MANCHESTER - Realitou brexitu budú colné kontroly na írskom ostrove. Uviedol to britský premiér Boris Johnson. Odmietol však tvrdenia, že to bude v skutočnosti znamenať tvrdú hranicu vo forme colných stanovíšť päť až desať míľ vo vnútrozemí.
"Suverénna zjednotená krajina musí mať jednotné colné územie," povedal Johnson pre britskú mediálnu spoločnosť BBC. Detaily odmietol uviesť, podľa neho však čoskoro predložia formálne návrhy.
Zdroje z prostredia britskej vlády pre BBC v pondelok v noci uviedli, že vláda pripravila právny text aktualizovanej dohody o odchode Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) a svoje plány zverejní v nadchádzajúcich dňoch.
Na základe uniknutých informácií Iain Watson z BBC uviedol, že vláda súhlasila s tým, že na írskom ostrove musia byť colné kontroly, budú sa však vykonávať mimo hranice medzi Írskom a Severným Írskom. Colné formality sa v prevažnej väčšine prípadov majú odbavovať na miestach pôvodu tovaru alebo v jeho cieľovej destinácii.
Hlavným problémom v súčasnej dohode o brexite, ktorú britskí poslanci opakovane odmietli, je takzvaná írska poistka.
Ide o súbor opatrení, ktoré majú zaručiť bezproblémový režim na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom po odchode Veľkej Británie z EÚ.
Táto hranica sa po brexite stane jedinou pozemnou hranicou medzi Britániou a EÚ a prípadné budovanie reálnych hraníc by tu ľahko mohlo podnietiť násilnosti medzi severoírskymi unionistami a katolíkmi.
Írsky vicepremiér Simon Coveney údajný plán označil za "nepoužiteľný".
Johnson potvrdil, že je odhodlaný uskutočniť brexit bez ďalšieho posunutia termínu.
Británia má návrh nových pravidiel poslať Bruselu v priebehu niekoľkých dní po skončení zjazdu Konzervatívnej strany v Manchestri, ktorý sa začal 29. septembra a potrvá do stredy 2. októbra.
Johnson v utorok takisto povedal, že má stále v úmysle prerušiť činnosť parlamentu, napísala agentúra Reuters. Premiér však dodal, že sa v takom prípade uistí, že je to v súlade s nedávnym rozhodnutím britského Najvyššieho súdu.
Johnson požiadal ešte v auguste kráľovnú Alžbetu II. o prerušenie zasadania parlamentu pred novou schôdzou až do 14. októbra, keď budú zostávať do plánovaného odchodu Británie z EÚ len dva týždne.
Tento postup vyvolal odsúdenie zo strany opozície i časti konzervatívnych zákonodarcov, protesty v uliciach, žaloby i petíciu. Podľa kritikov si Johnson parlamentnú prestávku vynútil preto, aby mu poslanci nebránili uskutočniť brexit bez dohody.
Najvyšší súd minulý utorok rozhodol, že prerušenie činnosti parlamentu iniciované premiérom Johnsonom bolo nezákonné.
Britský premiér trvá na tom, že Británia musí opustiť EÚ 31. októbra, či už s dohodou, alebo bez nej.