SME
Štvrtok, 7. júl, 2022 | Meniny má Oliver

Židovská komunita v Litve čelila vyhrážkam, ktoré si vyžiadali bezpečnostné opatrenia

Synagóga bola dva dni zavretá v dôsledku hrozieb, ktoré sprevádzali diskusiu o historických postavách z obdobia holokaustu.

Synagóga vo Vilniuse.Synagóga vo Vilniuse. (Zdroj: SITA/AP)

Vilnius – Litovská židovská komunita vo štvrtok 8. augusta znovu otvorila synagógu i sídlo svojej obce vo Vilniuse, ktoré uzavreli po vyhrážkach vyvolaných emotívnou diskusiou o dejinách krajiny v období Druhej svetovej vojny.

Líderka židovskej obce Faina Kuklianska uviedla, že synagóga, jediná vo Vilniuse, bola znovuotvorená po tom, ako ju prezident Gitanas Nauseda a premiér Saulius Skvernelis ubezpečili, že jej bezpečnosť je zaistená.

Toto uistenie sa týkalo celej židovskej komunity a jej objektov vrátane židovského cintorína ležiaceho približne 20 kilometrov od Vilniusu.

SkryťVypnúť reklamu

Generál a diplomat neprešli previerkou

Zatvorenie synagógy a komunitného centra v utorok 6. 8. nasledovalo po tom, čo sa magistrát Vilniusu rozhodol odstrániť pamätnú tabuľu na počesť generála Jonasa Noreiku a premenovať ulicu Kazysa Škirpu.

V prvom prípade ide o litovského generála zabitého Sovietmi, K. Škirpa bol diplomat z obdobia Druhej svetovej vojny.

Ich hodnotenie je sporné: niektorí ich oceňujú ako národných hrdinov, ale iní ich odsudzujú ako možných kolaborantov s nacistickými okupantmi.

Podľa litovskej židovskej obce sa obaja muži podieľali na holokauste, uviedla agentúra AFP. Obe uvedené rozhodnutia preto židovská komunita ocenila.

Avšak kritici vravia, že Noreika a Škirpa nekolaborovali s nacistickým režimom a boli oddanými bojovníkmi za nezávislosť Litvy.

SkryťVypnúť reklamu

Vyhrážky komunite a výzva premiéra

Faina Kuklianska povedala v stredu pre tlačovú agentúru AP, že židovská komunita nedávno zaznamenala výhražné telefonáty a dostávala aj výhražné listy. „Vládne atmosféra napätia a štvania,“ uviedla Kuklianska.

Litovský premiér Saulius Skvernelis v utorok vyzval bezpečnostné služby, aby „podnikli okamžité kroky, ktoré zabránia prípadným živlom rozpútať etnickú nenávisť, a ak to bude potrebné, aby použili aj ďalšie prostriedky povolené zákonom“.

Vyjadrovali sa proti Židom

Predstavitelia Vilniusu odstránili z budovy knižnice v centre metropoly pamätnú tabuľu venovanú J. Noreikovi 27. júla.

Nariadil to starosta Vilniusu Remigijus Šimašius. Povedal, že to urobil preto, lebo Noreika schvaľoval rozhodnutie nacistickej samosprávy vybudovať židovské geto a skonfiškovať Židom majetok.

SkryťVypnúť reklamu

Tento krok nasledoval po rozhodnutí magistrátu z 24. júla premenovať uličku v centre mesta nazvanú po K. Škirpovi, diplomatovi a armádnom dôstojníkovi, pretože verejne vyjadroval protižidovské názory.

Pred druhou svetovou vojnou tvorilo 60 000 príslušníkov židovskej komunity približne tretinu obyvateľov Vilniusu, ale väčšina z nich zahynula počas okupácie nacistickým Nemeckom v rokoch 1941 – 1944.

Malá židovská obec v Litve má teraz približne 3 000 členov z celkového počtu obyvateľov 2,9 milióna.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu