SME
Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Prieskum Focusu: Vedú Smer, PS, ĽSNS a KDH; Kiska je na kraji útesu

Protificovská koalícia by dala dokopy 68 mandátov bez Kollára a 79 s ním.

Bratislava – Agentúra Focus urobila od 1. do 7. augusta prieskum verejnej mienky na vzorke 1 020 respondentov nad 18 rokov.

Kráľom je Smer, korunným princom PS

Najviac ľudí by stále volilo Smer-SD, konkrétne 21,8 percenta. Nasleduje koalícia PS/Spolu so ziskom 14 percent pred stranou Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (12,1 percenta).

Dnes mimoparlamentné KDH sa vyšvihlo na štvrté miesto, oslovilo by 7,5 percenta voličov.

Možno teda povedať, že prvej štvorici strán sa ukazuje voličská podpora, s ktorou by mohli byť spokojní, pokiaľ by sa odhliadlo od koaličných možností.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výsledok kauzami a dlhodobým vládnym angažmánom opotrebovaného Smeru nad 20 % je stále zaujímavý, avšak v novom parlamente bude ťažko hľadať dostatočne silných partnerov na vládnutie.

Ešte päť strán v pásme 5 až 7,5 percenta

Na ďalších miestach v poradí podľa Focusu by skončili strany Sloboda a Solidarita (7,0 percent), Slovenská národná strana (7,0 percent), hnutie Sme rodina – Boris Kollár (6,3 percenta) a hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (6 percent).

Pripravovaná strana bývalého prezidenta Andreja Kisku Za ľudí má podporu respondentov rovných 5 percent – čo je, ako je známe, hranica zvoliteľnosti.

Do parlamentu by sa zrejme nedostala vládna strana Most-Híd (4,7 percenta) a už vôbec nie ďalšia strana maďarskej menšina SMK (3,4 percenta).

SkryťVypnúť reklamu

Parlamentné počty

Z hľadiska rozloženia síl v parlamente by Smer-SD získal 38 poslaneckých mandátov, koalícia strán PS/Spolu 24 kresiel a ĽSNS 21 kresiel.

S odstupom nasleduje KDH s 13 kreslami, SaS a SNS by mali po 12 kresiel, Sme rodina – Boris Kollár by získala 11 kresiel, hnutie OĽaNO 10 kresiel a strana Za ľudí (Andreja Kisku) 9 kresiel.

Išlo by voliť až 76,8 percenta opýtaných, kým 10,6 percenta respondentov by voliť nešlo. Zvyšných 12,6 percent nevie, či by sa na voľbách zúčastnili.

Strany tzv. demokratickej opozície, teda PS/Spolu, KDH, OĽaNO, SaS a Za ľudí, by v novej koalícii dali dokopy 68 mandátov a na dosiahnutie väčšiny by museli pribrať stranu Borisa Kollára. Alebo, teoreticky, dostať podporu od ĽSNS či nebodaj SNS.

Ficov SMER-SD je v oveľa horšej pozícii, keďže spolu s SNS by mal len 50 kresiel.

SkryťVypnúť reklamu

Situácia by sa však otočila v prípade, keby sa do Národnej rady predsa len dostal Most-Híd a, naopak, neuspel by Kiska.

Ako sa prejavili Trubanove jointy

„Výsledky prieskumu nezaznamenávajú nejaké výrazné posuny. Ale predsa, ak sa pozrieme, pri ktorých stranách to najviac stúpalo či klesalo, tak mierne viac hlasov získal Smer-SD, KDH a OĽaNO. To všetko sú skôr konzervatívnejšie strany,“ komentoval výsledky prieskumu pre agentúru SITA riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.

„Mierny pokles nastal v prípade koalície PS/Spolu,“ upozornil a dodal: „Môžeme to prisúdiť aj efektu videa lídra koalície Michala Trubana, ktoré bolo nedávno zverejnené na internete. Nezachytili sme však už efekt druhého videa, ktoré vyšlo na verejnosť vo štvrtok, preto ešte bude zaujímavé sledovať, ako sa situácia vyvinie.“

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu