SME
Pondelok, 21. október, 2019 | Meniny má Uršuľa
NÁZORY

Zmazané so súhlasom európskeho súdu

V tomto spore prehrala sloboda prejavu, medzi ktorú patrí aj sloboda hnusiť si individuálnych politikov a pripisovať im tie najhoršie možné charakterové vlastnosti.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: Pixabay)

Rozsudok vo veci Glawischnigová-Piesczeková versus Facebook, ktorý padol vo štvrtok 3. októbra 2019, ide vo veci mazania nactiutrhačských výrokov veľmi ďaleko, píše publiscista Marian Kechlibar v komentári uverejnenom na jeho stránke kechlibar.net.

Český mediálny priestor bol v posledných dňoch zaplnený úmrtiam Karla Gotta a tým, ako na to rôzne osobnosti zareagovali. Za seba môžem povedať, že som sa dozvedel, že existuje rozdiel medzi štátnym pohrebom a pohrebom so štátnymi poctami. To ma skôr nenapadlo zisťovať. Inak sa predvídateľné osoby správali predvídateľne, v čom žiadna nová informácia nie je.

Článok pokračuje pod video reklamou

Avšak práve kvôli tejto megatéme nám trochu unikla správa, ktorá bude mať na našu budúcnosť dosť podstatný vplyv.

Európsky súd totiž rozhodol v spore týkajúcom sa mazanie urážlivých komentárov na internete.

Ide o kauzu Glawischnig-Piesczek versus Facebook. A bohužiaľ v tomto prípade rozhodol tak, že musím súhlasiť s Daphne Keller zo Stanfordovej univerzity: toto je najhorší možný scenár zo všetkých, ktoré prichádzali do úvahy.

Než sa ponoríme do kalných vôd tohto prípadu, stálo by za to si predstaviť pani Evu Glawischnigovú-Piesczekovú, ktorá bola v tomto prípade žalujúcou stranou.

Je to bývalá predsedníčka rakúskych Zelených a absolventka práv. Žaloby podáva rada, pokúsila sa týmto spôsobom napríklad susedné Slovensko prinútiť zatvoriť jadrovú elektráreň Mochovce (2005).

Vtedy však prehrala, pretože viedenský súd zistil, že v jej žalobe sa nenachádzajú žiadne konkrétne poznatky svedčiace o tom, že by JE Mochovce bola Rakúšanom nebezpečná.

Po veľkej migračnej kríze prepadli rakúski Zelení, ktorým vtedy Eva Glawischnigová-Piesczeková predsedala, vnútorným bojom. Prápor vzbury pozdvihol Peter Pilz, jeden zo zakladateľov strany a odporcov ústretovej migračnej a azylovej politiky.

Ideové rozpory medzi Pilzovými priaznivcami a vedením strany viedli k výmazu Pilza z kandidátnej listiny Zelených pre voľby roku 2017.

Pilz a jeho ľudia následne odišli zo strany a založili konkurenčné zoskupenia Liste Pilz, teraz Jetzt, ktoré sa prihlásilo k environmentálnej politike bez moderných príveskov (gender , imigrácia).

To už však Eva Glawischnig nebola predsedníčkou Zelených, rezignovala na svoju funkciu v máji 2017.

Tento rozkol bol pre zelené hnutie v Rakúsku zničujúci, aspoň dočasne. Zvyšní Zelení sa vtedy nedostali do parlamentu (3,8%), Pilz sa dostal, ale len tesne (4,4%).

Myslím, že nebudeme k Eve Glawischnigovej príliš nespravodliví, ak povieme, že jej politická kariéra mala trochu katastrofálny záver.

Avšak ak nie je pani Glawischnigová úspešná ako politička, zase jej idú dobre tie žaloby. A teraz jednou žalobou dosiahla celoeurópsky úspech, ktorý jej autoritársky naladení kancelárovia, premiéri a prezidenti môžu len závidieť.

Podstatou žaloby vo veci Glawischnigová-Piesczeková versus Facebook bol urážlivý príspevok na Facebooku.

