Bratislava – Katolícka cirkev na Slovensku si 15. septembra pripomína sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.
Sviatok Sedembolestnej je na Slovensku dňom pracovného pokoja.
Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku je chrám v Šaštíne, ktorý je starobylým pútnickým miestom.
V roku 1564 dala Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach.
Sochu si ľud veľmi uctieval. Traduje sa pri nej mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši, preto je vyhlásená za zázračnú.
Slováci k Sedembolestnej Panne Márii oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že „ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna“.
Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky.
Prvou bolesťou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že „jej vlastnú dušu prenikne meč".
Po druhý raz Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a v okolí všetkých chlapcov mladších ako dva roky.
Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov.
Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom.
Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu.
Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.
