SME
Štvrtok, 7. júl, 2022 | Meniny má Oliver

Skupina poslancov za OĽaNO chce, aby bol 21. august pamätným dňom okupácie Česko-Slovenska v roku 1968

Poslanci navrhujú, aby si Slovensko uctilo pamätným dňom aj deň, keď okupačné vojská sovietskej armády odišli z Česko-Slovenska v roku 1991, ktorý pripadá na 21. jún.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA - Skupina poslancov Národnej rady SR za OĽaNO chce, aby bol 21. august pamätným dňom okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.

Poslanci zároveň navrhujú, aby si Slovensko uctilo pamätným dňom aj deň, keď okupačné vojská sovietskej armády odišli z Česko-Slovenska v roku 1991, ktorý pripadá na 21. jún.

Týmito dvoma dňami je podľa poslancov vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska.

Na septembrovú parlamentnú schôdzu preto predkladajú novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz.

SkryťVypnúť reklamu

Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6 300 tankov a obrnených transportérov, 2 000 diel a 950 lietadiel.

Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie do 4. novembra 1968, zostalo tu zhruba 150-tisíc sovietskych vojakov.

V prvých týždňoch okupácie, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česko-Slovenska, z toho 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska.

Následne od 1. januára 1969 do 21. júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov, ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia.

„Morálne škody, spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciu, neslobodou a normalizáciou sú nevyčísliteľné,“ zdôvodňujú predkladatelia. Účinnosť novely zákona navrhujú od 1. januára 2020.

Adam Hudek z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) zdôrazňuje, že zaradenie spomínaných dní do oficiálneho kalendára je už tretím opozičným pokusom o presadenie tohto návrhu.

SkryťVypnúť reklamu

„Vo všeobecnosti nie som priaznivcom generovania oficiálnych pamätných dní ani štátnych sviatkov. V absolútnej väčšine prípadov totiž ide o čisté politikum, ktoré odráža aktuálne záujmy parlamentnej väčšiny. Stačí sa pozrieť na bizarnú zmes 18 slovenských pamätných dní a zamyslieť sa, koľko z nich sa aj reálne pripomína,“ vysvetlil Hudek.

O tom, do akej miery historické udalosti rezonujú v historickej pamäti, podľa neho sviatkový kalendár príliš nerozhoduje.

„Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa si pripomíname každoročne aj bez zákona, na druhej strane na výročie Memoranda národa slovenského si spomenie málokto, hoci je to oficiálny pamätný deň.

Z dnešného pohľadu oficiálne pripomínanie odchodu okupačných vojsk znie síce pre niektorých pôsobivo, ale ide o udalosť, ktorú naštartoval pád komunizmu vo Východnom bloku už v roku 1989. Odchod sovietskych vojsk a iné udalosti súvisiace s rokom 1989 podľa mňa dostatočne pokrývajú oslavy 17. novembra a nie je nutné vytvárať nový pamätný deň,“ myslí si historik zo SAV.

Zároveň približuje, že má problém aj s konceptom „23 rokov okupácie“.

SkryťVypnúť reklamu

„Navodzuje dojem, že za všetko zlo normalizácie môžu zahraniční okupanti, čo zďaleka nie je pravda. Snahy o podobnú formuláciu pripomínajú Orbánovo tvrdenie, že Maďarsko bolo v rokoch 1944 až 1989 krajinou okupovanou nacistami a sovietmi, tým Maďari nemôžu za nič, čo sa vtedy dialo. V skutočnosti sa už od roku 1969 Česi a Slováci, na veľkú radosť sovietskych komunistov, ´normalizovali´ sami medzi sebou, bez cudzej pomoci,“ myslí si Hudek a dodáva, že oba návrhy nie sú ani vedené snahou kultivovať domáce historické povedomie.

„Sú zamerané skôr smerom von, ako odpoveď na snahy ospravedlniť inváziu z roku 1968, ktoré sa objavujú v dnešnom Rusku,“ konštatuje historik.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu