Leto postupne odchádza, s jesenným časom čoraz viac ľudí siaha po dobrej knihe, ako forme relaxu.
Dnes je na našom trhu dospené veľké množstvo kníh a čitateľ si môže vyberať. Záleží samozrejme od vkusu a vzdelania. Mení sa nielen vkus, ale prichádzajú aj noví spisovatelia, nové trendy aj v literatúre.
Je dobré, ak čítame knihy, cibríme tým svoj jazyk, vnímanie sveta, zdokonaľujeme svoj jazykový štýl. Často sa nachádzame v koži hlavných hrdinov, prežívame ich príbehy.
To, čo však nepodlieha trendu a výberu čitateľa, je biblia.
Už oddávna je považovaná za knihu kníh. A to plným právom. Slovo v nej písané naozaj nepodlieha módnym trendom, ani zub času sa na nej podpísal.
Kresťan by mal bibliu čítať každý deň. Slovo v nej, je slovom života vdýchnuté Bohom. On sám hovorí, že Jeho slovo sa nevráti naspäť prázdne, ale vždy vykoná to, na čo ho pošle.
Ak sme deti božie, Boh je náš otec a dáva nám radu, aby sme neopustili jeho zákon a dodržiavali jeho prikázania, neodchýlili sa od reči jeho úst. Jeho slovo má moc nás chrániť, dá nám múdrosť , bude nás viesť životom. Ak pôjdeme touto cestou naše kroky urobí priamymi, neklesneme.
Dokonca nám jeho slovo dá veniec miloty a obdarí nás korunou krásy. Má to však všetko jednu podmienku. Milovať jeho slovo, žiť ho.
Ako poznáš ty božie slovo?
Poznám vo svojom okolí veľa ľudí. Niektorí sú veľmi vzdelaní a považujú za základ vzdelania aj poznanie božieho slova. Majú dokonca svoju bibliu uloženú doma na poličke. A padá na ňu prach.
A poznám ľudí, ktorí s ňou spávajú. Títo milujú božie slovo, pretože milujú Boha. Pre nich je Jeho slovo všetkým. Je ich dychom, nádejou, silou, je im zrkadlom, v ktorom spoznávajú pravdu o svete, o sebe. Je pre nich kompasom života, je im slobodou. A je napísané , ak poznáme pravdu, budeme slobodní.
Pre tú prvú skupinu ľudí je božie slovo len literou zákona. Pre tú druhú je rémou. Nachádzajú v nej perly, ktorými sa zdobia. Svoje srdce, svoju myseľ, svoje ústa. Je pre nich prameňom života, bez ktorého nemôžu žiť.
Či môže Boh rozprestrieť stôl na púšti?
V čase, keď boli Izraeliti na púšti, nemali ľahké podmienky pre život. No Boh bol s nimi. V podobe oblaku ich sprevádzal, ukazoval cestu, bol ich tieňom, ktorý ich chránil. A nielen to, zaopatroval ich potravou, hoci boli na neladnej púšti. Dostávali každý deň čerstvú mannu a vodu na pitie.
V tom čase nemali písmo, ako ho poznáme dnes. Boh sa im takto pripomínal, ukazoval svoje vlastnosti, aby ho poznali. A boli tam tí, čo neverili, reptali, pýtali sa, či môže Boh rozprestrieť stôl na púšti. Neverili Jeho zázrakom, jeho slovu.
A boli tí, ktorí verili, boli verní . Títo svedčili, pripomínali si Jeho skutky a milosť im preukazovanú z pokolenia na pokolenie.
Ako sme na to my dnes? Do ktorej skupiny sa zaradíme?
Písmo nám hovorí jasne, aby sme prijali jeho reč (slovo) a rozmnožili tak roky svojho života. Lebo múdrosť božia v slove je stromom života pre tých, ktorí ju uchopia.
