SME
Sobota, 21. máj, 2022 | Meniny má Zina

Čaputová v Nemecku: Spoločnosť by si mala uchovávať túžbu po slobode

Podľa nej sa po desaťročiach ukázalo, že viera a presvedčenie boli silnejšie ako tanky a odolnejšie ako múr, ktorý stál v Berlíne. "Obidva symboly totality sme nakoniec zhodili," povedala.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier.Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. (Zdroj: TASR)

BERLÍN - Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová si v stredu v Berlíne položením kvetov k pamätníku Bielych krížov uctila ľudí, ktorí prišli o život pri pokuse prekonať Berlínsky múr.

Pripomína, že život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou, ale vzácnou hodnotou, ktorá bola vykúpená nemalými obeťami. Hlava štátu spomenula aj okupáciu Československa. Spoločnosť by si podľa jej slov mala uchovávať túžbu po slobode a spravodlivosti.

"V tento deň a na tomto mieste si viac ako inokedy uvedomujeme, že život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou, ale vzácnou hodnotou, ktorá bola vykúpená nemalými obeťami. Uchovávajme si preto v našej spoločnosti túžbu po slobode a spravodlivosti. Čím bude naša túžba a naša viera silnejšia, tým budeme my, ako krajina, ako spoločnosť, ako jednotlivci, odolnejší pred každým pokusom o jej ohrozenie a spochybnenie," povedala Čaputová pri pamätníku.

SkryťVypnúť reklamu

Pripomenula, že Berlínsky múr bez opýtania určil, kto bude žiť v slobode a demokracii a kto pod ťarchou totality a útlaku. Jeho zvyšky považuje za smutnú pripomienku studenej vojny a rozdelenia Nemecka.

"Od slobodného sveta ľudí vo Východnom Nemecku delil múr, nás vo vtedajšom Československu od neho delila železná opona. Brutalita, s akou obidva naše režimy pristupovali k narušiteľom týchto totalitných symbolov, však bola rovnaká," uviedla Čaputová.

Pokračovala, že sovietske tanky a tanky "bratských" armád nesmerovali voči nijakým cudzím záujmom ani voči cudzím ľuďom.

"Smerovali voči nám, obyčajným občanom Československa, ktorí vyjadrovali len túžbu po slobode a práve slobodne rozhodovať o svojom živote a o svojom štáte. Tak ako tu, pri Berlínskom múre, aj u nás doma v Bratislave, v Košiciach a v mnohých iných mestách v auguste 1968 zahynuli nevinní ľudia," doplnila prezidentka.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa nej sa však po desaťročiach ukázalo, že viera a presvedčenie boli silnejšie ako tanky a odolnejšie ako múr, ktorý stál v Berlíne. "Obidva symboly totality sme nakoniec zhodili," uzavrela.

Slovenská prezidentka sa v stredu v Berlíne stretla s nemeckým náprotivkom Frankom-Walterom Steinmeierom. Ten povedal, že Slovensko a Nemecko sú si najbližšie za posledné desaťročia. Ocenil jej zvolenie do úradu. Považuje ho za dôkaz toho, že nádeje spred 30 rokov, keď padol Berlínsky múr, sú stále živé.

"Naše krajiny majú veľa zhodného," konštatovala Čaputová.

Spájajú ich podľa nej hodnoty aj vízia silnej a spoločnej Európskej únie. Obaja sa tiež zhodli, že neriadený brexit bude problémom nielen pre Veľkú Britániu, ale aj samotnú Európsku úniu.

SkryťVypnúť reklamu

Čaputová pozvala nemeckého prezidenta na návštevu Slovenska. Zároveň potvrdila, že sa 9. novembra zúčastní v Berlíne na oslavách 30. výročia pádu Berlínskeho múru.

Čaputovú čaká ešte poobede rokovanie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Neskôr sa na slovenskom zastupiteľskom úrade v Berlíne stretne s krajanmi.

Jej návšteva, ktorá má niesť odkaz boja za slobodu, sa koná v čase 51. výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


TASR 27. apr
Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


Viktória Žolnová 26. apr
Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


SITA 25. apr
Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


kW 25. apr
SkryťZatvoriť reklamu