Za posledné roky sa s podnebím na Zemi nič zvláštneho nestalo. Pritom hlasitosť hysterického alarmismu sa zvýšila niekoľkonásobne.
O čom to svedčí? Len o tom, že alarmisti si najali kvalitnejšie a drahšie mediálne agentúry, píše Ladislav Jakl v stanovisku uverejnenom na webe Inštitútu Václava Klausa.
Agentúry dobre poznajú svoju prácu a tak najlepšie vedia, že racionálnymi argumentmi nemožno ciele alarmistov dosiahnuť.
Je nutné staviť na jednu kartu. Na kartu emócií, citového vydierania, vnucovania pocitu viny. K tomu postačia gýčovité ikony, prestrelené výkriky, burcovanie bez seriózne doložiteľných príčin.
A čo je tým cieľom? Niektorí alarmisti už to hovoria nahlas: zavedenie vojnového stavu, zavedenie vojnovej správy ekonomiky a "dočasne" legitimizovať potlačenie demokracie, pretože na ňu vo chvíli najväčšieho ohrozenia predsa nie je čas.
Militantní kolektivisti vždy snívali o tom, ako nás oberú o zvyšky slobody. Teraz prišli na to, ako to urobia.
Vo vojne sa všetci musia uskromniť, musia dodržiavať tuhú disciplínu a zabudnúť na svoje individuálne záujmy. A tak títo zelení revolucionári vyhlásili vojnu s podnebím.
Keď ide o prežitie ľudstva (a o nič menšie), kto by sa pýtal po demokracii, po slobode či po voľnom trhu.
O podnebie nejde. Ide o nás.
Nastáva nová doba. Ako jej budeme hovoriť? V čase postdemokratickej už žijeme. Prichádza doba postracionálna.
