SME
Nedeľa, 22. september, 2019 | Meniny má Móric
ROZHOVOR

Ladislav Jakl: Šialenstvo pokrokárov zbesilo akceleruje

"Preto nám neostáva nič iné, ako sa tiež radikalizovať, inak budeme pre nich len materiálom k zvrhlým sociálno-inžinierskym experimentom," hovorí v rozhovore pre Inštitút Václava Klausa.

Ladislav Jakl.Ladislav Jakl.(Zdroj: MF DNES – DAVID NEFF)

Inštitút Václava Klausa (IVK) zverejnil svoj tradičný Newsletter. Priniesol v ňom aj rozhovor Filipa Šebestu s Ladislavom Jaklom, rockerom, bývalým poslancom Českej národnej rady v posledných dvoch federálnych rokoch, spolupracovníkom a tajomníkom prezidenta Václava Klausa, v súčasnosti členom správnej rady IVK a členom českej Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie. Rozhovor vznikol pri príležitosti vydania jeho novej knihy textov, rozhovorov a komentárov "Z Hanspaulky o slobode".

O čom je Vaša nová kniha, je asi jasné zo samotného názvu - o slobode. Čo v nej však čitatelia budú hľadať márne, čo v nej nenájdu?

- Nenájdu v nej moje súkromie, nenájdu v nej moje pivo, nenájdu v nej moju muziku. Ale bez toho, čím žijem vo svojom súkromí, bez svojho piva a bez svojej muziky by som sa určite pozeral na svet inak a určite by som aj inak písal.

Článok pokračuje pod video reklamou

Sú toto pre Vás atribúty slobody? Alebo čo si pod pojmom sloboda predstavuje Ladislav Jakl? A zmenilo sa nejako toto vnímanie v priebehu rokov od roku 1989?

- To sú skôr atribúty mojej osobnej spokojnosti a pohody. Sloboda pre mňa znamená to isté, čo pre kohokoľvek iného. Možnosť ísť za svojou vlastnou spokojnosťou a pohodou. A pretože sme každý iný, prináša každému spokojnosť a pohodu niečo iné. A k tomu potrebujeme slobodu ísť svojou vlastnou cestou za svojím vlastným šťastím, bez toho aby nás niekto násilím nútil ísť po cudzej ceste a bez toho, aby nám niekto násilím vnucoval svoju predstavu o našom šťastí. V tom sa nič nezmenilo od stvorenia sveta.

Tak ešte inak. Povedali by ste, že nám dnes niekto vnucuje tieto svoje predstavy o našom šťastí viac, než to bolo napríklad v dobe Vášho poslancovania pred 30 rokmi? Z Vašej knihy to na mňa pôsobí tak, že áno. Čím to je?

- Na začiatku 90. rokov som aj ja prepadol pocitu, že teraz už bude slobody len pribúdať. Mal som radosť z každého odhodenia ďalšieho a ďalšieho bremena regulácií a zákazov. Vôbec by ma nenapadlo, že za dvadsaťpäť rokov bude všetko naruby a že každý deň budú obmedzenia a zákazy naopak pribúdať. A už vôbec ma nenapadlo, že sa o takomto čase budem báť aj o slobodu slova.

Vidíte niekde alebo v niečom naopak nádej? Trebárs v nejakom segmente našich spoločností, keď budem hovoriť širšie o Západu ako celku, pretože sa to asi netýka len nás...

- Bude to znieť ako slovičkárenie, ale nádej paradoxne vidím práve v tom uťahovaní skrutiek posledných rokov. Kým mali kolektivisti pocit neochvejnej prevahy, nechali nás rozprávať, čo sme chceli, v štýle: nech si trepú, my máme moc. Ale to, že začali boj proti slobode slova v štýle umlčania samizdatov a štvavých vysielačiek, je dôkazom, že stúpenci slobody im naháňajú reálnu hrôzu. Len ich nechajme, nech sa boja.

