SME
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Bjorn Lomborg: Pokiaľ ide o zmeny klímy, ľudstvo nie je zlo

Slečna Thunbergová sa domnieva, že klimatické zmeny spôsobia umieranie ľudí. Skutočnosť je však taká, že následkom nešťastí súvisiacich s počasím pred sto rokmi umieralo ročne pol milióna ľudí. Dnes, napriek rastúcej teplote, ale vďaka vyššej životnej úrovni, a tým väčšej odolnosti, zabijú suchá, záplavy, hurikány a extrémne teploty každoročne iba 20 000 ľudí. To je pokles o 95 percent a z morálneho hľadiska chvályhodný úspech.

Bjorn Lomborg.Bjorn Lomborg. (Zdroj: SITA/AP)

Šestnásťročná švédska aktivistka Greta Thurnbergová vo svojom prejave na zasadnutí OSN povedala, že ak ľudstvo skutočne rozumie vedeckému vysvetleniu klimatických zmien, a napriek tomu nejedná, potom je to "zlo", píše vo svojom komentári dánsky štatistik Bjorn Lomborg, ktorý sa preslávil knihou Skeptický ekológ (1998), ktorá rozpútala celosvetovú debatu o životnom prostredí.

To preto, že kvôli klimatickým zmenám "umierajú ľudia". Našťastie nám tiež prezradila, čo máme robiť, aby sme konali správne. Za osem rokov a niečo vraj totiž vyčerpáme zostávajúcu rezervu uhlíkových emisií, a preto do roku 2028 musíme bezpodmienečne zavrieť všetko, čo beží na fosílne palivá.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď je toto tvrdenie pomerne bežné, je zásadne mylné. Áno, globálne otepľovanie je realitou a je spôsobené ľuďmi, avšak predstava klimatickej zmeny ako konca sveta nemá žiadne opodstatnenie.

Medzivládny panel OSN pre zmeny klímy odhaduje, že do konca 70. rokov 21. storočia budú celkové účinky klimatické zmeny, vrátane účinkov na ekosystém, zodpovedať zníženiu priemerného príjmu o 0,3 až 2 percentá. V tej dobe však bude každý človek na planéte o 300 až 500 percent bohatší.

Oxid uhličitý neprodukujeme zo zlého úmyslu. Je to skrátka vedľajší produkt toho, že ľudstvo má prístup k nebývalému množstvu energie.

Ešte pred sto rokmi bol život namáhavý a vyčerpávajúci. Hojnosť energie umožnila lepší život, bez toho aby sme museli hodiny zbierať drevo na kúrenie, a ešte si pritom zamorovali obydlia dymom. Zaistili sme si teplo, chladenie, dopravu, svetlo, potraviny a hlavne - príležitosti. Priemerná dĺžka života sa zdvojnásobila. Dostatok energie, väčšinou z fosílnych palív, počas iba 25 rokov pozdvihol z chudoby viac ako miliardu ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Toto nie je zlo - to je presne jeho opak.

Slečna Thunbergová sa domnieva, že klimatické zmeny spôsobia umieranie ľudí. Skutočnosť je však taká, že následkom nešťastí súvisiacich s počasím pred sto rokmi umieralo ročne pol milióna ľudí. Dnes, napriek rastúcej teplote, ale vďaka vyššej životnej úrovni, a tým väčšej odolnosti, zabijú suchá, záplavy, hurikány a extrémne teploty každoročne iba 20 000 ľudí. To je pokles o 95 percent a z morálneho hľadiska chvályhodný úspech.

Celosvetovo do roku 2028 ukončiť využívanie fosílnych palív je chybný zámer, pretože zelená energia ešte nie je na takej úrovni, aby mohla prevziať úlohu fosílnych palív.

Drastické riešenie za každú cenu by spôsobilo skutočnú a celosvetovú katastrofu a uvrhlo by nás naspäť do vyčerpávajúcej a bezvýchodiskovej chudoby. A práve preto najmä rozvojové krajiny žiadajú viac energie z fosílnych palív, nie menej. Chcú viac ľudí pozdvihnúť z chudoby a zabezpečiť im dôstojný život.

Skryť Vypnúť reklamu

Potrebujeme také energetické zdroje s nízkymi emisiami CO2, ktoré vytlačia fosílne palivá. Až ich budeme mať, všetci, vrátane Číny a Indie, na ne celkom iste prejdú.

Vyžaduje to výrazne zvýšiť globálne investície do ekologického výskumu a vývoja, teda niečo, čo sme v uplynulých desaťročiach zúfalo zanedbávali. Prečo? Pretože aktivisti sa sústavne domáhajú riešení skôr, než sú hotové.

Nakoniec nám slečna Thunbergová tvrdí, že ak do roku 2028 neprestaneme využívať fosílne palivá, mladá generácia nám nikdy neodpustí.

To je samozrejme prejavom obmedzeného pohľadu z pohodlia vyspelého sveta.

Keď sa OSN pýtala 10 miliónov ľudí na celom svete, čo je pre nich dôležité, z výsledkov vyplynulo päť hlavných tém: zdravie, vzdelanie, práca, korupcia a výživa.

Skryť Vypnúť reklamu

Súhrnne povedané, ľuďom záleží najviac na tom, aby ich deti nezomierali na choroby, ktoré možno ľahko liečiť, aby sa im dostalo slušného vzdelania a aby neumierali od hladu.

Klíma skončila až na poslednom mieste zo 16 možností. Nie preto, že by nebola dôležitá, ale preto, že pre väčšinu ľudí sú oveľa naliehavejšie iné problémy.

Problém je, že podnebie dnes stále výraznejšie triumfuje nad všetkými ostatnými problémami. Napríklad tretina rozvojovej pomoci sa vynakladá na riešenie klimatických zmien, čo je v priamom rozpore s prioritami chudobných ľudí celého sveta.

Hoci klimatické zmeny je potrebné riešiť, a to vyššími investíciami do výskumu a vývoja zelenej energie, pravdivejšie by bolo zrejme povedať, že mladí na celom svete nám nikdy neodpustia, ak budeme dávať prednosť klíme pred našou povinnosťou bojovať proti chudobe a starať sa o zdravie, vzdelanie a výživu ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Bjorn Lomborg je prezidentom Copenhagen Consensus Center a hosťujúcim profesorom na Kodanskej obchodnej škole.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Policajná akadémia nepredĺžila zmluvy poslancovi Blahovi a analytikovi Chmelárovi

Obaja za tým vidia dôsledky ich kritiky vládnej strany OĽaNO. Minister vnútra Mikulec, pod ktorého rezort škola patrí, kontruje, že sa pôsobením oboch nikdy nezaoberal ani zaoberať nebude a že vyjadreniami im šlo iba o upútanie pozornosti na sociálnych sieťach.

Slovensko

Pri spojení Bratislavy a Košíc sa treba zamerať na rýchlu železnicu, navrhuje inštitút

Podľa inštitútu IstroAnalytica by sa mal realizovať projekt vysokorýchlostného železničného spojenia Bratislavy a Košíc novou južnou trasou s cestovnou rýchlosťou do 400 kilometrov za hodinu.

Ilustračné foto.
Slovensko

V pondelok pribudlo 6203 nových prípadov a 111 úmrtí

Vyšetrili vyše 100-tisíc osôb. Podiel nakazených sa mierne zvýšil.

Zdravotník odoberá vzorku počas testovania na koronavírus.
Zahraničie

Trump zrušil zákaz vstupu cestujúcim z väčšiny Európy a Brazílie

Biden ho však zrušiť neplánuje a do platnosti má vstúpiť šesť dní po jeho zajtrajšej inaugurácii.