SME
Utorok, 19. november, 2019 | Meniny má Alžbeta
KRESŤANSTVO

Boh náš každodenný

„Mám niekoho, na koho môžem uvaliť svoje starosti. Myslím si, že žiť s ním je vymoženosť," hovorí Marianna svoj príbeh.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: Pixabay)

Niektoré skutočné príbehy sú búrlivejšie ako iné. Dávajú vážne otázky, na ktoré nie vždy existuje ľahká odpoveď. Roznecujú toľko druhov emócií, že ich nielen ťažko zrátať, ale ešte horšie je byť pod ich nadvládou. Hnev, nenávisť, úžas, radosť...

Ako je to možné, že toho človeka Boh uzdravil z neliečiteľnej choroby? A naozaj sa dá bez odborného liečenia skúsiť slobodu od závislosti?

Tento príbeh taký ale nebude. Poplynie pokojne, skoro ako ničím nerušená hladina rieky. To však nijako neznižuje jeho hodnotu. Naopak, veď je to práve takéto rozprávanie, pri ktorom sa človek cíti viac človekom a pri ktorom je blízko život vo svojom všednom šate.

Článok pokračuje pod video reklamou

Bez problémov

Marianna je mladá dievčina, ktorá čoskoro prekročí prah vysokoškolského vzdelávacieho systému. Kohokoľvek, kto ju stretol, by sa dalo spýtať a odpovedal by rovnako. Marianna je a odjakživa bola bezproblémová. Najpokojnejšie a najposlušnejšie dieťa, zodpovedná tínedžerka, ktorá sa k nepleche nepridávala, ale od nej odhovárala, dobrá študentka a múdry človek.

Neverila by som, že taký niekto naozaj chodí po tvári zeme, ak by som ju nepoznala odmalička. Mariannu nikdy nebolo potrebné napomínať, za každých okolností vedela, čo sa patrí a čo by už bolo za hranicou slušnosti.

Niekto by si pomyslel, že ona snáď ani nepotrebovala meniť postoj k Bohu. Toho predsa vyhľadáva iba ten, čo ubližuje, čo má ranami doškriabanú minulosť alebo taký, čo prešiel cez rozum aj zákonu.

A, áno, Marianna verila v jediného Boha, a predsa to nestačilo.

Nedeľná škola

Do cirkvi chodievala v sprievode rodičov, a kým dospelá časť zhromaždenia vnímala posolstvo kazateľa, tá detská mala vyhradený program v nedeľnej škole alebo v cirkevnom jazyku povedané, v besiedke. Ten, kto sa v nedeľnej škole prihovára deťom, im formou hier, piesní a hovoreného slova približuje Bibliu a z nej plynúce zásady pre dobrý a zmysluplný život.

„Počas jednej takejto besiedky, sa naša pani učiteľka Renátka spýtala otázku, ktorá mi kompletne zmenila život. Vraj či chcem prijať Pána Ježiša za svojho spasiteľa. Neváhala som. Spolu s ďalšími deťmi, ktoré sa rozhodli spraviť toto dôležité rozhodnutie so mnou, sa za nás modlila najprv Renátka, neskôr všetci na bohoslužbách, na čele s naším kazateľom.

Hoci som necítila nič silné, nečakané, čo by nútilo moje vnútro explodovať, ako možno mnohí iní, nenechala som sa odradiť odlišnosťou mojej situácie. Pán mi dal do srdca svoj pokoj, takže som vedela, že robím správnu vec."

V tom čase to bolo deväťročné dievčatko, napriek tomu sa s dôverou zaradilo medzi tých, ktorí si vybrali lásku k Bohu.

Stvoriteľ ju menil postupne, z jazyka niekoho, kto sa vekovo blížil pomaly k puberte, sa odškrtli vulgarizmy. Marianna získala múdrosť, ktorou ocenila váhu slov a sama zvážila, ktoré reči sú nesprávne nielen pre ňu, ale aj široké a blízke okolie.

Zázraky každodenné

Viem, že sa nájde najmenej jeden skeptik, ktorý bude hľadať vysvetlenia v čomkoľvek inom, len nie v Bohu. Mariannine spomínanie na to, čo pripisuje dobrote najvyššieho, by si neverec mohol pomýliť so snažením človeka.

Ale ona a aj ten, čo má s Bohom vzťah, to vnímajú odlišne a vzdávajú vďaku tomu jedinému, kto si to zaslúži.

„V poslednom ročníku na strednej bola matematika dosť zriedka. Mávali sme dvojhodinovku raz za týždeň, na ktorej sme si opakovali učivo z predchádzajúcich rokov. Učiteľka to prebehla rýchlo. Chodilo sa k tabuli, ale príklady, čo sme dostávali, boli dané vopred a rátali sme si ich navzájom. Naše schopnosti sa mali ukázať na písomke.

