SME
Utorok, 22. jún, 2021 | Meniny má PaulínaKrížovkyKrížovky
ZAHRANIČIE

Čaputová na summite kritizovala popieranie klimatických zmien a vyzvala na zmenu života

Ľudstvo si užíva výhody pokroku, avšak zabudlo platiť svoje účty voči planéte, vyhlásila slovenská prezidentka.

Čaputová počas návštevy v USA. Čaputová počas návštevy v USA. (Zdroj: SITA)

NEW YORK - Ľudstvo v súčasnosti žije v najlepších časoch v histórii, užíva si výhody pokroku, avšak zabudlo platiť svoje účty voči planéte. Dnešná generácia je prvou, ktorá už pociťuje dôsledky tohto "bezohľadného konania".

V prejave na klimatickom summite OSN v New Yorku to vyhlásila slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

Slovenská hlava štátu vystúpila ako prvá rečníčka v tematickej sekcii o transformácii energetiky založenej na spaľovaní uhlia. Úvodným rečníkom k predchádzajúcej téme o financovaní klimatických projektov pre rozvojové krajiny bol francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Skryť Vypnúť reklamu

Čaputová, ktorá v prejave kritizovala popieranie klimatických zmien, vyzvala na zadefinovanie nových globálnych pravidiel a ich vymáhanie.

"Potrebná je rýchla a dôkladná zmena politiky, iný spôsob podnikania, výroby energie, dopravy, investícií, ochrany biodiverzity a narábania s prírodnými zdrojmi. Musíme zmeniť náš spôsob života," vyzvala slovenská prezidentka.

Účastníkov summitu informovala, že Slovensko urobilo "politicky nemysliteľné" rozhodnutie zatvoriť svoje uhoľné bane, z ktorého vyplýva potreba ekonomickej transformácie časti krajiny.

Pripomenula, že Slovensko už v súčasnosti vyrába 80 percent energie nízkouhlíkovým spôsobom a zaviazalo sa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Okrem toho plánuje znížiť objem emisií o 45 percent do roku 2030. Pôvodný plán počítal so 40-percentným znížením.

Skryť Vypnúť reklamu

"Pred niekoľkými dňami sme rozhodli o vyčlenení ďalších 2,5 miliardy eur na investície do klimatických projektov do roku 2030. Na medzinárodnej úrovni prispievame do Zeleného klimatického fondu," povedala Čaputová s tým, že Slovensko podporuje plán Európskej únie urobiť z Európy prvý uhlíkovo neutrálny kontinent.

Skonštatovala, že Slovensko sa pridalo ku klimatickej iniciatíve rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena. "Nezáleží na tom, či sme malí alebo veľkí, všetci môžeme prispieť bez vyčkávania, že začne niekto iný," vysvetlila Čaputová význam iniciatívy.

OSN odhaduje, že na zmiernenie globálneho otepľovania o najviac 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím pred začiatkom industrializácie je potrebné celosvetovo zvýšiť úsilie troj- až päťnásobne oproti dnešku.

Skryť Vypnúť reklamu

"Podľa Medzivládneho panelu o klimatickej zmene by nárast teploty nad 1,5 stupňa Celzia viedol k nezvratnému poškodeniu ekosystémov, od ktorých závisíme," vyhlásil vo svojom prejave generálny tajomník OSN António Guterres.

Dodal, že súčasným tempom by globálna teplota stúpla do konca tohto storočia o 3 stupne Celzia, preto tento klimatický summit musí byť najmä o skutkoch.

Globálna teplota doteraz podľa vedcov vzrástla o 1 stupeň Celzia v porovnaní s obdobím pred začiatkom priemyselnej revolúcie.

K cieľu dosiahnuť nulové emisie oxidu uhličitého do roku 2050 sa prihlásilo 66 krajín, medzi nimi aj Slovensko.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

V dolnokubínskej nemocnici očkujú takmer každý deň.

Určená je osobám od 18 rokov. Plnú zaočkovanosť získa zaočkovaný už za 14 dní po aplikácii.


TASR 10 h
Eduard Heger a Ursula von der Leyen.

EK vydala kladné posúdenie plánu obnovy za 6,3 miliardy eur. To má charakter odporúčania pre Radu EÚ, ktorá bude plány finálne schvaľovať.


SITA 14 h
Demonštrácia pred štadiónom Camp Nou za nezávislé Katalánsko pred El Clásicom Barcelona - Real Madrid.

Deviatim separatistickým lídrom súdy vymerali dlhoročné tresty za činy súvisiace s referendom o nezávislosti Katalánska, ktoré sa konalo v roku 2017 napriek zákazu zo strany centrálnej vlády.


SITA 15 h
Stalingrad bol dejiskom jednej z kľúčových bitiek druhej svetovej vojny.

Príslušníci sovietskej rozviedky od júna 1940 do júna 1941 celkove viac ako 420-krát upozorňovali vedenie krajiny na zvyšovanie vojenskej hrozby zo strany Nemecka, avšak v Moskve tieto hlásenia nevyvolali náležitú pozornosť,


TASR 17 h