Na začiatku treba povedať, že motívom Alojza Hlinu podpísať pred voľbami "dohodu o korektnosti" s lídrom opozície (podľa posledných prieskumov) rozumiem.
Snaží sa oddeliť zrno od pliev alebo ako povedal, jasne ukázať, že je tu breh politiky, kde sú ľudia, ktorí majú úctu k spravodlivosti, svet, kde sú podnikatelia, ktorí niečo vytvorili bez toho, aby boli "pricucnutí" na štát a na druhej strane je svet Harabina, Kotlebu, Fica s podnikateľskou suitou, svet, kde rozkrádajú, čo iní vytvorili, svet hrubozrnného populizmu.
Lenže po prvé...
Lenže, parafrázujúc Václava Klausa, vždy ma pobaví, keď politici začnú rozprávať o morálke. Politici by nemali kázať ako farári v kostole, politici by mali predkladať vízie, programy a riešenia situácií tak, aby spoločnosť fungovala čo najlepšie vo všetkých oblastiach a voliči sa rozhodnú, či im v demokratických voľbách dajú dôveru svoje vízie zhmotniť.
Robiť si ilúzie o politikoch ako morálne čistých osobách je síce pekné, ale hodí sa to akurát do romantických príbehov alebo červenej knižnice.
Lenže po druhé...
Lenže pri voľbe strany by pre voliča mali byť tri dôležité veci - program, program a program. Platí to aj pre politického partnera a tam sa veru „kádeháci“ s progresívcami určite nezhodnú na mnohých veciach.
Áno, po voľbách, ako povedal sám Hlina v rozhovore pre Konzervatívny web, idete do rokovania s každým. Vyložia sa karty na stôl a uvidíte.
Pred voľbami to však iba zneistí časť voličov a nahrá práve spomínaným stranám na druhom brehu, pretože zneistení budú radšej voliť istotu.
Lenže po tretie...
Lenže kde nabral Hlina istotu, že Progresívne Slovensko patrí na jeho breh neskazenej morálky? (Odhliadnuc od toho, že kde nabral Hlina tú istotu, že v jeho tábore sa nevyskytujú čierne ovce?).
Nevieme o nej nič, ak nerátame pár škandálov otca zakladateľa, ktorých vážnosť môžeme pokojne aj zľahčovať, keby strana fungovala v politike desiatky rokov.
Ona sa tam však nahrnula sotva pred časom, nikdy žiadnu zodpovednosť nemala a jediné jej hmatateľné kroky sú dve víťazstvá v nepochybne dôležitých voľbách a biedne programové vyhlásenie, ktoré je presiaknuté frázami, eurofondovým slovníkom a lákavými víziami bez akýchkoľvek riešení, ešte nepripravenejšími ako koniec uhlíkovej stopy v Európe.
Lenže po štvrté...
Lenže predseda KDH podcenil svojho voliča. Ten je obzvlášť citlivý na progresívny jazyk. Ak mu niekto lezie na nervy, tak sú to práve strany ľavého spektra, ktoré sa tvária liberálne, ale v skutočnosti sú to neomarxistické postavičky zavádzajúce novú totalitu rôznych izmov (napríklad environmentalizmus, multikulturalizmus, feminizmus, genderismus, transnacionalismus) a okliešťujúce slobodu a rovnosť v šanciach (nepleťte si s rovnosťou vo výsledkoch, ktorú oni preferujú) na každom kroku.
Alojz Hlina v dobrej viere skočil na progresívnu udičku, ktorá mu spôsobí percentuálne problémy. A má už iba rok na to, aby napravil (napríklad dobrým programom, na ktorom, ako tvrdí, strana pracuje) tento zbytočný krok , ktorý môže KDH iba uškodiť.
