SME
Utorok, 19. november, 2019 | Meniny má Alžbeta
ZAHRANIČIE

Pri mešite Al-Aksá v Jeruzaleme hádzali moslimovia na židov stoličky

Na Chrámovej hore, posvätnom mieste oboch náboženstiev, došlo k potýčkam.

Policajti zatýkajú Palestínčana na Chrámovej hore 11. augusta 2019.Policajti zatýkajú Palestínčana na Chrámovej hore 11. augusta 2019.(Zdroj: SITA / AP - digitálne upravené)

Jeruzalem – Až 61 zranených si vyžiadali potýčky medzi moslimskými veriacimi a izraelskou políciou, ku ktorým došlo v nedeľu počas moslimského sviatku obete Íd al-adhá na nábožensky najcitlivejšom mieste Jeruzalema - Chrámovej hore.

Podľa spravodajského portálu France Info o tom v pondelok informoval palestínsky Červený polmesiac. Podľa neho asi 15 zo zranených museli hospitalizovať.

K násilnostiam došlo po tom, čo izraelská polícia zabránila židovským návštevníkom vo vstupe na Chrámovú horu, kde sa pri príležitosti sviatku Íd al-adhá zhromaždili k modlitbám desaťtisíce moslimských veriacich.

Na nedeľu totiž pripadol aj židovský pôstny deň Tiša be-av, počas ktorého si židia pripomínajú zničenie prvého a druhého jeruzalemského chrámu.

Ako vysvetlil spravodajský portál France Info, v snahe predísť potýčkam medzi moslimami a židmi izraelská polícia najprv zablokovala židom vstup na Chrámovú horu. Neskôr ich však začali púšťať jedným zo vstupov, čo vyvolalo nespokojnosť moslimov, ktorí začali vykrikovať, že "al-Aksá je naša a Íd je náš sviatok".

Medzi moslimami a židmi následne došlo k potýčkam. Moslimovia po nich hádzali stoličky a iné predmety, takže židovskí veriaci toto miesto rýchlo opustili.

Izraelské policajné zložky sa dav snažili rozohnať, pričom použili ohlušujúce granáty, na to Palestínčania odpovedali hádzaní kameňov a zápalných fliaš. Izraelská polícia zadržala sedem útočníkov.

Chrámová hora, ktorú moslimovia volajú Vznešená svätyňa, je plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka nachádzajúca sa v Starom meste v Jeruzaleme. Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Na vrchole hory stojí okrem dvoch posvätných stavieb islamu - Skalného dómu a mešity al-Aksá - aj niekoľko menších stavieb.

Hora je najposvätnejším miestom judaizmu, tretím najposvätnejším v islame a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete a rovnako i jedným z najspornejších.

Židia tam smú prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa takto predišlo napätiu s moslimskou komunitou.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo svojej reakcii bránil postup izraelskej polície. Dodal, že po konzultáciách s bezpečnostnými zložkami rozhodol, že povolí židom vstúpiť do tejto citlivej zóny Jeruzalema.

"Otázka nestála tak, či by tam (židovskí veriaci) mohli ísť, ale bolo treba nájsť čo najlepší spôsob, ako to spraviť, aby bol zaistený verejný poriadok. To sme aj urobili," vysvetlil Netanjahu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie články

Téma: Zahraničie


Neprehliadnite tiež

Európska únia

Zadržali predpokladanú spojku v prípade vraždy investigatívnej maltskej novinárky

Vláda zvažuje udelenie milosti pre zadržaného prostredníka, ak jeho informácie privedú vyšetrovateľov k hlavnému strojcovi vraždy.

Zásah maltskej polície v prípade vyšetrovania vraždy novinároky Daphne Caruanovej Galiziovej.
Slovensko

Lesy v Tatrách už nepripomínajú mesačnú krajinu, tvrdí riaditeľ Správy TANAPu

Pred 15 rokmi prudká víchrica zmenila Vysoké Tatry na nepoznanie. Veterná smršť s rýchlosťou až 200 kilometrov za hodinu zničila 12-tisíc hektárov lesa a vyžiadala si dve ľudské obete.

Vysoké Tatry krátko po ničivej víchrici.
Názor Mariana Kechlibara

O novembri, o tridsať rokov neskôr

November 1989 nám priniesol tri veci, a všetky sú teraz v ohrození. Slobodné voľby, slobodu slova a ekonomickú slobodu.

November ´89

Študenti odmietali žiť ďalej v lži, spomína Rado Števčík

"Pred ministerstvom sa stala zvláštna vec. Práve začali z áut vychádzať policajti s obuškami a v prilbách. V tom okamihu vyšiel z budovy ministerstva ideologický tajomník Gejza Šlapka. Bol veľmi žoviálny, začal s nami diskutovať, pýtal sa - čo tu, deti, chcete?" spomína na prvý pochod študentov.

Tajomník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Radoslav Števčík.