VYŠNÉ RUŽBACHY - Rodák z Vyšných Ružbách akademický sochár Štefan Kovaľ zachraňuje umelecké diela pre ďalšie generácie.
V spišských mestách, ktoré boli v poľskom zálohu, na znak pokánia a úcty ku kultu Nepoškvrnenej Panny Márie vzniklo v období 1730-1750 dvanásť Mariánskych stĺpov s latinským názvom Immaculata. Štefan Kovaľ sa pričinil o záchranu niekoľkých z nich.
Ale svojou prácou ochránil aj iné diela: „Okrem Mariánskych stĺpov so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculaty som robil aj stĺpy s Najsvätejšou Trojicou, Sv. Jánom Nepomuckým, sochami svätých a evanjelistov.“
Na vytvorení vernej repliky tristoročného morového stĺpu so sochou Panny Márie z popradskej mestskej časti Matejovce pracoval vyše roka.
Venuje sa aj náhrobnej plastike
Veľkú pozornosť venuje aj náhrobnej plastike na slovenských cintorínoch, ako napr. Ondrejský cintorín v Bratislave a Národný cintorín v Martine.
Socha anjela z dielne Štefana Kovaľa. (zdroj: Archív Kovaľ)„Svojou prácou chcem nadviazať na tradíciu figurálnej a abstraktnej náhrobnej plastiky a prispieť k rozmanitosti, slávnostnej atmosfére a jedinečnosti slovenských cintorínov,“ povedal.
Na slovenských cintorínoch boli kedysi väčšinou len drevené kríže s menom zosnulého. Postupne sa to však menilo, na rad prišli trvácnejšie materiály a ručne tesané náhrobné kamene. Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia aj liatinové pamätníky.
„V tomto období došlo k rozkvetu funebrálnej náhrobnej plastiky v spojení s portrétnou tvorbou. Pri vytváraní týchto hodnotných diel boli používané ušľachtilé materiály, akými boli keramika, mramor, bronz a žula,“ upresňuje umelec.
V Spišskej Novej Vsi vás víta Panna Mária
Je autorom mnohých zaujímavých diel, medziiným tiež vstupných pylónov do mesta Spišská Nová Ves.
„Na pylónoch s vyobrazením mestského erbu je patrónka a ochrankyňa mesta Panna Mária. Majú výšku 420 centimetrov. Inšpiroval som sa Slovenským rajom a cyklom kolobehu vody v prírode,“ podotýka.
V meste Spišská Nová Ves vzniklo aj iné pozoruhodné dielo - Miesto prianí- pamätník slávnej zvonolejárskej dielni, ktorú založil Konrád Gál.
Počas takmer tristoročnej činnosti v nej bolo odliate množstvo zvonov, krstiteľníc a iných sakrálnych diel.
