SME
Nedeľa, 5. december, 2021 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Bola závislá na pervitíne, ale Boh ju vyliečil

Mala by sa hanbiť tá, ktorá bola v pekle, ale dnes vystiera ruky k nebu? Mal by sa hanbiť niekto, kto takmer všetko stratil, ale potom všetko získal späť?

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Pixabay)

Je to žena, matka a manželka. Utišuje plač dieťaťa, varí, upratuje, nakupuje, smeje sa aj plače. Vídať ju, ako kráča po ulici a je súčasťou davu, v ktorom sa dá ľahko splynúť.

Koľko tvárí človek míňa, díva sa a díva, ale nevidí. Nikto nevie, či sa tá alebo oná žena ponáhľa naozaj alebo len chce vzbudiť dojem, že času nemá na rozdávanie. A sú tie vrásky od smiechu alebo ich vyryla väčšia starosť?

Táto žena, Kristína, viac nebude anonymná. Veď ani nemá byť prečo. Býva kdesi tam, v strede Slovenska a málokto sa s ňou delí o tajomstvo jej pádu. Ona sa ale nemá dôvod hanbiť, nie, také niečo je nepredstaviteľné.

Skryť Vypnúť reklamu

Uznaj sám, čitateľ.

Mala by sa hanbiť žena, ktorá síce podľahla zlému, ale potom zakričala na dobré? Mala by sa hanbiť tá, ktorá bola v pekle, ale dnes vystiera ruky k nebu? Mal by sa hanbiť niekto, kto takmer všetko stratil, ale potom všetko získal späť?

Je mi ľúto, že dostatočne v slovách nevystihnem, koľko odvahy som si vďaka rozhovoru s ňou odkrojila pre seba. Privolávam písmená, aby som splietla nejakú vetu, ktorá by to vyjadrila presne, ale, žiaľ, taká nie je.

Tak iba posuniem ďalej to, čo som dostala. Toto je príbeh o tom, že drogy sú silný nepriateľ, ale proti sile, ktorá vychádza z Boha, nemajú šancu.

Generácia hľadajúcich

Kristína sa ako dieťa zoznámila s Bohom osobne. Že je dobrý, láskavý a milujúci, ju učili v rámci nedeľnej školy v cirkvi. Bola priamym účastníkom generácie, ktorá horlivo usilovala o priazeň Boha.

Skryť Vypnúť reklamu

Mládež sa zaujímala o Bibliu, vzťah s Bohom sa bral vážne. Aj Kristína okúsila, aké je to kľačať na kolenách a vrúcne prosiť Boha o milosť.

„Mala som jedenásť rokov, keď sa ma Boh prvý raz osobne dotkol. S babkou sme celý týždeň zotrvávali v modlitbách a na kolenách som zažívala úžasné chvíle. Odvtedy sme sa s bratom predbiehali, kto prvý na bohoslužbách povie nahlas nejaký verš z Biblie. Chcela som byť k Bohu bližšie a bližšie."

Kristína navyše bola obdarovaná v oblasti hudby, a tak mohla prispieť k budovaniu cirkvi a vzdať darom chválu darcovi. S radosťou sa zapájala aj do nácvikov piesní v čase Vianoc, keď bolo potrebné spevom potešiť aj tých, ktorých protivníkom je samota.

Bola to jednoducho generácia hľadačov pokladu. Avšak táto mala úspech, pretože poklad bol objavený v prítomnosti Boha a jediné, na čom záležalo, bolo hlbšie vstúpiť do jeho objatia.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvá cigareta

Koľká škoda, že musím ukončiť jej jemné a zlom neporušené spomínanie na dospievanie. Nebolo by úžasné priniesť svedectvo, v ktorom by nebolo dostatok miesta pre bolesť?

O to väčšie povzbudenie však môže vyplynúť pre toho, kto sa topí.

Kristína vymenila priamy smer za šikmú plochu. Stredná škola, nesprávna partia...

„Po strednej škole som spoznala ľudí, ktorí ma doviedli k drogám. Chcela som vyskúšať heroínovú cigaretu. Bolo mi z toho zle, a predsa som to dva roky fajčila a pravidelne chodila tam, kde mi to predali."

Po dvoch rokoch nastal zlom. Ibaže nie taký, ktorý by priniesol vykúpenie.

„Prešla som na pervitín. Bola som na tom tak zle, že som normálne ľutovala, že som ho nebrala už skôr. Po mesiaci jeho užívania, som upadla do ťažkých depresií."

Skryť Vypnúť reklamu

Pomýšľala na koniec. Nie však koniec lásky k drogám, ale na rozlúčku so životom. Jedna čierna myšlienka vystriedala ešte černejšiu, vraj by mohla zomrieť v aute. Len tak nasadnúť, naštartovať a zmiznúť kdesi pri bráne smrti.

„Ale aj tak som s pervitínom neprestala. Vo vnútri som sa stále chvela. Nabudilo ma to tak, že som odrazu vôbec nepotrebovala spánok. Môj rekord bol jedenásť dní bez spánku. Mala som pocit, že sa mi všetky mozgové bunky pootvárali. Dokázala som všeličo vymyslieť. Problém bol v tom, že nič dobré to nebolo."

Spriadala plány, ako sa bez čo najmenšej námahy prisunie k peniazom. Drogy predsa nie sú zadarmo, a ak sa nimi ďalej chcela kŕmiť, musela sa pozerať do očí nevľúdnej budúcnosti. Sem-tam nespala, sem-tam zasa nejedla.

Skryť Vypnúť reklamu

„Mala som len 48 kíl. Začala som halucinovať. Zdalo sa mi, že vidím strašne veľa futbalistov."

Kamkoľvek uprela zrak, tam vnímala niečo, čo sa široko vyhýbalo realite.

