Dnes je v liturgickom kalendári spomienka na svätú Brigitu. Vždy mi toto meno pripadalo dosť drsne, no zároveň vznešene.
Svätú Brigitu som nepoznala, no z toho, čo som sa o nej dočítala, určite to bola vznešená, éterická bytosť. Stojí za to si túto sväticu „prelustrovať“.
Sv. Brigita pochádzala zo Švédska a už ako malé desaťročné dievča veľmi vážne prežívala utrpenie Ježiša Krista. Dokonca neskôr mala aj mystické vízie.
Vydali ju mladú ako šesťnásťročnú, prvé dva roky údajne s manželom žili v úplnej čistote a až potom sa im narodilo osem detí. Z nich najznámejšia je sv. Katarína Švédska, najmladšia z detí.
Manželia svoje deti vychovávali v kresťanskom duchu a tak aj žili. So svojím majetkom sa delili s chudobnými, navštevovali chorých, chodili na púte.
V jej živote je veľmi dôležitá púť do Compostely k hrobu sv. Jakuba, kde išla spolu s manželom. No, on zakrátko po návrate, vážne ochorel a zomrel. Brigita sa už nevydala, naďalej mala mystické zážitky o ktorých napísala Knihu zjavení, rôzne úvahy a meditácie.
Založila kláštor
Brigita založila aj kláštor v južnom Švédsku, do ktorého vstúpili aj dve dcéry. Na jeseň 1349 sa vybrala na cestu do Ríma, kde zostala viac rokov, tam založila aj útulok pre švédskych pútnikov a študentov.
Stále navštevovala chorých a starala sa o chudobných. So svojou dcérou Katarínou boli aj na púti v Svätej Zemi, na miestach, o ktorých mala vízie.
Na spiatočnej ceste ochorela, päť dní pred smrťou jej Boh zjavil hodinu odchodu z toho sveta a tak prijala všetky sviatosti, nechala sa položiť na dlážku a posypať sa popolom.
Odišla vo veku sedemdesiat rokov. Aj keď ju pochovali v Ríme, jej dcéra ju dala previezť do Švédska.
Nad jej hrobom sa udialo veľa zázrakov a tak ju v roku 1391 pápež Bonifác IX. vyhlásil za svätú.
Jej atribútmi sú kniha, pero a srdce s krížom. Je patrónkou Európy, Švédska, pútnikov a tiež sa k nej môžeme modliť v hodine smrti.
