SME
Pondelok, 23. september, 2019 | Meniny má Zdenka
ROZHOVOR

Docent Pokorný o klimatickej hrozbe: Nevieme, čo spôsobuje teplotné zmeny

Známy český vedec v rozhovore popisuje klimatické a teplotné zmeny na Zemi za posledných 12-tisíc rokov. Hoci priznáva, že nevieme s istotou predpovedať, čo príde, súhlasí s tým, že niečo by sme zmeniť mali.

Docent Petr Pokorný, biológ, paleoekológ a environmentálny archeológ. Je riaditeľom Centra pre teoretické štúdiá, spoločného pracoviska Univerzity Karlovej a Akadémie vied Českej republiky.Docent Petr Pokorný, biológ, paleoekológ a environmentálny archeológ. Je riaditeľom Centra pre teoretické štúdiá, spoločného pracoviska Univerzity Karlovej a Akadémie vied Českej republiky.(Zdroj: Petr Meduna)

Biológ Petr Pokorný je riaditeľom Centra pre teoretické štúdiá, spoločného pracoviska Univerzity Karlovej a Akadémie vied Českej republiky. Zaoberá sa premenami sveta v nedávnej geologickej minulosti, najmä od poslednej doby ľadovej po súčasnosť. Pracuje v Európe, Strednej Ázii, na Sahare a v južnej Afrike. Výsledky výskumov publikoval v stovkách vedeckých prác a v desiatkach kníh, odborných i popularizačných. Konzervatívnemu webu poskytol rozsiahly rozhovor o klimatických zmenách na Zemi.

Klimatická hrozba je momentálne asi najfrekventovanejší termín, kam sa človek pohne. Čo sa vybaví ako prvé Vám, keď to počujete? A je to naozaj také zlé?

- Čo sa mi vybaví, keď pozorujem súčasné panoptikum apokalypsy a strachu? Myslím, že by sme mali oveľa viac premýšľať o tom, čo je to strach, kde sa berie a akých démonov vyvoláva. Je to naozaj také zlé? Obávam sa, že áno. Ale nie so svetom ako takým, ale s nami, s ľuďmi. So svetom to je tak, ako bolo vždy. Je zložitý, čarovný, fascinujúce, plný významu, a rozumom je postihnuteľný iba vo veľmi obmedzenej miere.

Článok pokračuje pod video reklamou

O budúcnosti nevieme skoro nič. Aj keď sa všelijakí mágovia radi tvária, že vedia. Budúcnosť je radikálne otvorená. Inak by to nebola poriadna budúcnosť, že áno ...

Obávam sa, že je to naozaj zlé. Ale nie so svetom ako takým, ale s nami, s ľuďmi.

Iste, svet prechádza premenami. Niekedy pomalými, inokedy prudkými. Sú doby, keď Moiry, bohyne osudu, odpočívajú, a potom zase chvíle, keď sa natoľko vehementne pustia do diela, že sa nestačíme čudovať. Je to však ich dielo a my im do kuchyne nevidíme. Tým menej im do toho môžeme kecať. Podľa starých mýtov sa ich rozhodnutiam neodváži odporovať ani sám Zeus, najvyšší z bohov. A od človeka by to bola hotová hybris, spupnosť. Teraz to skoro vyzerá, ako by som bol nenapraviteľný agnostik. Ale to zas nie. Dúfam, že si to v rozhovore ešte vysvetlíme.

Otepľuje sa, o tom niet pochýb. Vieme však, čo to naozaj spôsobuje?

- O súčasnom globálnom otepľovaní skutočne nemôže byť pochýb. Jeho priebeh máme veľa dobre nameraný, zvlášť za posledných niekoľko desaťročí, keď sa meria z družíc, pozemných staníc, pomocou podmorských robotov, atď. So všetkou vážnosťou podloženou rokmi záujmu a štúdia by som si však nedovolil tvrdiť o akomkoľvek izolovanom faktore, že "spôsobuje otepľovanie".

To máte rovnaké, ako keď niekoho postihne infarkt, a my vieme, že je to fajčiar. Ak chceme odsúdiť buďto jeho osobne, alebo fajčenie všeobecne, povieme: "Fajčil, a preto to s ním udrelo. Môže si za to sám. Kvôli fajčeniu. "

Ale vedec takto uvažovať nesmie. Na jeho názor sa kladú neporovnateľne väčšie

Dobrá hypotéza je taká, ktorá je otvorená ďalšiemu spochybňovaniu. Väčšieho úspechu sa vo vede dosiahnuť ani nedá.

nároky. Vedec môže v najlepšom prípade dôjsť k zisteniu, či fajčenie je / nie je jedným z faktorov, ktoré pri vzniku infarktu spolupôsobí. A ako interaguje s množstvom faktorov iných. Štatistika potom umožní odhad miery rizika pri rôznych usporiadaniach jednotlivých faktorov v rámci konkrétnych modelov. A určenie miery spoľahlivosti tohto odhadu. Vedec si zároveň bude dobre vedomý toho, že jeho pohľad na infarkt a fajčenie je silne zjednodušený, "uzátvorkovaný" jeho modelom. Môže považovať za úspech, keď sa mu vôbec podarí postaviť dobrú hypotézu.

Jeden z najčastejších argumentov o tom, že súčasné globálne otepľovanie spôsobil človek, je, že príliš veľké množstvo vedcov (tuším sa uvádza až 90 percent) to tvrdí. Ako sa na to pozeráte ako vedec?

- To je metaanalýza obrovského množstva primárnej vedeckej literatúry na tému "globálne otepľovanie". So mnou ako vedcom to však vôbec nepohne.

Otázka v takej metaanalýze bola už na začiatku zle položená. Prečo? Pretože bola položená ideologicky a nie ako otázka vedecká. Je to vlastne pseudo otázka. Pri takej nejde o to sa niečo dozvedieť, ale o to si potvrdiť už dopredu daný názor. A s výsledkom takéhoto pseudo pýtania sa sa potom podľa toho aj zaobchádza: účelovo, ideologicky. Sociológom z odboru STS (Science and Technology Studies; pozn. redaktora) z toho potom vstávajú vlasy na hlave.

Keby v takej metaanalýze bol obsiahnutý niektorý z mojich vlastných článkov (možno aj je, ale to, priznám sa, neviem), celkom určite by som tiež spadol do škatuľky "myslí si, že globálne otepľovanie spôsobil človek". I keď tam v skutočnosti išlo, tak ako v každom vedeckom článku, o rozkrývanie zložitých a na prvý pohľad nejednoznačných súvislostí. Jedine potom je to totiž dôležité a zaujímavé a práve o to vedcom vždy ide.

Ako vedec teda budem čítať tie články a skúmať, ako ktorý prispel alebo neprispel k fascinujúcej úlohe, ktorou sa odhaľujú zložité súvislosti medzi globálnymi zmenami a pôsobením ľudí na tejto planéte. Jeden po druhom ich budem čítať a kriticky o nich premýšľať. Za predpokladu, že mám pred sebou ešte 1000 rokov života, by som to azda mohol aj stihnúť.

Vy máte grafy, na ktorých je vidieť, že čím dlhšie obdobie porovnávame z teplotného hľadiska, tým má teplotná krivka skôr klesajúci trend. Kedy teda bolo najteplejšie? Vedeli by ste to rozdeliť do nejakých celkov, období?

- To nie sú moje grafy. Všelijakých grafov je plný internet a každý si môže vybrať taký, ktorý sa mu "hodí do krámu". O niečo poctivejšie je loviť grafy v primárnej vedeckej literatúre, ale ani tak sa veľa nezmení, ak nebude prístup nanajvýš opatrný a kritický.

Za hlavné kritérium považujem v prípade grafov požiadavku, aby to neboli zlepence rozdielnych typov dát. Trebárs prístrojovo nameraných hodnôt z nedávnej doby s nejakými staršími proxy-dátami, čo sú dáta, ktoré umožňujú odhadovať hodnoty požadovanej premennej na základe inej premennej a modelu, ktorý k tomu používam.

Tak napríklad teploty v dávnej minulosti môžem "merať", to jest odhadovať, na základe pomeru stabilných izotopov kyslíka v starých sedimentoch či v starom ľade. Nemôžem vziať stroj času a poslať na ňom do minulosti veľa teplomerov, aby som zmeral, aká bola priemerná teplota na planéte.

Popri izotopoch kyslíka existuje mnoho ďalších typov proxy-dát, ktoré možno použiť pre odhady paleoteplôt. Výpoveď každej z nich je zase trochu odlišná, takže by sa ani jednotlivé typy nemali nekriticky kombinovať. Nehľadiac na to, že akékoľvek proxy-údaje získavame pracne bod po bode, a teda sú to vždy dáta nie globálne, ale bodové. A takých bodov sa z pravidla zúfalo nedostáva.

Paleoklimatológia je nesmierne ťažkopádna veda a kumulácia poznania je v nej celkom pomalá. Napriek tomu z nej už dnes vyplýva, že v časoch ľadových kolísali teploty na takmer ľubovoľnom mieste planéty veľmi prudko a medzi dosť vzdialenými krajnými hodnotami. Súčasné otepľovanie s tým čo do rýchlosti a amplitúdy ťažko znesie porovnanie.

Rozumnejšie je však zostať v holocéne, teda v súčasnom interglaciáli, ktorý je síce relatívne krátky (trvá 11 750 rokov, čo je z geologického hľadiska "okamih"), ale z klimatického pohľadu je až prekvapivo stabilný. V ňom sa vyvíjala naša civilizácia, takže dáva zmysel očakávať, že k úspešnému vývoju civilizácia stabilnú klímu potrebuje.

Keď sa pozrieme na väčšinu proxy-dát z holocénu, ukazuje sa, že jeho stredná časť, zhruba v čase medzi 8000 a 4000 rokov pred súčasnosťou, bola z hľadiska teploty zvlášť stabilná a celkovo teplá. O posledných štyroch tisícročiach už to toľko neplatí. Teploty v nich kolíšu v akomsi kvázi-periodickom štýle a celkovo pozorujeme trend priebežného ochladzovania. Nikto netuší, či toto ochladzovanie už môžeme hodnotiť ako pomalý zostup do ďalšej ľadovej doby, alebo nie.

