SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky
ANALÝZA

Kto volil krajnú pravicu v Nemecku? Analýza až tak neprekvapí

Tradičné strany výrazne oslabili, víťazstvo CDU v Sasku však zrejme zachránilo veľkú vládnu koalíciu. Pozrite si sympatizantov jednotlivých strán a prognózu ďalšieho vývoja, ako to vidí komentátor Marian Kechlibar.

Saský krajinský premiér Michael Kretschmer (CDU) zdraví podporovateľov hnutia po ohlásení predbežných volebných výsledkov. Saský krajinský premiér Michael Kretschmer (CDU) zdraví podporovateľov hnutia po ohlásení predbežných volebných výsledkov. (Zdroj: TASR/AP)

Je odvolené. V oboch spolkových krajinách skončila AFD na druhom mieste a bude komplikovať vytváranie miestnych vlád. Nie je však príliš pravdepodobné, že by ju ostatní strany zobrali medzi seba, píše komentátor Marian Kechlibar na svojej stránke kechlibar.net.

Výsledky volieb sa v Sasku aj v Brandenbursku dosť podobajú, a to aj v technikáliách. Volebná účasť proti predošlým voľbám roku 2014 výrazne vzrástla.

V Sasku bola rekordná (66,6%, najviac od roku 1990), v Brandenbursku predstavovala 61,3% (tamtiež). Dá sa teda povedať, že zvolenie politici majú silný mandát.

Skryť Vypnúť reklamu

O víťazstve svojich tradičných strán (CDU v Sasku a SPD v Brandenbursku) sa veľkou mierou zaslúžili tamojší premiéri, Michael Kretschmer a Dietmar Woidke.

Saský Kretschmer strávil posledných 19 mesiacov systematickým obchádzaním krajiny a osobným stretávaním s voličmi.

Brandenburský predseda vlády Woidke je vo svojej krajine najobľúbenejším politikom. Obaja sa však museli zmieriť so značnými stratami.

Výsledky volieb v Sasku vyzerajú takto - je úplne zrejmé, kto strácal a kto získaval. Ľavica (Rot-Rot-Grün) dopadla veľmi zle a pravicové strany budú tvoriť zhruba dve tretiny parlamentu.

Napriek tomu sa však pravdepodobne dve ľavicové strany dostanú do vlády, pretože CDU a AFD sa navzájom neznášajú. V jednoznačne pravicovo naladenej krajine tak bude pri moci napoly ľavicová vláda.

Skryť Vypnúť reklamu

Saský krajinský snem má mať 120 a viac poslancov, AFD však nesmela nastúpiť do volieb s plnopočetnou listinou (viac tu), takže o jeden mandát prišla. Pre tvorbu koalícií to však nie je rozhodujúca strata. (K tomu sa ešte dostaneme.)

V Brandenbursku je dominantnou stranou SPD a ľavica je tu ďaleko silnejšia ako v Sasku. Avšak ten vzorec ziskov a strát je dosť podobný.

Ľavica (Rot-Rot-Grün) má najtesnejšiu možnú väčšinu jedného hlasu. Nemecké noviny obvykle po voľbách veľmi starostlivo skúmajú zloženie voličstva jednotlivých strán podľa veku, vzdelania, príjmu a bydlisko, ako aj presuny voličov medzi stranami (Wählerwanderung). Veľmi rozsiahly článok s mnohými grafmi nájdete na spiegel.de.

Aby ste ho nemuseli študovať osobne, pripravil som nasledujúce zhrnutie údajov z neho, rozdelené podľa strán. Údaje o sile a slabosti podľa okrskov som zase čerpal z Weltu.

Skryť Vypnúť reklamu

CDU

Domovská strana Angely Merkel je v oboch spolkových krajinách stranou dôchodcov. Vo vekovej kategórii nad 60 rokov získala v Sasku dokonca vyše 40 percent hlasov! Okrem dôchodcov je CDU relatívne silná aj medzi štátnymi úradníkmi a živnostníkov.

Naopak, u nezamestnaných a robotníkov moc bodov nezískala. Slabý výsledok CDU v Brandenbursku je daný tiež nie príliš výraznou osobnosťou lídra (Ingo Senftleben).

CDU v oboch krajinách strácala voliča všetkými smermi, významný odliv zaznamenala v smere k AFD, ale aj vymieraním voličskej základne.

Dosiahnutých 32 percent v Sasku však zrejme zachránilo "veľkú koalíciu" na spolkovej úrovni.

Ťažko povedať, či z toho máme mať radosť. Ja veľmi nie, ale predstava zeleného kancelára ma desí ešte viac.

Skryť Vypnúť reklamu

SPD

V Brandenbursku sú sociálni demokrati takisto stranou starších ľudí, aj keď významný podiel majú už nad 45 rokmi veku. Ich typický volič je opäť dôchodca.

Ak sa pozrieme na voličov podľa vzdelania, čerpá SPD v Brandenbursku hlavne z nevzdelaných voličov (34%). V Sasku SPD ťažko upadla a žiadnu významnú voličskú skupinu už nemá. Paberkuje nízke percentá vo všetkých kategóriách.

Nápadné je, že saskí nezamestnaní dôverujú strane tak málo, že jej dali len 4 percentá hlasov - hodnota pre sociálnych demokratov veľmi hanebná.

Cez tento zlý výsledok majú však sociálni demokrati v Sasku dobrú vyhliadku na vládne posty, pretože pre víťaznú CDU sú ďaleko neporovnateľne prijateľnejším partnerom než AFD. Takisto SPD stratila voliča vymieraním, veľa jej bývalých voličov ale tentoraz voliť neprišlo.

Skryť Vypnúť reklamu

AFD

Ústredná opozičná strana značne posilnila v oboch štátoch a získala veľké množstvo priamych mandátov. Dokázala silno mobilizovať nevoličov. V Sasku od nich získala skoro štvrť milióna hlasov.

Vekové ťažisko AFD je v oboch štátoch v kategórii 25-59. U dôchodcov majú výsledky horšie, tam dominujú staré strany.

Na rozdiel od západného Nemecka však AFD získala pomerne vysoké percento hlasov aj medzi mladými do 25 rokov.

AFD volí ďaleko viac mužov ako žien, v pomere zhruba 3: 2 aj horším. Medzi mužmi by strana oboje voľby jednoznačne vyhrala.

Typický volič AFD má stredné vzdelanie, slabé je postavenie strany u vysokoškolákov. Výrazné úspechy mala strana u robotníkov a nezamestnaných (cez 40 percent!), silné postavenie má v Lužici, ktorej ekonomika je zviazaná s ťažbou hnedého uhlia.

Skryť Vypnúť reklamu

Najslabším terénom sú pre AFD veľké mestá, kde miestami nedosiahla ani na 10 percent.

Zelení

Strana mestských vysokoškolákov, ktorej baštami sa stali veľké mestá Lipsko, Drážďany a Postupim.

Postupim je dnes de facto nocľaháreň pre západné Berlín, nie je teda divu, že sa berlínskej politické vzorce opakujú aj tam. V páse satelitov okolo Berlína sa Zeleným všeobecne darilo. Na dedine sa napospol pohybujú pod 6 percentami.

V Brandenbursku dokázali Zelení silno mobilizovať mladších voličov (27 percent v kategórii do 25 rokov). V Sasku majú medzi mladými 20 percent, presne rovnako ako AFD.

Zelených volia najmä živnostníci a zamestnanci, medzi dôchodcami sú na tom veľmi zle. V hnedouhoľnej Lužici dopadli Zelení tiež veľmi zle, vo väčšine okrskov mali menej ako 5 percent.

Skryť Vypnúť reklamu

Inak však na rozdiel od svojich ľavicových kolegov (SPD, Linke) Zelení voliča nestratili, ale získali. Čerpali pritom značne z predchádzajúcich nevoličov (ako AFD), prvovoličov a takisto z novo prisťahovaných voličov. Tiež k nim prebehla časť voličov SPD.

Rovnako ako SPD, aj Zelení sa môžu tešiť na účasť v oboch vládach.

Ľavica (Die Linke)

Bývalá protestné strana východného Nemecka zaznamenala drsné straty. Voliči od nej utekali vo všetkých smeroch, nedá sa určiť dominantný posun.

Postkomunistická strana má najviac voličov medzi dôchodcami, nezamestnanými a robotníkmi, ale vo všetkých týchto kategóriách významne zaostáva za svojimi konkurentmi (CDU v prípade dôchodcov a AFD u tých ďalších).

Silná je v "červenom" Lipsku, Postupime a Frankfurte na Odrou, kde má okolo 17-18 percent hlasov.

Skryť Vypnúť reklamu

V budúcej vláde Brandenburska bude Ľavica pravdepodobne zastúpená, v tej saskej takmer určite nie.

FDP

Hoci to nejakú chvíľu vyzeralo, že by sa ekonomickí liberáli mohli dostať do oboch krajinských snemov, nakoniec nedosiahli ani na jeden. Hodnoty 4,1 a 4,5 percenta sú vyslovene k naštvaniu.

FDP má jedinú výraznejšiu skupinu voličov, a to sú živnostníci, aj medzi nimi má však len okolo 8 percent hlasov.

Celkom dobre je na tom v Drážďanoch, ani tam však neprekračuje 10 percent.

Freie Wähler

Novinka tohtoročnej sezóny, strana silne organizovaná na miestnej a komunálnej úrovni.

Presadzuje presun moci k občanom a do regiónov, zavádzanie prvkov priamej demokracie, racionálnejšie hospodárenie s prostriedkami daňových poplatníkov atď. Skôr na pravej strane spektra, aj keď so silne pragmatickými sklonmi. Dá sa povedať, že Nemecko podľa FW by sa podobalo skôr Švajčiarsku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najsilnejšia pobočka FW existuje v Bavorsku, kde je súčasťou koaličnej vlády s CSU.

Brandenburská pobočka tento rok prvýkrát prekonala 5 percent, aj keď vstup do miestneho snemu mala istý už skrze priamy mandát svojho šéfa Pétera Vidu (pôvodom Maďar) v okrsku Barnim II.

Vzhľadom k decentralizovanému charakteru strany nemožno hovoriť o jednotnom programe. Jednotlivé zemskej pobočky sa veľa líšia v detailoch, a to aj tak dôležitých, ako je migrácia a azyl.

Brandenburská je ďaleko mäkšia vo veciach migračnej a integračnej politiky ako bavorská. Saská pobočka kladie zase ďaleko viac dôraz na bezpečnostné otázky a programom sa blíži skôr AFD než komu inému, tento rok sa však do krajinského snemu nedostala.

Čo bude ďalej?

Takto teda dopadli jednotlivé strany. Čo bude ďalej? Moja prognóza vyzerá asi takto:

Skryť Vypnúť reklamu

V Brandenbursku nemožno pokračovať s pôvodnou rudorudou zostavou "SPD-Linke", ktorá skrze úbytky oboch strán prišla o väčšinu. Vyšlo to však veľmi tesne na "pokazený semafor" (Rot-Rot-Grün), ktorý má v 88-člennom sneme väčšinu jedného hlasu. Politické pomery sa tak porovnajú s berlínskymi, kde už RRG vládne.

Existuje aj možnosť nahradiť Linke CDU, výsledná koalícia by mala väčšiu prevahu. Skôr sa však domnievam, že prvý na rade bude RRG, ktorý je politicky "prirodzenejším" konštruktom.

V Sasku vylúčil doterajšej premiér Kretschmer jednoznačne ako koaličnú, tak opozičnú spoluprácu s AFD. Jeho strana by však spoluprácu s postkomunistami z Die Linke tiež nezniesla.

To znamená, že v Drážďanoch zostáva jediná možná koalícia: CDU-SPD-Zelení. A Zelení sa pritom tvária pomerne asertívne. Ako by presne mal však vyzerať politický program takého zlepenca, ťažko povedať, pretože na rozdiel od RRG nie je táto trojica nijako vnútorne konzistentná.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred voľbami existovala malá, ale nenulová možnosť, že keby CDU skončila druhá, Kretschmer by skončil tiež - a jeho nástupca by možno bol vyjednávaniu s AFD otvorenejší.

Potom, čo CDU dopadla lepšie, než sa ešte na jar čakalo, sa to však dá vylúčiť: Kretschmerova pozícia sa víťazstvom vylepšila a o úrad sa zrejme báť nemusí.

Zatiaľ. Ak by sa mu predsa len nepodarilo zostaviť čierno-červeno-zelenú koalíciu, nedajú sa vylúčiť ani nové voľby. Dosť záleží na Zelených, či svoje požiadavky v opojení svojou novo nadobudnutou dôležitosťou nepreženú.

Ani tá CDU neznesie úplne čokoľvek.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

Trump oznámil, že opustí Biely dom, ak volitelia potvrdia Bidena ako prezidenta

Vyhlásenie sa zdá byť doteraz najväčším Trumpovým ústupkom, pokiaľ ide o priznanie prehry v prezidentských voľbách.

Americký prezident Donald Trump.
Slovensko

Angažovanie sa v kauze zmenky brala Jankovská ako pomoc kamarátovi Kočnerovi

O zmenkách sa Jankovská rozprávala aj s Ficom a Pellegrinim.

Rok 2016: Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, predseda vlády Robert Fico a podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák počas výjazdového rokovania 23. schôdze vlády v Poltári.
Európska únia

Rozdeľme EÚ. Portugalsko a Francúzsko chcú presadiť "dvojrýchlostnú Európu"

Nie je to len otázka právneho štátu a teda nesúhlasu Maďarska a Poľska. Iný pohľad, najmä ekonomický, má aj šetrná štvorka.

Portugalský premiér Antonio Costa.
Slovensko

Premiér Matovič sa ospravedlnil za návštevu Kollára v nemocnici

Opätovne povedal, že pred stretnutím sa opýtal, či tým neporušuje nariadenie a bol uistený, že nie.

Boris Kollár leží po autonehode s obručou okolo hlavy v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.