SME
Nedeľa, 22. september, 2019 | Meniny má Móric
NÁZORY

Netolerantná krajná ľavica je pre občianske slobody nebezpečnejšia než krajná pravica

Ciele uvedomelej ľavice sú často veľmi ušľachtilé - rasová a rodová rovnosť, spravodlivejšie rozdelenie bohatstva, ochrana životného prostredia, právo žien na potrat, homosexuálne manželstvo - a pre liberálov je preto ťažké ich odsúdiť za ich neznášanlivosť k občianskym slobodám. Musíme si však neustále pripomínať, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami a že je to tiež cesta smerujúca k tyranii.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: Pixabay)

Pre občianske slobody je dnes väčšou hrozbou netolerantná krajná ľavica než bigotná krajná pravica, píše Alan M. Dershowitz v článku Nebezpečný stalinizmus uvedomelej krajnej ľavice uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Môže sa to zdať nelogické: oveľa viac prípadov masovej streľby v obchodných centrách, synagógach a útokov proti iným mäkkým cieľom bolo spáchaných extrémistami, ktorí sa stotožňujú s krajnou pravicou než s krajnou ľavicou.

Vplyv krajnej ľavice na našich budúcich lídrov je však všadeprítomný, zákernejší a nebezpečnejší ako vplyv krajnej pravice.

Príslušníci uvedomelej ( "woke") [1] krajnej ľavice (v USA označovaní ako "wokers") sú skalopevne presvedčení o svojej jedinej Pravde a mnohí z nich zjavne nevidia žiadny dôvod, prečo by mali druhým umožniť vyjadriť nesúhlasné politicky nekorektné názory.

Tvrdia, že takéto nesprávne a pomýlené názory v nich vyvolávajú pocit "nebezpečenstva". Bezpečne sa cítia iba vtedy, keď sa stretávajú s názormi, ktoré zdieľajú.

"Cítiť sa bezpečne" je fráza, ktorá je dnešným spúšťačom cenzúry. Žiadny vysokoškolák nemá právo byť chránený pred nepohodlnými myšlienkami, má právo byť chránený len pred násilím, a študent, ktorý tvrdí, že má strach z politicky nekorektných myšlienok, na univerzitu nepatrí.

Extrémny príklad tohto patetického skreslenia role vysokého školstva sa odohral na mojej alma mater - Harvardovej univerzite, kde bol vyhodený zaslúžilý dekan po tom, čo sa niektorí uvedomelí ľavicoví študenti sťažovali, že sa v jeho prítomnosti necítia bezpečne, pretože ako právny zástupca obhajoval muža obvineného zo znásilnenia.

Často zabúdame na to, že koncept "politickej korektnosti" vznikol v Sovietskom zväze za Stalinovej vlády, kde Pravda - politická, umelecká i náboženská - bola určovaná ústredným výborom Komunistickej strany a akákoľvek odchýlka bola považovaná za neprijateľnú.

Iste, existuje obrovský rozdiel medzi tým, ako Stalin zaobchádzal s politickou nekorektnosťou a ako s ňou zaobchádzajú generácie uvedomelých ľavičiarov v USA.

Stalin tých, ktorí sa odchýlili od jeho Pravdy, popravoval, zatiaľ čo uvedomelí ľavičiari sa im len vyhýbajú a diskreditujú ich, aj keď aj tu sa zo strany krajnej ľavice vyskytlo občasné násilie voči tým, ktorí sa odchýlili od ich Pravdy.

Obe stratégie však prinášajú podobný výsledok: menej opozície, ochudobnené ideové prostredie a ďaleko tvrdšiu autocenzúru.

Pre mnoho uvedomelých ľavičiarov nie je sloboda slova ničím iným ako zbraňou privilegovaných, ktorú si podmaňujú znevýhodnených. Je to buržoázny koncept, ktorý vychádza z prežitej, anachronistickej ústavy bielych mužov, ktorá je pre náš súčasný svet irelevantná.

Sloboda slova je pre mňa, osobu znevýhodnenú, ale nie pre teba, osobu privilegovanú.

To je to, čo uvedomelí ľavičiari požadujú. Pozitívnu diskrimináciu vo verejnom prejave!

Ďalšia nebezpečná podobnosť medzi stalinistami a uvedomelými krajnými ľavičiarmi spočíva v tom, že opovrhujú uplatňovaním bežných postupov proti tým, ktorí sa previnili proti politickej korektnosti.

Odmietajú tiež prezumpciu neviny a právny princíp, že žalobca nesie dôkazné bremeno. Tieto buržoáznej koncepty počítajú s neistotou a s možnosťou ľudského omylu.

Stalinisti a uvedomelí ľavičiari necítia neistotu, a sú neomylní. Ak sú presvedčení, že je niekto vinný, tak skrátka vinný je.

Prečo potrebujeme ťažkopádny proces, aby sme preukázali niečí vinu? Identita žalobcu a obvineného predsa stačí. Privilegovaní bieli muži sú vinníci (a basta!).

Príslušníci menšín a najmä menšín "intersekcionálnych" sú vždy nevinnými obeťami. Kto potrebuje vedieť viac?

Akýkoľvek proces, bez ohľadu na to, či je alebo nie je spravodlivý, podľa nich zvýhodňuje privilegované nad znevýhodnenými.

Keď som študoval v päťdesiatych rokoch minulého storočia na univerzite, boli to pravičiari okolo McCarthyho, ktorí cenzurovali a upierali ľuďom uplatňovanie bežných právnych postupov. A bola to liberálna ľavica, ktorá obhajovala slobodu prejavu, opozíciu a riadne právne procedúry. Ale niektorým ľavičiarom McCarthyho politika vyhovovala, pretože sa vďaka nej zbavili radikálnej ľavice.

Teraz, keď to sú konzervatívci, kto sú cenzurovaní a komu sú upierané bežné právne procedúry na univerzitných mestečkách po celých Spojených štátoch, je mnoho ľavičiarov ticho.

"Občianske slobody sú tu pre mňa, ale nie pre teba, kamarát."

Z týchto dôvodov tu predkladám kontroverzné tvrdenie, že uvedomelá krajná ľavica je dnes pre občianske slobody oveľa nebezpečnejšie ako pravica.

Samozrejme, existujú aj krajne pravicoví extrémisti, ktorí sú schopní použiť násilie - a sem tam ho už použili - na umlčanie tých, s ktorými nesúhlasia. A to sú skutočne nebezpeční ľudia.

Majú však oveľa menší vplyv na našich budúcich lídrov než ich ľavicové náprotivky. Nevyučujú naše deti a vnúčatá na vysokých školách. V akademickej sfére, v politike aj v médiách hlavného prúdu sú odsunutí na okraj.

Čo sa týka krajne ľavicových stalinistov, opak je pravdou. Mnoho z nich netuší, kto Stalin vôbec bol, ale napodobňujú jeho pohŕdanie slobodou prejavu a bežnými postupmi v záujme dosiahnutia nerealizovateľnej utópia, presne tak ako on. A zdieľajú s ním tiež názor, že účel svätí prostriedky.

Ciele uvedomelej ľavice sú často veľmi ušľachtilé - rasová a rodová rovnosť, spravodlivejšie rozdelenie bohatstva, ochrana životného prostredia, právo žien na potrat, homosexuálne manželstvo - a pre liberálov je preto ťažké ich odsúdiť za ich neznášanlivosť k občianskym slobodám.

Musíme si však neustále pripomínať, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami a že je to tiež cesta smerujúca k tyranii.

Alan M. Dershowitz je emeritný držiteľ profesúry Felixa Frankfurtera na Harvard Law School, autor knihy "The Case against the Democrats Impeaching Trump" (Skyhorse Publishing, 2019) a vedúci spolupracovník Gatestone Institute.

Poznámka prekladateľov Heleny Kolínskej a Libora Popovského:

[1] Marian Kechlibar slovo "woke" preložil ako pokrokovo angažovaný. Marian Kechlibar napísal: "Byť 'woke' po americky znamená prijať pochmúrne presvedčenie o nezaslúženom privilégiu belochov, všadeprítomnom patriarcháte a akceptovať rebríček utlačovanosti, ktorý zakladá mieru vašej morálnej prevahy nad ostatnými."

Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie články

Téma: Názory


Neprehliadnite tiež

Slovensko

Ochranu životného prostredia považuje za kľúčovú väčšina slovenských strán

Každá z nich má svoje predstavy o riešení klimatických problémov.

Protestujúci pred prezidentským palácom.
Európska únia

Turista v Alpách sa sťažoval na portréty nacistov v hoteli, sám skončil pred súdom

Majiteľ sa bránil, že šlo o jeho predkov, ktorí museli slúžiť v armáde. Súd mu dal zatiaľ za pravdu, hoci obaja vstúpili do NSDAP dobrovoľne...

Alpy, Rakúsko.
Zahraničie

Prezident Srí Lanky zriadil novú komisiu, aby vyšetrila veľkonočné útoky

Pri útokoch islamistických extrémistov vtedy prišlo o život 268 ľudí. Katolícka cirkev na Srí Lanke tvrdí, že doterajší priebeh vyšetrovania je nedostatočný.

Kostol zdemolovaný po útokoch na Srí Lanke.
Slovensko

Na Slovensku pracuje vyše 73,4-tisíca cudzincov, veľa z nich v Bratislave a okolí

Medziročne sa počet cudzincov pracujúcich na Slovensku zvýšil o takmer 11-tisíc, najviac ich je z Ukrajiny, Srbska a Rumunska.

(ilustračné foto)