Faktom však je, že obdobie medzi vrcholným stredovekom a koncom 19. storočia patrilo v rámci holocénu medzi najchladnejšie vôbec. Preto mu populárne a trochu nadnesene hovoríme "malá doba ľadová". Od jej konca sa zase otepľuje. Jeden z rozumných názorov hovorí, že to môže byť len návrat k holocénnemu normálu.

Ak hovoríme o klesajúcom trende, je tu samozrejme výrazný skok hore v posledných rokoch. Je naozaj taký výrazný? Sám hovoríte, že za posledných 140 rokov to bolo o jediný stupeň.

Niektoré miesta na planéte sa za posledných 140 rokov oteplili výrazne viac, ako o obyčajný jeden stupeň.

- O jeden stupeň to, pravda, vyzerá málo, ale v rámci klimaticky stabilného holocénu ide predsa o výrazný trend. Niektoré miesta na planéte sa za posledných 140 rokov navyše oteplili výrazne viac, ako o obyčajný jeden stupeň. Trebárs celá Arktída medzi severnou Kanadou a severnou Európou.

Aké sú teda priemerné teploty na Zemeguli posledných povedzme 12-tisíc rokov? Od poslednej doby ľadovej po dnešok? Skúste vytiahnuť pár maximálnych a minimálních priemerných teplôt v tom období.

- Priemerné globálne tepoty dávnej minulosti v skutočnosti nepoznáme. Máme len bodové dáta a tých bodov je príliš málo. Často sa z toho globálne teploty rekonštruujú, ale býva to dosť divoká procedúra a výsledky sa tým pádom líšia podľa toho, akým spôsobom sa postupuje.

Takže by som radšej zostal u nejakého konkrétneho miesta. Najlepšie dáta máme z Grónska, ktoré je navyše "neuralgickým bodom" globálnej klímy. Vďaka ľadovcovým vrtom a rozborom pomeru stabilných izotopov kyslíka v ľade, čo je jeden z najspoľahlivejších "paleoteplomerov", aké dnes máme k dispozícii.

Princíp jeho fungovania je veľmi zložitý, na to v rozhovore ťažko nájdeme miesto, ale v zásade ide o oddeľovanie destilácii počas viacnásobných prechodov medzi fázami voda-para-ľad. Meranie v grónskych vrtoch sú dostatočne podrobné a pokrývajú celý Holocén aj predchádzajúcu dobu ľadovú.

Tiež by som radšej hovoril v relatívnych číslach, pretože s absolútnymi sú v skutočnosti ďalšie ťažkosti. Takže poďme na to: Ak si súčasnú priemernú ročnú teplotu na povrchu grónskeho ľadovca arbitrárne určíme nejakou fixnou hodnotou, potom bolo v najchladnejších rokoch "malej doby ľadovej" asi o stupeň chladnejšie. V stredoveku, zhruba medzi rokmi 1000 a 1200 n.l. bývali teploty asi také ako dnes.

Trochu ďalej do minulosti kolísali hore a dole, ale stále v tomto malom rozmedzí jedného stupňa. V tzv. "Klimatickom optime" holocénu, medzi 8000 a 5000 rokmi pred súčasnosťou, bývali ročné priemerné teploty rovnaké, alebo vyššie ako dnes. Ak boli vyššie, tak celkom o málo. Zase zhruba o jeden stupeň. Na začiatku holocénu klíma kolísala o niečo viac, ale stále v rozmedzí asi dvoch stupňov.

Divoké to začne byť, ak sa na ceste časom dostaneme na koniec doby ľadovej. Vtedy bola klíma rádovo menej stabilná.

Napríklad medzi 12 000 až 11 000 rokmi sa oteplilo o viac ako desať stupňov.

Na konci doby ľadovej bola klíma rádovo menej stabilná.Napríklad medzi 12 000 až 11 000 rokmi sa oteplilo o viac ako desať stupňov.

Najpodrobnejší záznamy, ktoré máme k dispozícii, ukazujú, že otepľovanie bolo vtedy natoľko prudké, že v extréme rástla priemerná teplota o jeden stupeň za jedno či dve desaťročia. To je v porovnaní s ľubovoľným úsekom holocénu, vrátane súčasnosti, nepredstaviteľne prudká zmena.

Svet sa vtedy menil závratne rýchlo, doslova pred očami vtedajších ľudí - lovcov a zberačov neskorého paleolitu. Úroveň morskej hladiny letela hore a kontinenty zachvátili vlny diaľkových migrácií. V stredných a vyšších zemepisných šírkach dochádzalo k rýchlemu zalesňovaniu.

V prognózach počúvame, čo všetko nastane, keď sa oteplí o jeden, dva či nebodaj tri stupne. Čo sa stane podľa vás? Z grafov je badateľné, že podobných skokov bolo v histórii viac.

- Z paleoklimatologických proxy-meraní vyplýva, že podobne prudké klimatické oteplenia, ako je to dnešné, už v holocénnej minulosti opakovane boli. Pokiaľ sa bude rovnakou rýchlosťou otepľovať aj naďalej, už by to začalo byť nad rámec doterajšej klimatickej variability tohto obdobia. Ale takáto situácia zatiaľ nenastala. Zatiaľ. Ak by k tomu došlo, už by to skutočne bola predtým nevídaná situácia a my akurát môžeme špekulovať o tom, čo všetko sa môže stať.

