SME
Utorok, 22. jún, 2021 | Meniny má PaulínaKrížovkyKrížovky
ZAHRANIČIE

Lavrov kritizoval Američanov, že nechávajú Kurdov napospas Turkom.

V rovnakom čase však telefonoval Putin s Erdoganom a proti útoku na Kurdov neprotestoval...

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

BEJRÚT/MOSKVA - Na obranu Kurdov, ktorých po nečakanom rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa začali v čase chystaného útoku zo strany Turecka opúšťať americkí vojaci, sa v stredu postavil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Vyzval ich, aby sa posnažili napriek vzájomnej rivalite dosiahnuť dohodu so sýrskou vládou, čo by posilnilo ich pozície pred avizovaným tureckým útokom.

Ankara totiž tvrdí, že jej cieľom je - okrem porážky teroristov, ako Kurdov plošne označuje - zároveň aj pomoc centrálnej sýrskej vláde.

Autonómna správa severnej a východnej Sýrie, ktorá ovláda zhruba 30 percent územia krajiny s väčšinovo kurdským obyvateľstvom, na Lavrovov návrh zareagovala pozitívne, a dokonca navrhla Rusku, že by mohlo tieto rokovania sprostredkovať.

Práve Lavrov v stredu zatiaľ najostrejšie spomedzi svetových štátnikov skritizoval Trumpove rozhodnutie opustiť Kurdov práve v takomto pre nich kľúčovom okamihu, keď niektorí analytici varujú priam až pred ich chystanou genocídou zo strany Turecka.

Trump podľa Lavrova rozohral v otázke Kurdov "veľmi nebezpečné hry", keď USA najskôr "podporovali ich kvázi štát" na severovýchode Sýrie, a teraz ich nečakane opúšťajú.

Skryť Vypnúť reklamu

"Takýto nezodpovedný prístup k tejto veľmi citlivej otázke môže spôsobiť vzbĺknutie celého regiónu, čomu musíme za každú cenu predísť".

Rusko však hrá podľa všetkého na dve strany, keďže zhruba v rovnakom čase, ako sa Lavrov takto otvorene postavil na stranu Kurdov, telefonoval ruský prezident Vladimir Putin s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, a ani podľa tureckej, ani podľa ruskej strany nevzniesol žiadne výhrady voči plánovanému tureckému útoku na Kurdov.

Erdogan len informoval Putina o tureckých zámeroch, a na záver "ocenil konštruktívny prístup Ruska" k tejto problematike.

Erdoganov režim Kurdov dlhé roky paušálne - a v drvivej väčšine prípadov bez dôkazov - označuje za teroristov, bojuje proti nim a zatvára ich do väzenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Erdogan dal pred niekoľkými rokmi pozatvárať dokonca aj väčšinu popredných politikov Ľudovej demokratickej strany (HDP), združujúcej Turkov aj Kurdov. Ide pritom o tretiu najsilnejšiu politickú stranu v krajine a o terorizme nemôže byť v jej prípade ani reči, keďže jej hlavnými motívmi sú nenásilie a mierové spolužitie všetkých častí tureckej spoločnosti.

Kurdi zohrávali podľa mnohých svedectiev kľúčovú úlohu pri porážke Islamského štátu (IS) v Sýrii. Medzi sýrskymi Kurdmi a Spojenými štátmi preto fungovala nepísaná dohoda, že Američania nestiahnu svojich vojakov zo sýrskych oblastí obývaných Kurdmi, a to minimálne dovtedy, kým Turecko negarantuje, že na Kurdov nezaútočí.

Táto dohoda však platila len do pondelka. Napriek tomu, že Erdogan pokoj zbraní negarantoval, ba naopak, chystá proti Kurdom rozsiahlu vojenskú operáciu, Trump nečakane oznámil, že Američania sa zo Sýrie s definitívnou platnosťou a ihneď sťahujú.

