SME
Pondelok, 28. september, 2020 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky
EURÓPSKA ÚNIA

Politológ Eštok: V rozhodovaní o postoch v EÚ frakcie prehrali, členské štáty vyhrali

Neúspechom nových členských krajín je však fakt, že nebudú mať medzi vrcholnými európskymi žiadneho zástupcu.

Pravdepodobná nová predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a jej odchádzajúci predchodca Jean-Claude JunckerPravdepodobná nová predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a jej odchádzajúci predchodca Jean-Claude Juncker (Zdroj: SITA/AP)

Bratislava – Za porazených pri personálnom obsadzovaní kľúčových postov EÚ možno považovať frakcie politických skupín v Európskom parlamente (EP). Pre agentúru SITA to uviedol politológ Gabriel Eštok.

Podľa neho si tieto frakcie sľubovali od výberu osôb na najdôležitejšie posty v EÚ posilnenie ich pozície na úkor členských štátov.

„Táto voľba potvrdila, že členské štáty nie sú ochotné vzdať sa tohto nástroja tvorby európskej politiky,“ vysvetlil G. Eštok, ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Skryť Vypnúť reklamu

Noví členovia a V4 môžu byť znevýhodnení

V súboji podľa neho neuspeli takzvané nové členské štáty a najmä štáty Visegrádskej štvorky, ktoré medzi vrcholnými európskymi predstaviteľmi nebudú mať ani jedného svojho zástupcu.

„Je to aj dôsledok zlej vyjednávacej stratégie štátov strednej Európy, ktoré sa pri rokovaniach o tejto otázke vybrali cestou odmietania konkrétnych kandidátov a nie boja za vlastných kandidátov z tejto časti Európy. Aj preto socialisti stiahli Fransa Timmermansa ako svojho hlavného kandidáta na predsedu Európskej komisie,“ objasnil politológ.

Aj keď sa snažia predstavitelia V4 prezentovať túto situáciu ako ich víťazstvo, podľa neho ide o jednoznačné oslabenie ich vyjednávacej pozície, keďže nezískali žiadny významný post. Pri ďalších rokovaniach sa môžu prejaviť dôsledky.

Skryť Vypnúť reklamu

Posilnenie euroskepticizmu?

Za dôsledok týchto procesov považuje aj možné posilnenie euroskeptických nálad medzi občanmi EÚ.

„Koncept spitzenkandidátov mal potlačiť práve častý argument euroskeptikov, že EÚ riadia občanmi nevolení úradníci.

Neúspech konceptu môže niektorých občanov utvrdiť v týchto ich negatívnych postojoch k európskemu projektu. Oslabenie pozície nových členských štátov medzi európskou politickou elitou môže tiež euroskeptické nálady v tomto regióne ešte viac posilniť,“ myslí si G. Eštok.

Lídri čakajú na schválenie europarlamentom

Lídri členských krajín EÚ rokovali minulý týždeň o tom, koho navrhnú na vrcholové posty európskych inštitúcií. Napokon sa dohodli, že predsedu Európskej komisie Jean-Clauda Junckera nahradí nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová.

Skryť Vypnúť reklamu

Odobriť ju však ešte musí Európsky parlament. Hlasovanie je naplánované na 16. júla v Štrasburgu.

V 751-člennom parlamente bude von der Leyenová potrebovať podporu nadpolovičnej väčšiny poslancov. Vzhľadom na neprítomnosť troch katalánskych europoslancov musí získať najmenej 374 hlasov.

Donalda Tuska na poste predsedu Európskej rady nahradí belgický premiér Charles Michel., šéfom európskej diplomacie bude španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell. Doteraz bola vysokou predstaviteľkou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Talianka Federica Mogherini.

Ďalšou ženou je Francúzska Christine Lagarde, namiesto Maria Draghiho bude šéfkou Európskej centrálnej banky.

Lídri mali pri výbere dbať na výsledky májových eurovolieb, rodovú rovnosť aj regionálny balans. Stredná a východná Európa však svojho zástupcu nemá.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Európska únia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Najviac ľudí dôveruje Čaputovej, prepadli Matovič s Kollárom

Najviac ľudí nedôveruje Kotlebovi s Dankom, za nimi nasledujú Fico s Matovičom.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová, vľavo predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) a vpravo premiér SR Igor Matovič (OĽANO) počas brífingu po spoločných raňajkách v Prezidentskom paláci 4. septembra 2020.
Názory

Markéta Šichtařová: Prekvapivým dôsledkom covidu je rast nerovnosti v spoločnosti

Spravodlivosť a rovnosť sú voči sebe v protiklade. Rovnosť nie je spravodlivá a spravodlivosť sa prejavuje nerovnosťou. Zasahovanie vlád do ekonomiky pre koronakrízu nerovnosť v spoločnosti iba zvýši.

Koronavírus ovplyvňuje aj bývanie na internátoch.
Slovensko

Z opozície sa Pellegrinimu chyby v boji s koronavírusom kritizujú ľahko, hovorí Hrabko

"Keď ľudia vidia v televízii ústavných činiteľov, z ktorých jeden rúško má, druhý nemá a tretí ho má pod nosom, tak si potom povedia, že prečo by opatrenia mali rešpektovať oni," poznamenal publicista.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová, druhý vľavo predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a vpravo premiér SR Igor Matovič (OĽANO) počas brífingu po spoločných raňajkách v Prezidentskom paláci.
Kresťanstvo

V kostoloch v červených okresoch platia obmedzenia pri sedení aj spievaní

Veriaci majú pri bohoslužbách sedieť šachovnicovo, platí zákaz spievania aj používania spoločných modlitebníkov a spevníkov.

ilustračné foto