Jeden z užívateľov Facebooku zdieľal článok Zelení: Základné sociálne zabezpečenie pre utečencov má ostať (šlo o nesúhlas Zelených s tým, že by sa dávky pre utečencov mali priškrtať), ilustrovaný práve fotkou vtedajšej predsedníčky Evy Glawischnigovej. Doplnil ho rôznymi urážkami typu "špinavá vlastizradkyňa".

Pod jeho príspevkom sa strhla debata podobného tónu, padali tam nálepky ako "skorumpovaná blbka" alebo "členka fašistickej strany".

Predsedníčka Zelených sa začala po Facebooku domáhať toho, aby príspevok zmazal. FB tak nakoniec urobil, ale len geograficky obmedzene. Mimo Rakúsko bol príspevok stále k videniu. FB tiež nevyvíjal úsilie zabrániť pôvodnému užívateľovi v ďalších komentároch podobného vyznenia. A tak sa Eva Glawischnigová-Piesczeková obrátila na súd, aby tomu urobil prietrž.

V USA by urazená politička mala smolu, tam by takéto výlevy jednoznačne spadali pod ochranu slobody slova. Každodenne tam na adresu Trumpa či Clintonovej padajú ďaleko horšie výroky.

Taktiež česká právna prax je skôr taká, že politik si musí na hrubé prostredie zvyknúť a že latka nactiutrhania stojí v prípade politikov ďaleko vyššie než u súkromných osôb. (Tomio Okamura a jeho márne ťaženie proti prezývke Pitomio, ktoré sa skončilo až na Najvyššom súde, o tom niečo vie.)

Avšak v Rakúsku slávila Eva Glawischnigová-Piesczeková úspech: podľa rakúskych súdov boli príspevky natoľko urážlivé, že ich Facebook zmazať musel.

Požiadavky Evy Glawischnig-Piesczek však neboli naplnené úplne. Domáhala sa totiž aj mazania urážok inak formulovaných, ale s rovnakým významom (sinngleiche, aber anders formulierte Beleidigungen), ako aj toho, aby boli zmazané globálne, nielen v Rakúsku samotnom.

A keďže viedenský súd si nebol istý, či tieto požiadavky nie sú v spore s európskym právom, obrátil sa na Európsky súdny dvor.

A ten sa postavil na stranu žalujúcej političky. Požiadavke na celoplanetárne zmazanie urážlivých príspevkov podľa jeho rozsudku nič nebráni a Facebook môže byť súdom členského štátu EÚ prinútený "inak formulované, ale rovnako myslené" urážky mazať tiež - aspoň do tej miery, do akej dokáže "inak formulované, ale rovnako myslené" rozoznať mazací automat (robot).

Jediným pozitívnym rysom - aspoň z môjho hľadiska - je to, že súd neuložil Facebooku povinnosť nasadiť na vyhľadávanie a mazanie "inak formulovaných, ale rovnako myslených" urážok priamo živého zamestnanca.

Inak si však nie som istý, do akej miery tí sudcovia vôbec chápu, čoho je a čoho nie je softvérový robot vlastne schopný, a že týmto spôsobom bude bezpečnejšie mazať čokoľvek, čo je len trochu podozrivé, že by mohlo byť "rovnako myslené".

Víťazná Eva Glawischnig a jej právna zástupkyňa Maria Windhager samozrejme nadšene hovoria o "míľniku v boji proti prejavom nenávisti na internete (Hass im Netz)" a hovorca rakúskych Zelených Werner Kogler označil výsledok za "veľký zelený úspech".

Nuž, tomu, že sa radujú víťazi, sa nečudujem, aj keď je mi z toho trochu zle.

Ale napríklad tón nasledujúceho komentára na nemeckej ZDF, ktorý hovorí o "hydre nenávistných prejavov" a o márnom boji s ňou, ktorý by sa teraz "vďaka" rozsudku Európskeho súdneho dvora mohol zmeniť, nie je neutrálny ani omylom - a pritom by sa od verejnoprávneho média v tomto smere nejaká neutralita čakala, nie? (Buďme realisti: nie.)

A bohužiaľ, ak si rozkliknete komentáre k článku na New York Times, zistíte, že i rad amerických čitateľov ten výsledok oslavuje. Akoby si jedinečnosti vlastnej ochrany slobody slova nevážili.

Naozaj tí istí ľudia nechápu, že takéto kladivo by ľahko mohlo dopadnúť na ich obľúbený meme "Trump je ruská bábka a úplný idiot"?

Milý čitateľ, ja nemám rád Facebook. Naozaj nie. Ale na tom súde neprehral len Facebook. Prehrali u neho najmä používatelia, ktorí ani neboli reprezentovaní, neboli vôbec stranou celého sporu, hoci sa týkal najmä ich aktivity.

A prehrala sloboda prejavu, medzi ktorú patrí aj sloboda hnusiť si individuálny politiky a pripisovať im tie najhoršie možné charakterové vlastnosti.

Toto rozhodnutie je pre politickú slobodu občanov EÚ naozajstný problém. A nielen pre občanov EÚ. V diaľke vidím nejakého čínskeho súdruha v tesilovom obleku, ako máva zložkou plnou neprijateľných výrokov, ktoré by láskavo tiež mali zmiznúť z očí celej planéty ... a môže pritom argumentovať tým, že v Európe podobný princíp uznal sám Európsky súd.

Milý čitateľ, asi bude dobré si to priznať: Zeitgeist, duch doby, je aj na Západe silne nepriateľský slobode prejavu.

Až príliš mnoho inštitúcií a vplyvných ľudí prijalo myšlienkovú konštrukciu, podľa ktorej je boj proti nenávisti dôležitejšia než tá najstaršia sloboda, ktorú západné spoločnosť pozná - sloboda povedať, čo si myslím, aj keď sa to druhej strane treba páčiť nebude.

Neverím, že tento boj proti nenávisti niekam povedie. Toto je klasický boj za nastolenie Utópie, ktorý sa železnou pravidelnosťou končieva v Dystopii.

Maximum, čo sa môže dočasne podariť, je priklopiť kvasiaci kotol politiky železobetónovou pokrievkou; ale ona tiež neunesie ľubovoľne vysoký pretlak a následky po jej prasknutí bývajú ďaleko horšie, než keby tam vôbec nebola.

Moja generácia ešte pamätá, ako prebiehal rozpad Sovietskeho zväzu alebo Juhoslávie, dvoch štátov založených na utopických predpokladoch o spolužití ľudí a národov.

V súčasnej dobe vidíme, ako "funguje" napríklad taký Irak, kde bola za Saddáma Husajna štátna kontrola nad nežiaducimi prejavmi absolútna; samozrejme v okamihu, keď bolo to veko z vriaceho kotla náboženských a sektárskych nenávistí sňaté, začali si spoluobčania ísť po krku, a tentoraz nielen slovom, ale nožom, puškou a bombou.

To je trest za budovanie Utópie na planéte Zem.

Najčítanejšie články

Téma: Názory


Neprehliadnite tiež

Slovensko

Kiska odmietol ponuku PS/Spolu na trojkoalíciu

Kiska koalíciu PS/Spolu informoval, že navrhne stretnutie okolo okrúhleho stola s ostatným demokratickými opozičnými stranami, kde by mali diskutovať o najlepšej forme predvolebnej a povolebnej spolupráce.

Andrej Kiska, Miroslav Beblavý a Michal Truban.
Slovensko

Lindtner končí ako predseda okresného súdu, potvrdil Gál

Lindtner potvrdil svoje stanovisko, že nesie plnú zodpovednosť za to, že ako predseda súdu stratil dôveru kolegýň.

David Lindtner.
Ilustračné foto
Slovensko

Penta sa ohradila voči vyjadreniam bývalého vyšetrovateľa Kyselicu o 300 miliónoch korún

Kyselica v televízii povedal, že vyšetrovatelia zdokumentovali finančné toky medzi Jirkom Malchárkom a Pentou.

Šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Lukáš Kyselica.