Trumpovmu rozhodnutiu predchádzal nedeľňajší telefonát s Erdoganom, ktorý naňho nástojil, aby stiahnutie amerických vojakov zo Sýrie už viac nezdržiaval.

Skryť Vypnúť reklamu

Trump sa takto rozhodol aj napriek tomu, že ho pred týmto krokom vystríhali vysokopostavení predstavitelia ministerstva obrany aj zahraničných vec.

Trumpove rozhodnutie kritizovali mnohé krajiny vrátane Nemecka či Francúzska. V samotných Spojených štátoch bijú na poplach nielen opoziční demokrati, ale aj viacerí vplyvní republikáni a bývalí Trumpovi blízki spolupracovníci.

Podľa republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý bol až doteraz jedným z najvernejších Trumpových podporovateľov, prezident týmto rozhodnutím "vykročil k nešťastiu". Graham už avizoval, že v Senáte predloží rezolúciu vyzývajúcu na zvrátenie tohto rozhodnutia.

Bývalá veľvyslankyňa Trumpových Spojených štátov v Organizácii Spojených národov (OSN) Nikki Haley vyhlásila, že Kurdi boli kľúčovým spojencom v boji proti Islamskému štátu a preto "nechať ich zomrieť je veľkou chybou".

Hovorca kurdských jednotiek na severovýchode Sýrie Kino Gabriel pripomenul opakované "uistenia zo strany Spojených štátov, že nepripustia vojenské akcie Turecka v tomto regióne".

Skryť Vypnúť reklamu

Trumpove "stanovisko bolo preto prekvapením, a dá sa povedať, že to bolo bodnutie do chrbta", povedal Gabriel.

Trump sa neskôr, keď sa začali množiť negatívne reakcie na jeho rozhodnutie, pokúsil "dovysvetliť" situáciu na Twitteri:

"Kurdi bojovali s nami, ale na to, aby to robili, sme im platili obrovské množstvo peňazí a poskytovali vybavenie," argumentoval Trump.

"Budeme bojovať tam, kde to bude v náš prospech," napísal prezident veľkými písmenami, a pokračoval: "Turecko, Európa, Sýria, Irán, Irak, Rusko a Kurdi si budú musieť s touto situáciou poradiť."

Všetci z nich podľa Trumpa "nenávidia Islamský štát a dlhé roky boli jeho nepriateľmi".

Skryť Vypnúť reklamu

"My sme sedemtisíc míľ (vyše 11-tisíc kilometrov) ďaleko, a rozdrvíme Islamský štát znova, ak sa dostane do našej blízkosti," zakončil americký prezident.

Zároveň varoval, že ak Turecko prekročí isté hranice, zničí jeho hospodárstvo.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

V dolnokubínskej nemocnici očkujú takmer každý deň.

Určená je osobám od 18 rokov. Plnú zaočkovanosť získa zaočkovaný už za 14 dní po aplikácii.


TASR 9 h
Eduard Heger a Ursula von der Leyen.

EK vydala kladné posúdenie plánu obnovy za 6,3 miliardy eur. To má charakter odporúčania pre Radu EÚ, ktorá bude plány finálne schvaľovať.


SITA 13 h
Demonštrácia pred štadiónom Camp Nou za nezávislé Katalánsko pred El Clásicom Barcelona - Real Madrid.

Deviatim separatistickým lídrom súdy vymerali dlhoročné tresty za činy súvisiace s referendom o nezávislosti Katalánska, ktoré sa konalo v roku 2017 napriek zákazu zo strany centrálnej vlády.


SITA 14 h
Stalingrad bol dejiskom jednej z kľúčových bitiek druhej svetovej vojny.

Príslušníci sovietskej rozviedky od júna 1940 do júna 1941 celkove viac ako 420-krát upozorňovali vedenie krajiny na zvyšovanie vojenskej hrozby zo strany Nemecka, avšak v Moskve tieto hlásenia nevyvolali náležitú pozornosť,


TASR 16 h