Tak teda, kde si?!

Najčudnejšie sa javili sluchové halucinácie. Ona totiž mávala na mysli kresťanské pesničky, počula ich tam aj onam, prenasledovala ju zvesť o Bohu. Dobre si uvedomovala, že to nie je skutočnosť, že nikde nablízku nijaká taká hudba nehrá, to však nijako nezmierňovalo tlak na sluch.

Kiežby tak našla pokoj. Kričala na Boha v aute, volala na neho, kým sa kolesá náhlili po ceste za ďalšou dávkou drogy.

Kde je ten pokoj, ktorý by mala mať? Kedysi, keď ešte nezávisela od nebezpečenstva, si osvojila verš z Biblie, ktorý sľuboval pokoj. Tak veľmi po ňom prahla, ale on sa jej vyhýbal. Alebo si to len ona tak myslela, pretože nedokázala hľadieť pred seba, v očiach mala číru závislosť.

Skryť Vypnúť reklamu

„Bola som hrozne unavená. Rada by som si pospala, ale nešlo to. Kúpila som si ploskačku, ale nepomohlo mi to. Iba sa mi prečistili ústa."

Milovala tmu, nenávidela svetlo. Noc jej bola spojencom, kým deň nevedela vystáť.

Sedemkrát horšia

„V roku 2006 som nedobrovoľne navštívila modlitebné stretnutie. Boh ma vyslobodil, všetko to negatívne bolo preč. Urobila som ale obrovskú chybu. Neskončila som v práci, do ktorej som chodila, a preto som do toho spadla znovu. Tam totiž za mnou chodievali ľudia, ktorí ma do drog ťahali a ja som sa vrátila k starému spôsobu života. Rozdiel bol v tom, že som bola ešte sedemkrát horšia ako predtým."

Nejedna spomienka jej vybehla z pamäte, obdobie temna zahmlieva skoro úplná tma. Kristína vie, že pracovala pre drogy na plný úväzok. Upísala im výplatu, odovzdávala im veci, ktoré z túžby po nich rozpredávala. Sedenie za volantom bolo hrou, s vodkou v ruke skúšala šťastie i trpezlivosť policajtov, ktorí ju pozorovali. Jediný pohľad na ňu im napovedal, že čosi nie je v poriadku. Dvakrát im ušla, manévrovala, až kým jej napokon neodobrali vodičský preukaz.

Skryť Vypnúť reklamu

A to bol úder, s ktorým nerátala. Nemať auto znamenalo nemať prístup k dílerovi a nemať priateľov. Ukázalo sa, kto zotrvával v jej spoločnosti pre výhody z rýchleho presunu z miesta na miesto.

„Všetci sa mi otočili chrbtom. Prestala som chodiť von. Mala som ťažké stavy. Nevedela som, čo predať. Išla som do cirkvi, ale zaspala som tam. Bola som natoľko unavená, že som to nevydržala."

Zbohom, závislosť

Úplné vyliečenie nastalo v roku 2009.

„Pastor sa so mnou modlil. Stačila jedna modlitba a Boh mocne zasiahol. Tri mesiace som dospávala, pleť mi zosvetlila, telo sa dávalo do zdravého stavu. Chodila som vysmiata. Pokušenie som mala iba raz, ale vďaka Bohu som zvíťazila."

Nadúvala sa od šťastia vždy, keď smela komukoľvek povedať o tom, ako ju Boh zachránil.

Skryť Vypnúť reklamu

„Irónia je, že ten, čo sa mi predtým vzdialil pre odobratý vodičák, mi sám od seba ponúkol drogy. Len tak ich vytiahol z vačku a pýtal sa, či som naozaj vyslobodená. Dokonca za mnou prišiel aj domov a ponuku zopakoval."

Ona však už nikdy viac neodbočila. Žije vďačná Bohu, obklopená jeho láskou, pripravená odovzdať jeho odkaz aj ako matka. Jej terajšou úlohou je vychovávať deti tak, aby z nich povstala nová generácia uctievačov toho, ktorý má v rukách celý svet.

Má vedomie toho, kým je Boh, a aj preto každú modlitbu začína prosbou o odpustenie. To je pokora. To je vyznanie tej, ktorú by niekto považoval za odsúdeniahodnú.

Spoločnosť možno chce, aby si myslela, že sa má príčinu hanbiť. Ale pamätaj, človeče, že všetko, dary i úspechy, pochádzajú od Boha. A on je tu pre Kristínu. Pamätá aj na teba. Veď kvôli tebe a tiež aj kvôli nej sa vzdal toho najdrahšieho, čo mal. Obetoval syna. A je ochotný podať pomocnú ruku komukoľvek.

Skryť Vypnúť reklamu

Veď kto prosí, tomu bude dané.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Počet hospitalizovaných stúpol o 297, podiel nakazených pri PCR testoch klesol na 25 percent.


SITA 9. nov
Bývalý americký prezident Donald Trump.

Denníky Washington Post a New York Times za informovanie okolo celej kauzy dokonca dostali Pullitzerovu cenu. Washington Post vo svojich aktuálnych článkoch priznáva, že pravdepodobne pochybil.


echo24.cz 9. nov
Eduard Heger

"Verím, že prevádzky budú rozumné a nebudú riskovať tvrdé sankcie pri obchádzaní povinností. To znamená, že nevpustia do interiérov nezaočkované osoby," uviedol predseda vlády.


TASR 9. nov
Ilustračné foto.

Potom, čo si motorkár „volanie“ o pomoc všimol, nasledoval auto ďalších 11 kilometrov a polícii podával informácie. Policajtom sa vďaka tomu podarilo vozidlo zastaviť a dievča zachrániť.


idnes.cz 8. nov
Skryť Zatvoriť reklamu