Niektoré časti Amazónie horia. Netýka sa to len Brazílie, ale aj susednej Bolívie a Peru.
Keďže vlhký tropický prales by sám od seba nevzplanul, ide na 99% o prácu ľudí. Tu však štandardný príbeh o zlých veľkých firmách zlyháva; tie si už dávno uvedomili, že voči svojim západným konzumentom musia zachovávať isté P.R.
Typickým zakladateľom pralesného ohňa je malý farmár žijúci na hranici biedy, pre ktorý je prales zdrojom "pôdy zadarmo".
V EÚ vyvolala vlna požiarov okolo rovníka silnú politickú reakciu, ktorú vedú najmä írsky premiér Leo Varadkar a francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Obaja hrozia tým, že zablokujú podpis medzinárodnej obchodnej zmluvy medzi EÚ a Mercosurom, združením voľného obchodu, ktoré pokrýva väčšinu Južnej Ameriky.
Ochrana životného prostredia má podľa oboch politikov prednosť.
Chvályhodná pohnútka - ak však nevezmeme do úvahy, že práve medzi írskymi a francúzskymi poľnohospodármi je chystaná zmluva s Južnou Amerikou extrémne nepopulárna.
Brazília aj Argentína dokážu produkovať kvalitné hovädzie mäso ďaleko lacnejšie než európske štáty, to isté sa týka cukru alebo kurčiat. V Južnej Amerike sa tiež používajú niektoré pesticídy, ktoré sú v EÚ zakázané.
Vo svetle tejto skutočnosti sa Macronovo a Varadkarovo ťahanie za planétu Zem zase javí trochu inak: ako príležitosť "zabiť" zmluvu na základe cnostne znejúcich pohnútok a získať tak priazeň skupiny voličov.
Obaja by to potrebovali.
Írsko sa nachádza - nie vlastnou vinou - pred značne obtiažnym okamihom Brexitu, ktorý môže znamenať nové rozdelenie ostrova tvrdou hranicou a ekonomické otrasy.
A Macronova popularita medzi voličmi sa stále pohybuje okolo tridsiatich percent, pričom konzervatívny vidiek je presne to miesto, kde ho neznášajú najviac.
Amazonská situácia by sa samozrejme dala riešiť aj inak, napríklad obmedzenými sankciami proti Brazílii do času, než dostane požiare pod kontrolu.
Snaha o torpédovanie celej dohody s Mercosurom napovedá, že o pralesy zas tak veľmi nejde.
