SME
Pondelok, 21. október, 2019 | Meniny má Uršuľa
NÁZORY

Vzájomne garantované zničenie alebo prečo si myslím, že pridávať sa k honu na Trudeaua je chyba

Konzervatívci v anglosaských krajinách robia veľkú chybu, keď na túto rétoriku a koncept vôbec pristupujú.

Justian Trudeau počas večierku v roku 2001.Justian Trudeau počas večierku v roku 2001.(Zdroj: SITA/AP)

Kanadský premiér je človek, ktorý podľa môjho názoru stelesňuje všetky stereotypné slabiny tzv. liberálnej ľavice, píše komentátor Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Kladie ohromný dôraz na povrchnú signalizáciu cnosti, naskočí na každú progresívnu módnu vlnu, práve včera si nechal "umyť hlavu" od malej Grety atď.

Podľa princípov politickej polarizácie by som teda mal vlastne mať radosť, že má teraz pred voľbami problém s tým, že sa pred osemnástimi rokmi na nejakej študentskej akcii namaskoval ako Aladin.

Článok pokračuje pod video reklamou

Skutočne som si tiež vo svojom myšlienkovom okolí všimol, že mnoho konzervatívcov z toho radosť má. A je mi jasné prečo. Keď taká progresívno-liberálna ikona upadne do nemilosti vlastných spojencov a tí ju verbálne trhajú na kusy, prirodzená myšlienka znie: dobre mu tak, nech si spapá svoju vlastnú toxickú kašičku až do dna.

Pôsobí to ako zásah krútiaceho sa kolesa karmy, ktoré sa občas obráti proti tým, ktorí ho pomáhali roztočiť (viď v ostrejšej podobe: Robespierre alebo Slánský).

Alebo, ako hovorí zosnulý, ale nesmrteľný Pavel Kantorek, ktorý zhodou okolností prežil veľkú časť svojho života v Kanade:

Lenže aj tak je chyba sa k takému honu na čarodejnice pridávať, aspoň sprava. Dokonca chyba strategická, s trvalými následkami.

Keď šéf kanadských konzervatívcov Andrew Scheer vyhlási, že ho Trudeauova fotografia v kostýme Aladina "extrémne šokovala a sklamala", vysiela tým kanadskej verejnosti signál, že kultúrnavojna v podstate skončila kapituláciou obrancov a že prezliecť sa za fiktívnu postavu z arabských rozprávok je pre osobu nesprávnej farby kože ideozločin.

Tým dostáva Kanada novú, už nikým nespochybňovanú hodnotovú kostru, ktorej podstatou je ponurý identitárny puritanizmus, umiestňujúci ľudí do úzko definovaných škatuliek podľa ich telesných charakteristík.

Tvrdo sa pritom dohliada na to, aby sa nikto nepokúsil do tej susednej škatuľky ani "dva prstíky strčiť", dokonca ani v kostýme na maškarný.

Historické poklesky typu blackface slúži ako dôvod k absolútnemu zákazu čohokoľvek, čo ho len vzdialene pripomína. To všetko k veľkej smole Justina Trudeaua, ktorý má očividne prevleky rád a sám to priznal.

No dobre, dajme tomu, že on sám si to zaslúži, keď sám roky nadšene tancoval podľa falošného tónu píšťaliek Twitterových Krysarov, Krysaríc a ďalších Krysobytostí (aby sme mali pokryté všetky dnes dostupné sebeidentifikácie).

Lenže dôsledky dopadnú nielen na neho, ale na všetkých, kto by si občas chceli hrať na niekoho iného, ​​napríklad teda na adeptov hereckého remesla. Z banálnej záľuby sa tak stáva podozrivá až zakázaná aktivita, akonáhle sa striktne nedržíte vo svojej preddefinovanej škatuľke.

Práve tento rok sa napokon v pokrokových kruhoch anglosaského sveta rozbehla dosť šialená debata o tom, či heterosexuálni herci smú hrať postavy inej orientácie.

(Asi nie je náhoda, že všetky totalitné myšlienkové systémy vždy šikanovali herca a dohliadali aj na to posledné vidiecke ochotnícke divadlo. Možnosť stať sa na chvíľu niekým iným je v totálnom rozpore so zhora nalajnovanou štruktúrou spoločnosti, ktorá je rigidným politickým ideológiám vlastná.)

Za takúto permanentnú škodu jeden Justin Trudeau naozaj nestojí. On sa dá poraziť aj inými zbraňami, ďaleko férovejšími, než je táto podpásovka.

Vážnych chýb v úrade nasekal dosť - nie je potrebné ho masírovať kvôli Aladinovi. A voliči to vidia a vedia; a zapamätajú si to. Myslím si, že konzervatívci by v tejto veci mali vyslať presne opačný signál, znejúci asi takto:

"Nikdy sa nebudeme hrabať v dvadsať rokov starých fotkách a skúmať, či náhodou neurážajú súčasných progresivistov. Nesúhlasíme s vlnou moralizujúceho šikanovania na internete a ak máte jej, milí občania, plné zuby, postaráme sa o to, aby ste to mohli nahlas povedať. Nebudeme zakladať žiadne výbory na kontrolu cnosti a kde už existujú, tam ich zrušíme. My sme tá strana, ktorá nemá záujem premeniť Kanadu v myšlienkové väzenie. "

Ideálny program, ako by som si ho predstavoval.

A dokonca si myslím, že by to bol príťažlivý a víťazný program, najmä ak by bol myslený vážne a strana by sa ho viditeľne držala.

Podľa štúdie uskutočnenej v susedných USA, ktorá skúmala politické rozdelenie americkej spoločnosti, je kmeň "pokrokových aktivistov", ktorý všetky tieto veci tlačí, veľmi nepočetný - iba 8 percent celého obyvateľstva.

A masívnej väčšine Američanov (80 percent) lezie politická korektnosť krkom, aj keď by sa všetci na jej definícii určite nezhodli.

Môže sa stať, že 8 percent má na internete a v médiách väčšiu silu ako 80 percent; ale pri volebnej urne by to malo byť naopak.

No, a presne preto sa domnievam, že konzervatívci v anglosaských krajinách - ono sa to totiž zďaleka netýka len Kanady - robia veľkú chybu, keď na túto rétoriku a koncept vôbec pristupujú. Aj keby to bolo len z taktických dôvodov, napríklad kvôli odstreleniu opačného lídra pred voľbami.

Takto si navzájom likvidovať ľudí za využitia špinavých zbraňou je stelesnenie doktríny vzájomne garantovaného zničenia, len v inej podobe; namiesto jedného kataklyzmatického kŕča, ktorou mala byť jadrová vojna, skôr niečo ako nekonečná zákopová únavová kampaň, ktorá sa tiahne celé roky a pri ktorej si obe strany navzájom eliminujú všetky výraznejšie osobnosti, kým buď a) nenastane vláda šedivých a podpriemerných aparátnikov, alebo b) nepríde niekto tretí a nezmetie celú situáciu postupom, ktorý do starých koľají nezapadá.

Bohužiaľ ten niekto tretí nemusí byť len domáci nekonvenčné politik, ale napríklad aj nejaká cudzia mocnosť, ktorá má vôľu vás ovládnuť.

Pokiaľ má konzervativizmus v modernom svete vyhrávať voľby, musí dať najavo, že pre ľudí unavených hysterickým šalením moderných prokurátorov na sociálnych sieťach predstavuje niečo ako pokojný a slobodný prístav. Čokoľvek iné je príliš riskantné, ak nie sebazničujúce.

Aby som parafrázoval veľkého J.R.R. Tolkiena: ak vezmete Sauronov prsteň a začnete ním vládnuť, zažijete pár jednoduchých víťazstiev. Veľmi jednoduchých. Ale skončí to tým, že "dve Minas Morgul sa na seba budú ceniť nad zničenou a otrávenou krajinou".

Najčítanejšie články

Téma: Názory


Neprehliadnite tiež

Slovensko

Kiska odmietol ponuku PS/Spolu na trojkoalíciu

Kiska koalíciu PS/Spolu informoval, že navrhne stretnutie okolo okrúhleho stola s ostatným demokratickými opozičnými stranami, kde by mali diskutovať o najlepšej forme predvolebnej a povolebnej spolupráce.

Andrej Kiska, Miroslav Beblavý a Michal Truban.
Slovensko

Lindtner končí ako predseda okresného súdu, potvrdil Gál

Lindtner potvrdil svoje stanovisko, že nesie plnú zodpovednosť za to, že ako predseda súdu stratil dôveru kolegýň.

David Lindtner.
Ilustračné foto
Slovensko

Penta sa ohradila voči vyjadreniam bývalého vyšetrovateľa Kyselicu o 300 miliónoch korún

Kyselica v televízii povedal, že vyšetrovatelia zdokumentovali finančné toky medzi Jirkom Malchárkom a Pentou.

Šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Lukáš Kyselica.