Ja som učivu nerozumela, musela som chodiť na doučovanie. Bolo to náročné, keďže išlo o môj maturitný predmet. Dala som to však do rúk Pána. Na písomku som prišla s tým, že niečo viem a v ostatnom sa spolieham na Boha. Ja som svoj diel práce urobila, ostávalo mi veriť mu."

Na papieri pred ňou ako otáznik vyčnievalo päť nevyrátaných príkladov. Akosi sa zdalo, že ani jeden nie je doriešený správne. Marianna sa teda modlila a následne sa vrátila k príkladom, pričom ich skúmala od posledného k prvému. Zrak sa jej akoby prečistil, Boh jej ukázal i tú najmenšiu chybu a z písomky napokon odchádzala s najlepšou známkou, ktorá poteší tak študenta, ako aj rodičov a učiteľa.

„Zúčastňujem sa na jednom kresťanskom stretnutí, ktoré býva raz za rok. Ide o medzigeneračný pobyt, starší spomínajú na niekdajšie zážitky a mladší ich radi počúvajú a učia sa od nich. Mám tam takú, nie príliš viditeľnú, prácu. Vyberám od účastníkov peniaze za pobyt. Stalo sa, že týždeň pred nástupom ma dosť boleli zuby múdrosti. Písala som ostatným, aby sa za mňa modlili, pretože ak by mi to neprešlo, nemohla by som ísť."

Modlitba sa dotkla sluchu Pána a bolesť bola odstránená.

„Vtedy som pochopila, že Boh si vždy nájde cestu, ako človeka dostať tam, kam má ísť."

Najnovšia skúsenosť súvisí s vysnívanou brigádou. Marianna si totiž vždy túžila vyskúšať pracovať v kníhkupectve. Keď sa jej do pohľadu postavil inzerát, odpovedala naň s nadšením. Poslala životopis a motivačný list, na základe čoho obdržala pozvánku na pohovor.

„Typ pohovoru, na ktorom som sa zúčastnila, bol aj pre zamestnávateľov nový, robili to takto prvý raz. V miestnosti sme boli asi desiati. Súčasťou pohovoru bolo niekoľko kôl, ja som odchádzala s pocitom, že som to nedala."

Presvedčenie, že miesto v kníhkupectve bude patriť niekomu inému, nemala len ona, ale i tí, ktorým sa s priebehom pohovoru zdôverila. Mail mal byť odoslaný aj v prípade odmietnutia, preto sa ho Marianna obávala čo i len otvoriť, nieto ešte prečítať. Boh to však zariadil tak, aby naplnil jej túžbu, dnes je jednou z tímu v kníhkupectve.

„Dokonca sme aj výborný kolektív. Všetci sme kamaráti, aj keď reálne nemáme nič spoločné."

A to je len zlomok toho, kde všade sa prejavuje láskavosť Boha k tým, ktorí na neho volajú. Aj Marianna vie, že úspech sa dá dosiahnuť všelijako. Aj nešťastia sa dajú preklenúť, aj financie nazhromaždiť bez jeho pomoci. Ale prečo by to človek mal robiť bez neho, ak nemusí?

„Mám niekoho, na koho môžem uvaliť svoje starosti. Myslím si, že žiť s ním je vymoženosť."

Najčítanejšie články

Téma: Kresťanstvo


Neprehliadnite tiež

Európska únia

Zadržali predpokladanú spojku v prípade vraždy investigatívnej maltskej novinárky

Vláda zvažuje udelenie milosti pre zadržaného prostredníka, ak jeho informácie privedú vyšetrovateľov k hlavnému strojcovi vraždy.

Zásah maltskej polície v prípade vyšetrovania vraždy novinároky Daphne Caruanovej Galiziovej.
Slovensko

Lesy v Tatrách už nepripomínajú mesačnú krajinu, tvrdí riaditeľ Správy TANAPu

Pred 15 rokmi prudká víchrica zmenila Vysoké Tatry na nepoznanie. Veterná smršť s rýchlosťou až 200 kilometrov za hodinu zničila 12-tisíc hektárov lesa a vyžiadala si dve ľudské obete.

Vysoké Tatry krátko po ničivej víchrici.
Názor Mariana Kechlibara

O novembri, o tridsať rokov neskôr

November 1989 nám priniesol tri veci, a všetky sú teraz v ohrození. Slobodné voľby, slobodu slova a ekonomickú slobodu.

November ´89

Študenti odmietali žiť ďalej v lži, spomína Rado Števčík

"Pred ministerstvom sa stala zvláštna vec. Práve začali z áut vychádzať policajti s obuškami a v prilbách. V tom okamihu vyšiel z budovy ministerstva ideologický tajomník Gejza Šlapka. Bol veľmi žoviálny, začal s nami diskutovať, pýtal sa - čo tu, deti, chcete?" spomína na prvý pochod študentov.

Tajomník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Radoslav Števčík.