SME
Piatok, 1. júl, 2022 | Meniny má Diana

Bjorn Lomborg: Pokiaľ ide o zmeny klímy, ľudstvo nie je zlo

Slečna Thunbergová sa domnieva, že klimatické zmeny spôsobia umieranie ľudí. Skutočnosť je však taká, že následkom nešťastí súvisiacich s počasím pred sto rokmi umieralo ročne pol milióna ľudí. Dnes, napriek rastúcej teplote, ale vďaka vyššej životnej úrovni, a tým väčšej odolnosti, zabijú suchá, záplavy, hurikány a extrémne teploty každoročne iba 20 000 ľudí. To je pokles o 95 percent a z morálneho hľadiska chvályhodný úspech.

Bjorn Lomborg.Bjorn Lomborg. (Zdroj: SITA/AP)

Šestnásťročná švédska aktivistka Greta Thurnbergová vo svojom prejave na zasadnutí OSN povedala, že ak ľudstvo skutočne rozumie vedeckému vysvetleniu klimatických zmien, a napriek tomu nejedná, potom je to "zlo", píše vo svojom komentári dánsky štatistik Bjorn Lomborg, ktorý sa preslávil knihou Skeptický ekológ (1998), ktorá rozpútala celosvetovú debatu o životnom prostredí.

To preto, že kvôli klimatickým zmenám "umierajú ľudia". Našťastie nám tiež prezradila, čo máme robiť, aby sme konali správne. Za osem rokov a niečo vraj totiž vyčerpáme zostávajúcu rezervu uhlíkových emisií, a preto do roku 2028 musíme bezpodmienečne zavrieť všetko, čo beží na fosílne palivá.

SkryťVypnúť reklamu

Aj keď je toto tvrdenie pomerne bežné, je zásadne mylné. Áno, globálne otepľovanie je realitou a je spôsobené ľuďmi, avšak predstava klimatickej zmeny ako konca sveta nemá žiadne opodstatnenie.

Medzivládny panel OSN pre zmeny klímy odhaduje, že do konca 70. rokov 21. storočia budú celkové účinky klimatické zmeny, vrátane účinkov na ekosystém, zodpovedať zníženiu priemerného príjmu o 0,3 až 2 percentá. V tej dobe však bude každý človek na planéte o 300 až 500 percent bohatší.

Oxid uhličitý neprodukujeme zo zlého úmyslu. Je to skrátka vedľajší produkt toho, že ľudstvo má prístup k nebývalému množstvu energie.

Ešte pred sto rokmi bol život namáhavý a vyčerpávajúci. Hojnosť energie umožnila lepší život, bez toho aby sme museli hodiny zbierať drevo na kúrenie, a ešte si pritom zamorovali obydlia dymom. Zaistili sme si teplo, chladenie, dopravu, svetlo, potraviny a hlavne - príležitosti. Priemerná dĺžka života sa zdvojnásobila. Dostatok energie, väčšinou z fosílnych palív, počas iba 25 rokov pozdvihol z chudoby viac ako miliardu ľudí.

SkryťVypnúť reklamu

Toto nie je zlo - to je presne jeho opak.

Slečna Thunbergová sa domnieva, že klimatické zmeny spôsobia umieranie ľudí. Skutočnosť je však taká, že následkom nešťastí súvisiacich s počasím pred sto rokmi umieralo ročne pol milióna ľudí. Dnes, napriek rastúcej teplote, ale vďaka vyššej životnej úrovni, a tým väčšej odolnosti, zabijú suchá, záplavy, hurikány a extrémne teploty každoročne iba 20 000 ľudí. To je pokles o 95 percent a z morálneho hľadiska chvályhodný úspech.

Celosvetovo do roku 2028 ukončiť využívanie fosílnych palív je chybný zámer, pretože zelená energia ešte nie je na takej úrovni, aby mohla prevziať úlohu fosílnych palív.

Drastické riešenie za každú cenu by spôsobilo skutočnú a celosvetovú katastrofu a uvrhlo by nás naspäť do vyčerpávajúcej a bezvýchodiskovej chudoby. A práve preto najmä rozvojové krajiny žiadajú viac energie z fosílnych palív, nie menej. Chcú viac ľudí pozdvihnúť z chudoby a zabezpečiť im dôstojný život.

SkryťVypnúť reklamu

Potrebujeme také energetické zdroje s nízkymi emisiami CO2, ktoré vytlačia fosílne palivá. Až ich budeme mať, všetci, vrátane Číny a Indie, na ne celkom iste prejdú.

Vyžaduje to výrazne zvýšiť globálne investície do ekologického výskumu a vývoja, teda niečo, čo sme v uplynulých desaťročiach zúfalo zanedbávali. Prečo? Pretože aktivisti sa sústavne domáhajú riešení skôr, než sú hotové.

Nakoniec nám slečna Thunbergová tvrdí, že ak do roku 2028 neprestaneme využívať fosílne palivá, mladá generácia nám nikdy neodpustí.

To je samozrejme prejavom obmedzeného pohľadu z pohodlia vyspelého sveta.

Keď sa OSN pýtala 10 miliónov ľudí na celom svete, čo je pre nich dôležité, z výsledkov vyplynulo päť hlavných tém: zdravie, vzdelanie, práca, korupcia a výživa.

SkryťVypnúť reklamu

Súhrnne povedané, ľuďom záleží najviac na tom, aby ich deti nezomierali na choroby, ktoré možno ľahko liečiť, aby sa im dostalo slušného vzdelania a aby neumierali od hladu.

Klíma skončila až na poslednom mieste zo 16 možností. Nie preto, že by nebola dôležitá, ale preto, že pre väčšinu ľudí sú oveľa naliehavejšie iné problémy.

Problém je, že podnebie dnes stále výraznejšie triumfuje nad všetkými ostatnými problémami. Napríklad tretina rozvojovej pomoci sa vynakladá na riešenie klimatických zmien, čo je v priamom rozpore s prioritami chudobných ľudí celého sveta.

Hoci klimatické zmeny je potrebné riešiť, a to vyššími investíciami do výskumu a vývoja zelenej energie, pravdivejšie by bolo zrejme povedať, že mladí na celom svete nám nikdy neodpustia, ak budeme dávať prednosť klíme pred našou povinnosťou bojovať proti chudobe a starať sa o zdravie, vzdelanie a výživu ľudí.

SkryťVypnúť reklamu

Bjorn Lomborg je prezidentom Copenhagen Consensus Center a hosťujúcim profesorom na Kodanskej obchodnej škole.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu