SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky
SLOVENSKO

Skupina poslancov za OĽaNO chce, aby bol 21. august pamätným dňom okupácie Česko-Slovenska v roku 1968

Poslanci navrhujú, aby si Slovensko uctilo pamätným dňom aj deň, keď okupačné vojská sovietskej armády odišli z Česko-Slovenska v roku 1991, ktorý pripadá na 21. jún.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA - Skupina poslancov Národnej rady SR za OĽaNO chce, aby bol 21. august pamätným dňom okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.

Poslanci zároveň navrhujú, aby si Slovensko uctilo pamätným dňom aj deň, keď okupačné vojská sovietskej armády odišli z Česko-Slovenska v roku 1991, ktorý pripadá na 21. jún.

Týmito dvoma dňami je podľa poslancov vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska.

Na septembrovú parlamentnú schôdzu preto predkladajú novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz.

Skryť Vypnúť reklamu

Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6 300 tankov a obrnených transportérov, 2 000 diel a 950 lietadiel.

Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie do 4. novembra 1968, zostalo tu zhruba 150-tisíc sovietskych vojakov.

V prvých týždňoch okupácie, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česko-Slovenska, z toho 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska.

Následne od 1. januára 1969 do 21. júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov, ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia.

„Morálne škody, spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciu, neslobodou a normalizáciou sú nevyčísliteľné,“ zdôvodňujú predkladatelia. Účinnosť novely zákona navrhujú od 1. januára 2020.

Adam Hudek z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) zdôrazňuje, že zaradenie spomínaných dní do oficiálneho kalendára je už tretím opozičným pokusom o presadenie tohto návrhu.

Skryť Vypnúť reklamu

„Vo všeobecnosti nie som priaznivcom generovania oficiálnych pamätných dní ani štátnych sviatkov. V absolútnej väčšine prípadov totiž ide o čisté politikum, ktoré odráža aktuálne záujmy parlamentnej väčšiny. Stačí sa pozrieť na bizarnú zmes 18 slovenských pamätných dní a zamyslieť sa, koľko z nich sa aj reálne pripomína,“ vysvetlil Hudek.

O tom, do akej miery historické udalosti rezonujú v historickej pamäti, podľa neho sviatkový kalendár príliš nerozhoduje.

„Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa si pripomíname každoročne aj bez zákona, na druhej strane na výročie Memoranda národa slovenského si spomenie málokto, hoci je to oficiálny pamätný deň.

Z dnešného pohľadu oficiálne pripomínanie odchodu okupačných vojsk znie síce pre niektorých pôsobivo, ale ide o udalosť, ktorú naštartoval pád komunizmu vo Východnom bloku už v roku 1989. Odchod sovietskych vojsk a iné udalosti súvisiace s rokom 1989 podľa mňa dostatočne pokrývajú oslavy 17. novembra a nie je nutné vytvárať nový pamätný deň,“ myslí si historik zo SAV.

Zároveň približuje, že má problém aj s konceptom „23 rokov okupácie“.

Skryť Vypnúť reklamu

„Navodzuje dojem, že za všetko zlo normalizácie môžu zahraniční okupanti, čo zďaleka nie je pravda. Snahy o podobnú formuláciu pripomínajú Orbánovo tvrdenie, že Maďarsko bolo v rokoch 1944 až 1989 krajinou okupovanou nacistami a sovietmi, tým Maďari nemôžu za nič, čo sa vtedy dialo. V skutočnosti sa už od roku 1969 Česi a Slováci, na veľkú radosť sovietskych komunistov, ´normalizovali´ sami medzi sebou, bez cudzej pomoci,“ myslí si Hudek a dodáva, že oba návrhy nie sú ani vedené snahou kultivovať domáce historické povedomie.

„Sú zamerané skôr smerom von, ako odpoveď na snahy ospravedlniť inváziu z roku 1968, ktoré sa objavujú v dnešnom Rusku,“ konštatuje historik.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

Navaľnyj zverejnil správu o údajnom Putinovom paláci za vyše miliardu eur

Sídlo leží pri Čiernom mori na pozemku 30-krát väčšom ako celé Monako a je prešpikované prepychom.

Údajné Putinove sídlo na brehu Čierneho mora.
Zahraničie

Trump usporadúva vlastnú oslavu, pred inauguráciou bude mať vojenskú prehliadku

Odchádzajúceho prezidenta vraj nahnevalo, koľko hviezd šoubiznisu prijalo Bidenove pozvanie na inauguráciu.

Prezident Trump s manželkou Melaniou.
Slovensko

Policajná akadémia nepredĺžila zmluvy poslancovi Blahovi a analytikovi Chmelárovi

Obaja za tým vidia dôsledky ich kritiky vládnej strany OĽaNO. Minister vnútra Mikulec, pod ktorého rezort škola patrí, kontruje, že sa pôsobením oboch nikdy nezaoberal ani zaoberať nebude a že vyjadreniami im šlo iba o upútanie pozornosti na sociálnych sieťach.

Slovensko

Pri spojení Bratislavy a Košíc sa treba zamerať na rýchlu železnicu, navrhuje inštitút

Podľa inštitútu IstroAnalytica by sa mal realizovať projekt vysokorýchlostného železničného spojenia Bratislavy a Košíc novou južnou trasou s cestovnou rýchlosťou do 400 kilometrov za hodinu.

Ilustračné foto.