Vy ste vo verejnej diskusii často radikálny a provokatívny. Trump, Farage, Johnson, Salvini tiež nie sú žiadnymi vychovávateľmi z nedeľnej školy a prelamujú krustu dusivej politickej atmosféry pomerne úspešne. Byť len "drsný" ale asi nestačí, nie?

- Mojím cieľom nie je byť provokatívny. To by bolo veľmi prvoplánové. Provokatívne sa niekomu zdajú moje názory, pretože z nich nijako nezľavujem a pretože sa vo svojej ostrej podobe zdajú byť často vybočujúce z dohodnutého pokojne plynúceho diškurzu. Ľudia sú často zvyknutí na veľmi úzke spektrum svojich obľúbených názorov a čokoľvek odlišné vnímajú ako škrípanie nechtov o hrdzavý plech.

Je ešte niečo, čo Vás pri príprave knihy, povedzme, prekvapilo? Nejaká tendencia, ktorú ste si predtým tak neuvedomovali a vyjavila sa až v takto koncentrovanej podobe Vašich textov z posledných rokov?

- Určite nie som sám, kto je bláznivými pokrokárskymi vylomeninami prekvapovaný každý deň. Aj texty v tejto knihe prezrádzajú, ako sa témy menia. Už nám nejde len o ekonomické slobody, už nám ide o kultúrne a civilizačné prežitie. O našej budúcnosti rozhodne to, či dáme prednosť dobru, alebo slobode. Ja som pre slobodu a o cudzie dobra nestojím.

Asi by ste teda súhlasili s tvrdením, že sa politický stret dosť nanovo definoval. V rade klasických liberálov, medzi ktorých Vás počítam, to prebudilo predtým netušené konzervatívne reflexy. Cítite sa byť dnes konzervatívnejší než na začiatku 90. rokov?

- To cítim, aj keď spätne odhaľujem, že moje niekdajšie postoje boli už vtedy o dosť konzervatívnejšie, než som si sám vtedy myslel. Ale aj tak, hlavne ráno, na sebe istý posun vnímam. Je to čiastočne starnutím, čiastočne pocitom akútneho a silnejúceho ohrozenia. Šialenstvo pokrokárov tak zbesilo akceleruje, že nám nezostáva, než sa tiež radikalizovať. Inak budeme pre nich len materiálom k zvrhlým sociálno-inžinierskym experimentom.

A dá sa tomu vyhnúť, alebo si tým budeme musieť prejsť? Istým spôsobom sa dá povedať, že znova.

- Vyhnúť? Na to je neskoro. Za chvíľu budem mať šesťdesiat. Neviem, čoho sa v tomto zmysle ešte dožijem. Horších časov celkom určite. V tých už jednou nohou sme. Ale či zažijem zas lepšiu éru, to neviem. Niekto z čitateľov mojej knihy ale určite.

Najčítanejšie články

Téma: Názory


Neprehliadnite tiež

Slovensko

Najdôveryhodnejším politikom je prezidentka Čaputová, za ňou sú Pellegrini a Kiska

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza.

Premiér Peter Pellegrini s prezidentkou Zuzanou Čaputovou v Šaštíne 15. septembra 2019.
Európska únia

Nie som žiadny monarcha, odkazuje kritikom Zeman

Miloš Zeman odmietol, že by sa zosmiešnil, keby sa rozhodol pre abolíciu v kauze Čapí hnízdo.

Český prezident Miloš Zeman.
Slovensko

Ochranu životného prostredia považuje za kľúčovú väčšina slovenských strán

Každá z nich má svoje predstavy o riešení klimatických problémov.

Protestujúci pred prezidentským palácom.
Európska únia

Turista v Alpách sa sťažoval na portréty nacistov v hoteli, sám skončil pred súdom

Majiteľ sa bránil, že šlo o jeho predkov, ktorí museli slúžiť v armáde. Súd mu dal zatiaľ za pravdu, hoci obaja vstúpili do NSDAP dobrovoľne...

Alpy, Rakúsko.