SME
Utorok, 19. november, 2019 | Meniny má Alžbeta
KRESŤANSTVO

Katolíci tu nechcú moslimov. Môžu za to politici, biskupi – alebo bývalý režim?

Tieto možnosti ponúkli proimigračne orientovaní kňazi v reakcii na zistenia prieskumu o názoroch slovenských katolíkov.

Ilustračné foto - moslimské ženy v nikáboch v Kodani.Ilustračné foto - moslimské ženy v nikáboch v Kodani.(Zdroj: TASR/AP)

Agentúra Polis ešte v roku 2017 uskutočnila prieskum na vzorke 876 respondentov hlásiacich sa k rímskokatolíckej alebo gréckokatolíckej cirkvi. Výsledky prieskumu boli podkladom pre napísanie knihy Radosť evanjelia na Slovensku II, ktorá vyšla v máji tohto roka.

Informuje o tom denník SME, ktorý prináša aj komentáre autorov knihy a ďalších zainteresovaných vrátane arcibiskupa Róberta Bezáka.

Moslimských migrantov nie, ani keby boli v núdzi

Popri otázkach týkajúcich sa dôvery veriacich v cirkev, ich hodnotenia pomerov v nej, či kauzy odvolania R. Bezáka sa autori prieskumu zaujímali aj o postoj slovenských katolíkov k prijímaniu moslimských migrantov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ten sa v čase realizácie prieskumu ukázal byť výrazne negatívny. Dokonca na otázku na prijatie „moslimských utečencov v krajnej núdzi“ boli záporné odpovede voči kladným približne v pomere 2 ku 1.

Odpoveď „rozhodne nie“ alebo „skôr nie ako áno“ dostali výskumníci z Polisu dovedna od 56,5 % respondentov (31,2 plus 25,3 %). V opačnom zmysle odpovedalo dovedna 29,6 % (z toho „rozhodne áno“ 10,6 %); zvyšní katolícki respondenti nevedeli odpovedať.

Aj za to môžu komunisti?

Oslovení autori knihy a ďalšie katolícke osobnosti v prípade tejto otázky nezapochybovali o tom, aká je správna odpoveď. Na dopyty autora článku predkladajú svoje vysvetlenia, prečo väčšina katolíckeho ľudu ide touto zlou cestou, keď príslušníkov náboženstva mieru do svojej krajiny prijímať nechce.

„Sú deťmi postsocialistickej krajiny. Variabilita a inakosť sa nepestovala,“ reagoval na danú časť prieskumu spoluautor knihy, katolícky kňaz Marián Prachár.

Vinu komunistov, ktorí nepestovali inakosť, potvrdzuje aj ďalší z troch autorov, rovnako kňaz Karol Moravčík.

„Dá sa to čiastočne pochopiť. Niektorí psychológovia a sociológovia tvrdia, že je to prirodzená reakcia. Že sa cítia ohrození tým, čo je cudzie. Boli sme 40 rokov za železnou oponou,“ vysvetlil v samostatnom rozhovore pre SME.

„Nekomunikovali sme s moslimami, okrem pár montážnikov, ktorí boli v Líbyi alebo Iraku. Naši ľudia nemajú s nimi skúsenosť,“ dodal.

A ľuďom všeličo ukazujú aj médiá. K tomu Karol Moravčík: „Plus žijeme v mediálnej ére, ktorá ľuďom cez určité obrazy vtláča do hlavy isté predstavy. Tak máme väčší strach, ako by sme mali mať.“

Dodajme, že tento kňaz je na naše pomery veľmi otvorený k myšlienke ukotvenia islamu na Slovensku. Ako vyplýva z jeho dávnejšieho rozhovoru pre SME, keby na to prišlo, nedbal by zahlasovať za výstavbu mešity v bratislavských Rusovciach, kde v tom čase pôsobil.

Ohrozenie islamom K. Moravčík nepociťuje; vo svojom vyjadrení k tomu parafrázoval kardinála Christophera Schönborna: „Povedal, že čo zazlievame moslimom, že chcú islamizovať svet, však je to niečo úplne normálne. Však to sme aj my katolíci robili.“

Súčasní politici a klérus

Ďalší rozmer odpovede na otázku, prečo by toľko katolíkov nepodporilo prijatie moslimov v krajnej núdzi, ponúkol arcibiskup Róbert Bezák.

„Bolo by vhodné uvažovať, či takú protimigrantskú atmosféru nevytvárajú politici. A občania našej krajiny, nech sú i veriaci, na takúto rétoriku naskočili,“ zamýšľal sa Bezák.

„Chybu“ však pripisuje aj biskupom. „Neviem o vyjadreniach čelných predstaviteľov katolíckej cirkvi u nás, na rozdiel od iných krajín, ktorí by prejavovali opačný názor ako ten proklamovaný politikmi,“ povedal.

Tohto aspektu sa dotkol aj Marián Prachár, podľa ktorého „aj cirkev by sa k tomu mala vyjadriť inak a opakovane“.

Oficiálne cirkevné kruhy sa k údajom z prieskumu uvedeným v novej knihe nevyjadrili. „Napriek prekvapivým zisteniam, ktoré autori uverejnili v knihe, vravia, že reakcia na ne od cirkevných predstaviteľov je zatiaľ nijaká,“ píše v článku SME.

Posledným spoluautorom publikácie Radosť evanjelia na Slovensku II je Jozef Žuffa, vedúci Katedry pastorálnej teológie na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Doslov k nej napísal bývalý politik a katolícky disident František Mikloško.

Agentúra Polis robila citovaný prieskum v roku 2017 na pôvodnej vzorke 1 572 respondentov, z ktorých sa 876 prihlásilo k rímsko- alebo gréckokatolíckej cirkvi. Iba tí pokračovali ďalej v prieskume a odpovedali na otázky týkajúce sa katolíckej cirkvi na Slovensku.

Súvisiaci článok Kresťanstvo vo Francúzsku ustupuje. Nahradiť ho môže jediné náboženstvo

Najčítanejšie články

Téma: Slovensko


Článok je zaradený aj do ďalších tém Kresťanstvo

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Zadržali predpokladanú spojku v prípade vraždy investigatívnej maltskej novinárky

Vláda zvažuje udelenie milosti pre zadržaného prostredníka, ak jeho informácie privedú vyšetrovateľov k hlavnému strojcovi vraždy.

Zásah maltskej polície v prípade vyšetrovania vraždy novinároky Daphne Caruanovej Galiziovej.
Slovensko

Lesy v Tatrách už nepripomínajú mesačnú krajinu, tvrdí riaditeľ Správy TANAPu

Pred 15 rokmi prudká víchrica zmenila Vysoké Tatry na nepoznanie. Veterná smršť s rýchlosťou až 200 kilometrov za hodinu zničila 12-tisíc hektárov lesa a vyžiadala si dve ľudské obete.

Vysoké Tatry krátko po ničivej víchrici.
Názor Mariana Kechlibara

O novembri, o tridsať rokov neskôr

November 1989 nám priniesol tri veci, a všetky sú teraz v ohrození. Slobodné voľby, slobodu slova a ekonomickú slobodu.

November ´89

Študenti odmietali žiť ďalej v lži, spomína Rado Števčík

"Pred ministerstvom sa stala zvláštna vec. Práve začali z áut vychádzať policajti s obuškami a v prilbách. V tom okamihu vyšiel z budovy ministerstva ideologický tajomník Gejza Šlapka. Bol veľmi žoviálny, začal s nami diskutovať, pýtal sa - čo tu, deti, chcete?" spomína na prvý pochod študentov.

Tajomník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Radoslav Števčík.