SME
Štvrtok, 7. júl, 2022 | Meniny má Oliver

Opoziční poslanci chcú, aby bol 27. jún Dňom pamiatky obetí komunistického režimu

V Ústave pamäti národa sú presvedčení, že je potrebné pripomínať si a morálne oceniť politických väzňov a obete komunistického režimu.

Na archívnej snímke československý prezident Edvard Beneš prijíma dámsku delegáciu - dáma za jeho chrbtom je poslankyňa Milada Horáková. Na pamiatku Horákovej bol v Českej republike vyhlásený 27. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu.Na archívnej snímke československý prezident Edvard Beneš prijíma dámsku delegáciu - dáma za jeho chrbtom je poslankyňa Milada Horáková. Na pamiatku Horákovej bol v Českej republike vyhlásený 27. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. (Zdroj: ARCHÍV TASR)

BRATISLAVA - Strana Sloboda a Solidarita (SaS) chce, aby bol 27. jún Dňom pamiatky obetí komunistického režimu. Na septembrovú schôdzu parlamentu preto predkladajú návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Argumentujú tým, že 27. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu bol v Českej republike vyhlásený na pamiatku Milady Horákovej, Jana Buchala, Oldřicha Pecla a Záviša Kalandru.

Tí boli popravení po politickom procese vtedajšieho komunistického režimu Československa, ktorý sa konal od 31. mája do 8. júna 1950. Všetkých obesili v Prahe 27. júna 1950.

SkryťVypnúť reklamu

"Milada Horáková bola právnička a politička, jediná ženská obeť justičnej vraždy v rámci vykonštruovaných komunistických politických procesov. Pre Horákovej vytrvalosť a neústupnosť sa stala symbolom odporu proti vládnucej Komunistickej strane Československa," vysvetľujú opoziční poslanci.

Podľa liberálov obete komunistického totalitného režimu nesmú zostať zabudnuté.

"Obzvlášť v roku 30. výročia pádu tohto režimu považujeme za nevyhnutné si ich aspoň takto symbolicky pripomenúť. Statočnosť mnohých z nich pri boji za slobodu a demokraciu nám zároveň pripomína nebezpečenstvo plynúce z oslabenia demokracie a slobody v krajine," píše sa v predkladacej správe.

Účinnosť predkladaného návrhu sa navrhuje od 1. januára 2020.

Historička Marína Zavacká uviedla, že z množstva obetí komunistického režimu v Československu vyčnieva osobnosť, a tým aj životný odkaz Milady Horákovej.

SkryťVypnúť reklamu

"Preto je vhodné, aby sa symbolická spomienka na obete komunistickej diktatúry spojila s jej menom a osudom. Komunistický režim v tento deň demonštratívne potvrdil, že ani v mierových časoch, a napriek protestom prichádzajúcim z celého slobodného sveta, sa nezastaví pred fyzickou likvidáciou ženy, matky, medzinárodne uznávanej odborníčky v oblasti sociálno-právnej ochrany, pred fyzickou likvidáciou neozbrojenej názorovej odporkyne, demokratickej političky, ktorú z rovnakých dôvodov predtým väznili už nacisti.

A Horáková sa nesklonila. Dôsledný občiansky postoj, vzdor voči totalitám a zneužívaniu štátnej moci vôbec je obdivuhodný a inšpirujúci aj po desaťročiach. Otázkou skôr je, či máme k poctivému hláseniu sa k jej hodnotám odvahu my dnes," dodala Zavacká.

V Ústave pamäti národa (ÚPN) sú presvedčení, že je potrebné pripomínať si a morálne oceniť politických väzňov a obete komunistického režimu.

SkryťVypnúť reklamu

"Jednou z vhodných foriem je aj zavedenie pamätného dňa obetí komunistického režimu, ktorý pomôže vyzdvihnúť ich podiel na zápase za slobodu a demokraciu," povedal Peter Jašek z ÚPN.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu