Zmena na čele britského kabinetu so sebou priniesla aj rozsiahle zmeny v ňom samotnom. Mnoho ministrov podalo demisiu, iní boli "odídení". Na ich miesta si Boris Johnson priviedol svojich ľudí.
Z pohľadu konzervatívca, ktorý väčšinu času zvádza ústupové boje s progresívnym frontom, nastal výnimočne okamih pre tichú radosť.
Britskí toryovci sú ideologicky značne rozkročená strana, nezanedbateľne infikovaná politickou korektnosťou; ale nový Johnsonov kabinet je ďaleko konzervatívnejší a pravicovejší než predošlá vláda Theresy Mayovej.
Už len pohľad na to, aký alarm strhlo nové personálne zloženie britskej vlády v ľavicových denníkoch typu Guardian, je dostatočne výrečný.
Napríklad vymenovanie dcéry vyhnaných ugandských Indov Priti Patelovej na miesto ministerky vnútra je z "nášho" hľadiska vyslovene potešením; to je presne typ budúce Thatcherovej, politička, ktorá si o červených ideách populárnych kdesi na Twitteri nemyslí nič dobré.
Rovnako "dva Dominici" vyzerajú nádejne: Dominic Cummings, jeden z guerrilových bojovníkov kampane Leave, ktorému protivníci hovoria "zlý génius", bude premiérovým poradcom a Dominic Raab, syn českého židovského utečenca, ministrom zahraničia.
Raab bol v kabinete Mayovej ministrom pre Brexit, ale rezignoval, keď sa nedokázal zmieriť s obsahom dohody prerokovanej jeho šéfkou v Bruseli.
Brexit bude mimoriadne ťažká politická úloha. Vôbec nie je isté, či ho Británia zvládne bez toho, aby sa rozpadla. Ale prvým a základným predpokladom je primerane jednotná vláda, neochromená vnútornými konfliktami o to, čo kto od budúcnosti chce.
Nová Johnsonova vláda konzistentná je - zase raz po dlhom čase. Možno sa jej to podarí.
Marian Kechlibar je publicista, zakladateľ stránky kechlibar.net.
