papiera, ale potom pristupujú ešte ďalšie detaily.

Plasty sú chemicky dosť rôzne a delia sa do siedmich základných recyklačných tried, z ktorých len niektoré sa skutočne dajú bez problémov spracovať znova.

Keďže v odpadových nádobách sú všetky druhy plastu premiešané, musí ich niekto opäť rozdeľovať ručne, a to ani nehovoríme o tom, že existujú rôzne kombinované výrobky, ktoré majú na hornej strane iný plast než na tej dolnej, prípadne vonkajšok iný ako vnútro - a personál , ktorý ich triedi, by mal takéto veci byť schopný poznať.

Lacnejšie je vyrobiť nový plast

Niet teda divu, že výroba nového plastu je dnes ekonomicky výhodnejšia, než recyklácia toho starého. Táto ekonomická nerovnica dosť záleží na svetových cenách ropy, ktoré sú v poslednom čase nie síce úplne nízke, ale znesiteľné.

Skryť Vypnúť reklamu

Ročne sa vyrobí cca 300 miliónov ton nového plastu, takže okolo štyridsať kíl na osobu. Tendencia rastúca.

Až doteraz existovali v zásade dva prístupy k tomu, ako sa zbavovať plastového odpadu. Obe takmer súčasne dospeli do stavu, kedy už sa v nich jednoducho pokračovať nedá.

Ten prvý, africko-ázijský, by sme mohli pomenovať slovami "jednoducho to vyhoď, vietor a rieka to niekam odnesú".

Ázijské rieky vnášajú do svetových oceánov neskutočné množstvo svinstva, Afrika je zatiaľ pozadu, ale pri svojom populačným raste by mohla Áziu dohnať a predbehnúť.

Vyše 90 percent plastového odpadu, ktorý sa dostane do mora, pochádza z Afriky a Ázie. (Zaujímavá výnimka: supertvrdé zákony ohľadom plastových tašiek má už viac ako desať rokov Rwanda. A dôsledne ich vymáha, na hraniciach i vo vnútri krajiny.)

Skryť Vypnúť reklamu

Do Číny už nemôžeme, tak vyvezieme do Rumunska...

Potom je druhý prístup, prístup bohatších krajín, a ten znie "vyvezieme to do Číny". Presnejšie povedané znel, pretože teraz už to nejde.

Po dlhé desaťročia bola Čína ochotná dovážať odpadky z Ameriky, Európy či Austrálie na ďalšie spracovanie - jedným smerom sa na kontajnerových lodiach plavili čínske výrobky na predaj na západných trhoch, druhým sa vracal hrubo predtriedený odpad, len z USA cca 4000 kontajnerov denne.

Ťažko povedať, ako sa s týmto "tovarom" v Číne zaobchádzalo, to nikto veľmi nekontroluje; časť bola určite spracovaná na novú surovinu, iná časť mohla tiež skončiť v rieke a následne v mori.

S touto praxou je však koniec, pretože Čínu prestalo baviť byť skládkou sveta a tamojšia vláda vydala zákaz importu odpadu na recykláciu, ak nie je predtriedenie aspon na 99,5% čistoty.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo je presne tá drahá časť celého procesu. A tým sa celý západný recyklačný model de facto zrútil.

Práve ázijské krajiny majú dosť veľký problém s produkciou vlastných odpadkov a majú tiež v úmysle s ním postupne niečo robiť, len čo vyriešia horúcejšie úlohy (napríklad výstavbu siete záchodov v Indii).

Dôsledkom je, že čínsky zákaz dovozu odpadov odštartoval v juhovýchodnej Ázii reťazovú reakciu ďalších zákazov; čoskoro sa dvere zatvoria všade.

Tým, že Ázia začala odmietať spracovanie odpadu z iných kontinentov, prestala západnej hra na recykláciu plastov definitívne fungovať.

Keďže ručné triedenie je pri cenách práce vo vyspelom svete nemožne drahé, končí už rok a niečo triedený plastový odpad na miestnych skládkach alebo v peci.

Západoeurópske štáty začali po čínskom zákaze vyvážať svoj odpad napríklad do Poľska, kde však skoro došlo k sérii požiarov na skládkach a Varšava sa tiež rozhodla pre reštrikcie. Ďalšia časť končí v Bulharsku a Rumunsku. Nech žije tá európska solidarita, o ktoré tak často počujeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Plastov sa pritom len tak zbaviť nemôžeme. Sú užitočné v množstve situácií. Každý si asi spomenie na medicínske aplikácie, ako sú jednorazové rukavice pre lekára alebo injekčné striekačky na jedno použitie.

Plasty znižujú kazivosť jedla

Na zaujímavú a nie príliš známu skutočnosť ale upozorňuje nasledujúci článok z BBC: práve plastové obaly okolo potravín, ktoré sú dnes považované za diablov vynález, výrazne znižujú mieru kazivosti jedla.

Vo vyspelom svete sa na ceste medzi farmou a predajnými regály skazí len 3% potravín, v rozvojových krajinách je to až 50%, a dôležitým faktorom v tomto rozdiele je práve balenie, ktoré chráni potraviny pri preprave pred šírením plesní a iných škodcov.

"Nahá" uhorka hadovka vraj vydrží v predajnej stave zhruba tri dni, zatavená do plastiku ale štrnásť dní. Ak prepravujeme jablká v jednej veľkej debne, potlčú sa ďaleko viac, než ak majú svoje "jamky", atď.

Skryť Vypnúť reklamu

To je celkom zásadný rozdiel. Ak by zákaz použitia jednorazových plastov viedol k tomu, že väčšie množstvo poľnohospodárskej produkcie sa skazí, vôbec nie je jasné, či by následky neboli horšie ako problém, ktorý sa ním má riešiť. Hladných krkov je na svete čím ďalej viac, nakoniec aj európske domácnosti majú niekedy s cenami jedla problém. Je to pekný oriešok, čo?

Osobne mi z toho vychádza, že najmenej zlým postupom by bolo ten plast starostlivo zbierať (aby sa nedostal do morí), prenajať si ako planéta kolektívne od Mauritánie alebo Líbye kus tej najsuchšie Sahary, kde nikto nežije, tam vyryť kilometer hlbokú dieru do zeme a premeniť ju na podzemnú skládku s tým, že časom možno niekto príde na to, ako tieto odpady efektívne spracovať na novú surovinu, uzatvára Marian Kechlibar svoju úvahu na tému zložitosť recyklácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

    Skryť Vypnúť reklamu
    Skryť Vypnúť reklamu

    Neprehliadnite tiež

    Ilustračné foto.

    Počet hospitalizovaných stúpol o 297, podiel nakazených pri PCR testoch klesol na 25 percent.


    SITA 9. nov
    Bývalý americký prezident Donald Trump.

    Denníky Washington Post a New York Times za informovanie okolo celej kauzy dokonca dostali Pullitzerovu cenu. Washington Post vo svojich aktuálnych článkoch priznáva, že pravdepodobne pochybil.


    echo24.cz 9. nov
    Eduard Heger

    "Verím, že prevádzky budú rozumné a nebudú riskovať tvrdé sankcie pri obchádzaní povinností. To znamená, že nevpustia do interiérov nezaočkované osoby," uviedol predseda vlády.


    TASR 9. nov
    Ilustračné foto.

    Potom, čo si motorkár „volanie“ o pomoc všimol, nasledoval auto ďalších 11 kilometrov a polícii podával informácie. Policajtom sa vďaka tomu podarilo vozidlo zastaviť a dievča zachrániť.


    idnes.cz 8. nov
    Skryť Zatvoriť reklamu