Ľahanie si do postele s diablom - dokonca aj diablom druhej či tretej kategórie, pretože pri všetkých svojich zlých vlastnostiach nehrá turecký prezident Recep Tayyip Erdogan rovnakú ligu so Stalinom, Hitlerom či Maom - má svoju cenu, a tá nie je vždy vyjadrená len v peniazoch.
Niekedy musíte za takú pekelnú aférku platiť aj strachom.
Vyhrážka, ktorú turecký prezident predniesol na adresu európskych krajín, je presne takou odplatou. Ak sa Európanom nepáči turecká invázia do sýrskeho Kurdistanu, môže im Turecko doviezť 3,6 milióna registrovaných Sýrčanov až na hranice EÚ a povedať "bežte na západ".
Vystihol tým presne to najboľavejšie miesto súčasnej európskej zahraničnej politiky: "outsourcovať" ochranu vonkajších hraníc iným štátom je riskantné.
Bohužiaľ, to je presne to, čo kolektívne robíme.
Európa sa ocitla v morálno-praktickej pasci. Na jednej strane sa nechce vzdať svojho pocitu mravnej nadradenosti, založeného na rozsiahlej ochrane ľudských práv, zakotvené v zmluvách a zákonoch.
K tomu patrí aj právo kohokoľvek, kto sa ocitne na hraniciach EÚ, povedať "žiadam o azyl", a tiež jeho právo zostať na území Európy aj v prípade odmietnutia azylu, ak by mu doma hrozilo zlé zaobchádzanie.
Nie sú z toho vyňatí ani zločinci, ako potvrdil Súdny dvor EÚ.
A toto právo nie je nijako teoreticky limitované počtom. Ako hovorí ona známa kapitánka Carola Racketeová: "Právo na azyl nepozná žiadnu hornú hranicu."
Lenže v praxi pozná akejkoľvek právo hornú hranicu a v dnešnom sedemmiliardovom svete, ktorý sa má do roku 2050 rozrásť na deväť miliárd, vedia zároveň európski politici veľmi dobre, že druhá jeseň 2015 sa nesmie opakovať.
Už ten vtedajší prichádzajúci milión stačil na to, aby trpezlivosť a ochota predtým otvorených krajín ako Nemecko a Švédsko bola vystavená tvrdej skúške.
Čo z toho vyplýva?
Predkloniť sa pred Ankarou, ktorá robí špinavú prácu za nás, a veľmi ju nedráždiť. Inak by nám mohla ukázať, zač je našich vlastných ľudských práv lakeť.
Vlastne by som mal svoje tvrdenie z úvodu článku opraviť.
Ľahanie si do postele s diablom je nebezpečné hlavne vtedy, ak si chcete udržať predstavu, že ste lepší ako on.
Marian Kechlibar je publicista, zakladateľ webovej stránky kechlibar.net.