Pokiaľ sa bude rovnakou rýchlosťou otepľovať aj naďalej, už by to začalo byť nad rámec doterajšej klimatickej variability tohto obdobia.

Civilizácia je čosi ako "stroj na riešenie problémov", ako ktosi pred časom napísal. Myslím, že to bol Joseph Tainter, autor slávnej knihy Kolapsy zložitých spoločností. A iste by to bol problém hodný toho, aby sa k nemu naša civilizácia koordinovane postavila čelom. A nakoniec ani nebude toľko podstatné, kto alebo čo bude vinníkom takéhoto mimoriadneho otepľovania, ak k nemu dôjde. Ale o tom už sme hovorili, že jediného vinníka zložité javy nemávajú.

Spomínali ste, že tie zmeny nastávali inak na severnej a južnej pologuli. Je na to nejaké vedecké zdôvodnenie?

- Na planéte funguje čosi ako "bipolárna klimatická hojdačka". Každá pologuľa reaguje inak na forcings, teda na pôsobenie mnohých jednotlivých faktorov, ktoré riadia klimatické zmeny. Kozmických i pozemských. Je to dané hlavne rozdielmi v rozložení pevnín a oceánov. Obe pologule však samozrejme nefungujú nezávisle. Hlavne morské prúdenie, tento globálny rozvod tepla, "ústredné kúrenie planéty", funguje ako previazaný celok. Vzhľadom k obrovským dimenziám tohto systému tam sú však značné zotrvačnosti v čase. Ak sa zmení klíma na jednej pologuli, zložito a nelineárne sa to prenesie na pologuľu druhú. Výsledkom je akési rozpojenie klimatickej reakcie oboch pologúľ v čase. Momentálne sa viac otepľuje na severe, ale teplé vody hlbokého oceánu postupne tečú na pologuli južnej.

O akom časovom úseku pri tomto toku vody a energie hovoríme? Koľko času prejde, kým sa pomyselný objem vody vráti na začiatok putovania?

- Presne to nevieme, ale určite ide o prvé tisíce rokov. Tak veľká je zotrvačnosť oceánskeho termohalinného výmenníka. Mnoho veľkoškálových javov je veľmi zotrvačných. Morské prúdenie, topenie ľadovcov, ohrievanie hlbokého oceánu...

Spomínali ste tiež, že teplotné zmeny mali v histórii vplyv na život ľudí, respektíve civilizácie. Viete uviesť konkrétne príklady?

- Na základe proxy-dát toho dnes vieme oveľa viac o historických zmenách teplôt, než o vývoji zrážkových pomerov. Z hľadiska prosperity dávnych civilizácií sa zdá, že najväčšie problémy prichádzali v časoch, keď sa ochladzovalo a zároveň sa takto postihnutým regiónom nedostávalo zrážok.

Už sme spomenuli počiatok "sklzu" smerom k chladnejšej a rozkolísanejšej klíme pred zhruba 4000 rokmi. Keď teraz budeme trochu konkrétnejší, začalo to relatívne prudkou zmenou pred 4200 rokmi. Najskôr nebude náhodou, že sa v tomto historickom okamihu rúcali civilizácie v širokom páse od Číny cez Indiu, na celom Popredným východe a v Egypte. Tieto spoločnosti neustále riešili problém, ako nakŕmiť populáciu. Ochladenie a sucho znamenalo nižšie úrody. Aj v Európe pozorujeme v rovnakom čase kultúrne premeny, ale tu ešte toľko rozvinuté civilizácie neboli.

Európa sa ocitla na trajektórii civilizačného vzostupu až neskôr. Ani tá potom neostala ušetrená vplyvom klimatických kríz. Spomeňme napríklad zrútenie stredomorských civilizácií v dobe tzv. Invázie morských národov v 12. storočí pred Kristom.

Eric Cline, americký historik staroveku, ktorého rozhodne nemôžeme viniť z redukcionistických, klimatocentrických prístupov, sa domnieva, že klimatické zmeny tu hrali podstatnú úlohu. Opäť išlo hlavne o vlny katastrofálneho sucha.

Známe zrútenie laténskej ( "Keltskej") civilizácie severne od Álp a neskorší a ešte známejší pád Rímskeho impéria a následný chaos v čase sťahovania národov však zreteľné klimatické súvislosti nemajú. Určite sa pri troche snahy dajú vystopovať, ale nie sú zďaleka tak zrejmé.

Zato nástup "malej doby ľadovej", o ktorom sme už hovorili, je jednoznačným prípadom súvislostí medzi klimatickým ochladením a poklesom prosperity vo vtedajšej Európe, ktorá akurát stála na vrchole civilizačného vývoja.

Najznámejšou peripetiou tejto histórie je stroskotanie snahy severských Vikingov o kolonizáciu Islandu, Grónska a dokonca aj severnej Ameriky. V tomto prípade to fungovalo dosť priamočiaro: Akonáhle začala byť morská hladina po väčšinu roka zamrznutá, moreplavba sa stala takmer nemožnou.

Priemyselná a hlavne poľnohospodárska revolúcia "Malthuziánsky" problém s uživením populácie vyriešili. Zatiaľ. Nič ale netrvá večne.

Ak by ste mali uviesť z histórie nejaké príklady, ako vyzerala naša Zem, ktoré by čitateľovi vyrazili dych, ktoré by to boli?

- Zase radšej nepôjdeme ďaleko do histórie, pretože ľadové doby boli naozaj úplne iný svet, v porovnaní s dneškom. Obrie kontinentálne ľadovce, hladina svetového oceánu o 120 metrov nižšie, vnútra kontinentov natoľko suché, že dokonca aj amazonský prales prežíval iba v izolovaných ostrovoch pod Andami. A nie je to až tak dávno - pred 20 000 rokmi.

Ale aj z holocénu poznáme niektoré dych berúce príklady. Vezmite si napríklad

Sahara bola pred 6000 rokmi krajina zalievaná letnými monzúnovými dažďami a zarastená bujnou savanou. Pretínali ju rieky, na obrovských jazerách sa vlnila vodná hladina.

dnešnú Saharu, čo je najsuchšie miesto na Zemi. Pred 6000 rokmi to bola krajina zalievaná letnými monzúnovými dažďami a zarastená bujnou savanou. Pretínali ju rieky, na obrovských jazerách sa vlnila vodná hladina, všade kopa zvierat a medzitým neolitickí pastieri kráv so svojimi stádami a sídliskami.

Tento raj neskončil naraz, ale celý priestor postupne vyschol natoľko, že pred 4500 rokmi už ho rekonštruujeme ako ľudoprázdny. Pastieri sa stiahli k juhu, na stredomorské pobrežie a do riečnej oázy pozdĺž Nílu, kde položili zárodky jednej z najstarších a najdlhšie prosperujúcich civilizácií staroveku.

Máme to tu znova: civilizácie ako "stroj na riešenie problémov". Museli sa perfektne zorganizovať, aby prežili. K tomu potrebovali úradníkov, písmo, pyramídy - aby mali k čomu vzhliadať ... Prepáčte mi tie lapidárne vyjadrenia.

Dôležité je, že za vysychanie Sahary nemohli, alebo len úplne zanedbateľne, pretože chov mohol v hraničných klimatických pomeroch doraziť postupne usychajúcu vegetáciu.

Hlavným vinníkom bol však každopádne odchod každoročných monzúnových zrážok, ktoré už prestali dosahovať tak ďaleko na sever. Odišli preto, že sa zmenila orientácia osi rotácie Zeme voči rovine obežnej dráhy, tzv. Precesia. Slnko, hlavný zdroj energie, ktorá poháňala monzúnovú oblačnosť, strácalo v kľúčovom priestore okolo obratníka silu.

Zrážky sú teda dôležitý faktor. Vieme, či a ako súvisia s teplotnými zmenami?

- Zrážky na kontinentoch pochádzajú z tzv. Malého vodného cyklu, ktorý závisí od množstva vody v krajine a na vegetačnom kryte. Hlavnú časť vody však na kontinenty prináša vzdušné prúdenie z hladiny morí a oceánov. Záleží teda na teplote povrchovej vody v moriach a oceánoch a na smere aj intenzite vzdušného transportu. Počasie poháňajú teplotné a tlakové gradienty. Teplejší svet je všeobecne vlhkejší, ale neznamená to, že všade rovnako. Niekde prší viac a inde menej a mozaika suchých a zrážkovo bohatých oblasťou je "tekutá". Premieňa sa v čase. Vplyv na to majú oscilátory, ktoré poznáme ako El Niňo Southern Oscillation (ENSO). Alebo Severoatlantickú osciláciu (NAO), ktorej okamžitý stav sa meria tlakovým gradientom medzi Islandom a Azormi. Takých oscilátorov je však viac.

Slnko je určite hlavný zdroj energie pre našu planétu. Ale súčasný teplotný skok sa skôr dáva do súvisu s CO2. Prečo? A prečo potom stúpala teplota na Zemi, keď CO2 človek neprodukoval?

- Globálne otepľovanie, ku ktorému dochádza v poslednom storočí, môžeme tiež dať do súvislosti so Slnkom. Nie s precesiou, pretože zmeny na orbite sú pomalé, ale s aktivitou samotného Slnka, ktorá osciluje v rôznych, vzájomne do seba vnorených cykloch a čiastočne tiež chaoticky. Ale k úplnému vysvetleniu súčasného klimatického diania to rozhodne nestačí.

Jedným z najlepšie opísaných a zároveň najjednoduchších čiastkových mechanizmov je známy skleníkový efekt, keď určité molekuly obsiahnuté v atmosfére pohlcujú žiarenie určitých vlnových dĺžok a rozkmitávajú sa, čo znamená otepľovanie.

Bolo by hlúpe popierať, že určitý podiel na otepľovaní tento ľudstvom spúšťaný mechanizmus má. Lenže nevieme, ako významný tento podiel v skutočnosti je.

Hoci oxid uhličitý, CO2, nie je úplne najúčinnejší skleníkový plyn, jeho úloha je vehementne tlačená do popredia. Za nárast jeho množstvo v atmosfére môže jednoznačne ľudstvo kvôli spaľovania fosílnych palív, zmenám vo využívaní krajiny (landuse) a nepriamo ešte z radu ďalších dôvodov.

Bolo by hlúpe popierať, že určitý podiel na otepľovaní tento ľudstvom spúšťaný mechanizmus má. Lenže nevieme, ako významný tento podiel v skutočnosti je.

Okrem iného preto, že nepoznáme podiely mnohých iných faktorov. Tiež preto, že niektoré faktory pravdepodobne vôbec nepoznáme a iným ešte len hmlisto začíname rozumieť.

A predovšetkým preto, že jednotlivé zložky klimatického systému planéty sú vo vzájomnej dynamickej interakcii, ktorú nevieme modelovať. Je to dynamický, nelineárny systém. Takýto systém spoľahlivo modelovať nejde, z princípu veci.

Môžeme si pripomenúť príklad zo začiatku nášho rozhovoru. Ten s infarktom myokardu a fajčením. Týka sa konkrétneho ľudského tela. Porovnajte ho s celou planétou a jej nepomerne väčšou zložitosťou!

Ak niekto tvrdí, že vplyv CO2, alebo akéhokoľvek iného faktora, vie modelovať do

Jednotlivé zložky klimatického systému planéty sú vo vzájomnej dynamickej interakcii, ktorú nevieme modelovať. Je to dynamický, nelineárny systém.

tej miery, že dosť dobre "vie, ako to je naozaj", neznamená to nutne, že zahmlieva, alebo že rovno neskrývane klame. Možno je to len technokrat, napríklad aj špičkový. Geek, ktorý žije vo virtuálnom svete vedeckej slonovinovej veže, ale nemá dosť citu pre zložitosť sveta "tam vonku", mimo rámca modelu. Chýba mu relačné a vzťahové myslenia a možno aj pokora. Trebárs by sa aj rád presadil vo svojej profesijnej komunite a niečím sa preslávil. Trebárs aj bojom za niečo naozaj dobré a ušľachtilé.

Obávam sa, že rôzne druhy autizmu a "nerdstva" sú v súčasnom zložitom svete rozšírené viac, než tušíme. Na úkor porozumenia širokým súvislostiam, porozumenia medzi ľuďmi a všeobecne akýmkoľvek prirodzeným vzťahom. Teraz zo mňa nehovorí vedec, ale normálny človek. Prijať limity poznania je ťažké. Pre zapálených vedcov - aktivistov to platí dvojnásobne.

V jednej z prednášok ste spomenuli, že inštrumentálne merania teplôt majú omnoho dramatickejší priebeh ako merania prostredníctvom proxy-dát. Skúste to vysvetliť laikovi. Znamená to, že keby sme merali tieto súčasné dáta s odstupom a spôsobom proxy, neboli by až také dramatické?

- O tom už sme hovorili. Ale ešte si to, pravda, musíme dovysvetliť. Problém nastáva vtedy, keď rad priamych, inštrumentálnych meraní chceme napasovať na rad získaný meraním nejakých nepriamych proxy-dát. To možno urobiť veľmi rôzne a podľa toho bude vyzerať výsledok. Z rovnakých dát tak môžeme vyrobiť mačkopsa, ktorý ukazuje dramatický zlom, alebo napríklad prasotygra, ktorý ukazuje minimálnu zmenu správania v čase.

A zase sme pri tých nešťastných modeloch. Číru skutočnosť nazerať nevieme, na to nie sme vybavení. Modelujeme teda vždycky, toho sa iste nezbavíme, ale robiť to môžeme veľmi rôznym spôsobom. Dobre, alebo zle. Ak máme možnosť, mali by sme dávať prednosť niečomu priamočiaremu. Úplne najhoršie sú modely parametrizované výsledkami iných modelov. Potom by bolo lepšie, keby sme len hádali a poctivo to priznali. Hodnota výsledku by bola rovnaká, ale netvárilo by sa to vedecky a nebolo by to teda toľko zavádzajúce.

Mnoho donekonečna reprodukovaných populárnych kriviek vývoja teplôt má k všetkému ten problém, že spájajú bodovo získané proxy-dáta z dávnej minulosti na priebeh globálnej teploty poslednej doby nameraný inštrumentálne.

Ak už chceme skúmať dávnu minulosť a porovnávať ju s minulosťou bezprostrednou, mali by sme podľa môjho názoru pracovať výlučne s jedným typom proxy-dát, ktoré získame ako pre dávne obdobia, tak pre obdobia úplne nedávne a pre dnešok. Toto sa robí hrozne málo. Možno práve preto, že to väčšinou dopadne tak, že vidíme, že až tak dramatickú zmenu nevidíme.

Vedeli by ste vysvetliť čitateľom Milankovićove cykly? Prečo o nich v médiách v súčasnosti počuť málo?

- Počúvame o nich v podobných súvislostiach málo, ale to má celkom dobrý dôvod. O jednom cyklicky premenlivom parametre obežnej dráhy Zeme, s ktorým pracuje Milankovićova teória, sme už hovorili v súvislosti s vysychaním Sahary. Je to tá precesia. Milankovićovu teóriu, dnes mnohopočetne potvrdzovanú, potrebujeme na vysvetlenie pomalých zmien klímy v geologickej histórii.

Ak hovoríme o zmenách v rádove desiatok rokov alebo storočí, tak ju v podstate nepotrebujeme. Jednoducho preto, že ony milankovičove cykly sú príliš dlhé. Za krátkodobými zmenami musíme hľadať iné, rýchlejšie pôsobiace premenlivé vplyvy.

Zaujala ma Vaša veta na prednáške: „Minulosť vieme popísať často veľmi presne, ale vziať si z toho ponaučenie je omnoho ťažšie, pretože systém je tak zložitý, že my ho modelovať nielen nevieme, ale že to ani z princípu nejde.“ To veľmi nekoreluje so zaručenými predpoveďami, ktoré počúvame denne a väčšinou katastrofického razenia. Majú tie predpovede nejakú váhu?

- Podľa mňa majú zhruba takú váhu, ako predpovede delfskej veštiarne. Teraz asi čakáte, že si nasadím okuliare "objektívneho" vedca a vyhlásim, že majú váhu nulovú, pretože sú vedecky chybné. Ale kdeže! Ony majú naopak obrovskú váhu. Čím viac ľudí im verí, tým väčšiu majú silu. Performatívnu silu, čo znamená, že reálne hýbu svetom. Je to potom v podstate otázka viery a predovšetkým otázka moci.

Majú, alebo nemajú sa prijať drastické opatrenia kvôli zmenám klímy (uhlíková stopa, alternatívne zdroje energie etc)? Budú mať reálny dosah na zmiernenie následkov alebo spôsobia ešte väčšiu katastrofu?

- Plávame v temnom oceáne vášní, domnienok a moci a lovíme všelijaké chiméry,

Prijať nejaké opatrenia je dôležité z iných dôvodov, ako povedzme klimatických, kde ťažko dohliadneme nezamýšľané dôsledky. Určite by sme sa mali napríklad správať rozumnejšie a šetrnejšie.

ktoré pred nás stavia sila fantázie a občas tiež rozumu. Technológie sú vykĺbené z pántov a šalejú. Hlavne tie virtuálne, čo behajú po internete. Z toho môže vzísť úplne čokoľvek. Dúfam, že som Vás teraz veľmi nevydesil. Tiež dúfam, že to neberiete tak, že som sa priamej odpovedi na otázku vyhol. Vyhýbať sa nechcem, pretože si vážne myslím, že Vami uvedené opatrenia a ešte hociktoré ďalšie sú dôležité. Nie nevyhnutne pre zmenu klímy, tam skutočne ťažko dohliadneme nezamýšľané dôsledky - za súčasného stavu poznania. Najmä dotácie deformujú všelijaké trhy a dochádza tak k nebezpečnému rozpojeniu medzi ekonomikou a rozumným správaním. Ale uvedené opatrenia sú povedzme dôležité z iných dôvodov ako klimatických. Určite by sme sa mali správať rozumnejšie a šetrnejšie. Lietať každý rok na druhý koniec sveta na dovolenku je plytvanie. Jazdiť autom na nákupy do supermarketov tiež, ak máme možnosť chodiť za nimi pešo, cez pár rohov, a trochu si napríklad priplatiť. Nevyužívať možnosti, ktoré otvára rozvoj alternatívnej energetiky, nie je tiež rozumné, pretože fosílne zdroje dochádzajú a logicky raz musia dôjsť úplne.

Čiže ako by vyzeral ideálny model podľa Pokorného?

Nevyužívať možnosti, ktoré otvára rozvoj alternatívnej energetiky, nie je tiež rozumné, pretože fosílne zdroje dochádzajú a logicky raz musia dôjsť úplne.

- Nejaký model podľa Pokorného neexistuje. Myslím, že dôležitá je individuálna i kolektívna skromnosť. Sama o sebe však ťažko bude stačiť. Ľudí na tejto planéte je už skoro 7 a pol miliardy a počet stále raketovo rastie. Pre mňa osobne je to najviac varujúci trend. Kedy sa to zastaví? Aký počet ľudí je dlhodobo udržateľný a pri akom modele spotreby?

Moderné poľnohospodárstvo je neuveriteľne efektívne, ale nie je to uzavretý systém. Potrebuje energiu, hnojivá a sladkú vodu. Rozvoj alternatívnej, to jest "nefosílnej" energetiky je určite možný, ale čo ďalšie zdroje? S dostatkom energie si možno pomôžeme odsoľovaním morskej vody. Prognóza ohľadom hnojív je však varujúca. Amoniak, zdroj dusíkatých hnojív, dnes dokážeme vyrábať energeticky náročným spôsobom doslova zo vzduchu. Fosfor, najviac nedostatkový prvok pre hnojivá, však takto vyrábať nedokážeme a musíme ho ťažiť z fosílnych zdrojov, ktoré sú vzácnejšie ako ropa a zemný plyn.

Čítali ste knihu Pluhy, nemoci a ropa od Ruddimana? Ak áno, čo si o tejto teórii myslíte?

- Čítal. V pôvodnej anglickej verzii a potom v slovenskom preklade. Je to zaujímavá teória. Hovorí zhruba toto: Podľa Milankovićovej teórie by sme sa už mali nachádzať na začiatku ďalšej ľadovej doby. Lenže od neolitickej revolúcie natoľko meníme podmienky a klímu na tejto planéte, že príchod ľadovej doby odďaľujeme.

Hlavne tým, že poľnohospodárstvom a zmenami vo využívaní krajiny uvoľňujeme

Súčasné modely príchodu budúcej ľadovej doby hovoria o veľmi pozvoľnom prechode, ktorý bude trvať ešte minimálne 10 000 rokov.

do ovzdušia metán, čo je asi 4-krát účinnejší skleníkový plyn ako CO2. Podľa môjho názoru na tom niečo bude, množstvo metánu v atmosfére skutočne uplynulých 8000 rokov rastie, čo vieme z analýz dávnej atmosféry uzavretej v bublinkách vzduchu v ľadovcoch.

Ale nemyslím si, že je to až tak rozhodujúci faktor. Respektíve že nestačí na to, aby v konečnom dôsledku prevážil orbitálne vplyvy, ktoré opísal Milutin Milanković. Minulé ľadové doby končili spravidla veľmi prudko, ale začínali pozvoľna. Súčasné modely príchodu budúcej ľadovej doby hovoria o veľmi pozvoľnom prechode, ktorý bude trvať ešte minimálne 10 000 rokov.

Na záver, pre tých, ktorí by namiesto titulkov v novinách a statusov protestujúcich študentov radi čítali vedecky podložené práce, viete dať tip na dobrú vedeckú (ak to slovo môžeme použiť) literatúru k danej téme?

- Literatúry je obrovské množstvo. Najcennejšia je tá naozaj vedecká, ktorej však neodborník ťažko rozumie. Navyše, kto môže čítať tisíce anglicky písaných stránok denne, ktoré sú ešte k tomu väčšinou vysoko relevantné?

Pri internetových zdrojoch to býva s kvalitou a relevanciou naopak veľmi pofidérne. Aj všelijakých súhrnných kníh sú stohy a mnohé z nich sú veľmi dobré.

Námatkovo vyberiem dve pôvodné knihy, ktoré vyšli v tomto roku v Čechách. Sú povedzme z oboch pólov politicko-názorového spektra, ale obe považujem za zaujímavé a hodné pozornosti. Sú solídne v tom zmysle, že poctivo pracujú s primárnou vedeckou literatúrou. Nereferujú o nej skreslene, aspoň podľa môjho súdu. A napriek tomu, ak si ich obe prečítate, získate z nich úplne odlišný dojem. Tiež ich závery sú úplne odlišné. Je to dané výberom literatúry, čo je zase dané predporozumením a cieľmi, s ktorými sa autori do diela pustili.

Tip prvý: Václav Cílek, Alexander Ač a kol., Věk nerovnováhy. Klimatická změna, bezpečnost a cesty k národní resilienci. Academia, Praha.

Tip druhý: Vítězslav Kremlík, Obchodníci se strachem. Průvodce skeptika po klimatické katastrofě. Dokořán, Praha. .

Ak si obe knihy prečítate a budete mať nutkanie jednej z nich nadšene pritakať, prípadne vybehnúť hneď do ulíc a hlásať svetu zjavenú pravdu, mali by ste sa nad sebou vážne zamyslieť.

Pokiaľ si z čítania odnesiete dojem, že predmetom klimatickej vedy (a vedy vôbec) je boj dobra so zlom, víťazstvo svetla poznania nad temnotou zlovoľného komplotu peňazí, korporácií a politikov, je tiež niečo v neporiadku.

Súvisiaci článok Greta po prvýkrát, Greta po stýkrát, Greta... - www.konzervativnyweb.sk

Najčítanejšie články

Téma: Názory


Neprehliadnite tiež

Slovensko

Blahová a spol. nebudú na 99 percent kandidovať za SaS, Sulík to nekomentuje

Predseda strany Richard Sulík podľa nich zopakoval podmienku, že nebude na kandidátke, na ktorej búdu aj oni. Sulík to nekomentoval, kandidátku budú schvaľovať na straníckom sneme 5. októbra.

Na snímke poslanci NR SR za SaS v prednom rade zľava Renáta Kaščáková, Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Natália Blahová a Jozef Rajtár spolu s členmi strany počas tlačovej konferencie k reakcii na mimoriadny kongres strany Sloboda a Solidarita.
Zahraničie

Čaputová na summite kritizovala popieranie klimatických zmien a vyzvala na zmenu života

Ľudstvo si užíva výhody pokroku, avšak zabudlo platiť svoje účty voči planéte, vyhlásila slovenská prezidentka.

Čaputová počas návštevy v USA.
Európska únia

Štyri štáty EÚ sa dohodli na systéme prerozdeľovania migrantov

Kvóty pre jednotlivé krajiny sa podľa Seehofera ešte len majú stanoviť. Bude to závisieť od toho, koľko ďalších európskych krajín sa na prerozdeľovaní utečencov bude podieľať.

Maltský záchranár pomáha jednému z migrantov.
Názory

Jiří Weigl: S Grétou na ceste do otroctva

Klimatický alarmizmus je jednou z hlavných súčastí moderného ľavicového progresivizmu a jeho hlavnou zbraňou v útoku na tradičnú západnú kapitalistickú spoločnosť, o ktorej radikálnu premenu usiluje.

Počet účastníkov odhadovala polícia niekoľko hodín pred koncom protestnej akcie na zhruba 70-tisíc.