SME
Štvrtok, 7. júl, 2022 | Meniny má Oliver

Rezervoár zla alebo aké následky by pre bezpečnosť Európy mohla mať turecká invázia

Zlá správa je, že práve na území, ktoré sa Turci rozhodli okupovať, sa nachádzajú záchytné tábory plné zajatcov z Islamského štátu. Ak sa tí dostanú von...

Útoky začali. Foto: SITA/APÚtoky začali. Foto: SITA/AP

Tak sa to stalo, turecká armáda zaútočila na sýrsky Kurdistan (Rojava). Normálne by som asi tento článok zaradil do série "Ríše na Bospore", lenže jedna vec tomu bráni: tentoraz nejde len o Erdoganovu sólo-akciu, schválili to aj opozičné strany (kemalistická CHP a "Strana Dobra"), jedine prokurdská strana HDP sa postavila proti. Toto sa zdá byť celoturecký projekt, píše Marian Kechlibar v komentári uverejnenom na jeho webovej stránke kechlibar.net.

Skoro všetci anglicky hovoriaci Turci, ktorí sa zúčastňujú online diskusií, tvrdia, že boj proti kurdským milíciám je len jednou z dvoch skutočných príčin, prečo sa celá akcia koná.

SkryťVypnúť reklamu

Druhou a snáď ešte dôležitejšou má byť to, vytvoriť v severnej Sýrii priestor, kam by sa z tureckého územia dali "nahrnúť" vysídlenci, ktorí sa momentálne nachádzajú v Turecku. (Píšu o tom aj New York Times.)

Teda prevažne Sýrčania, ktorých je v Turecku zaregistrovaných 3,6 milióna, ale dosť by som sa čudoval, keby sa pritom "nezviezli" aj nejakí tí Afganci, Pakistanci či Bangladéšania, ktorí prišli do Turecka s cieľom dostať sa ďalej do Európy. V takýchto situáciách sa notoricky na papiere veľmi nepozerá.

To môže byť práve ten dôvod, prečo inváziu podporujú skoro všetky strany zastúpené v tureckom parlamente. Ani v Turecku totiž kultúrne konflikty medzi miestnymi ľuďmi a migrantmi z chudobnejších a zaostalejších častí sveta nie sú práve malé.

SkryťVypnúť reklamu

V poslednom čase sa turecké úrady snažia o presun utečencov späť na východ krajiny. Asi aby ich mali po ruke, až začne finálna deportácia do Sýrie, a aby to nevidelo na vlastné oči veľa cudzincov zo Západu, ktorí predsa len dávajú prednosť pohodlnejšiemu životu v pobrežných metropolách ako Istanbul a Izmir.

To je mimochodom z pohľadu miestnych Kurdov katastrofálna správa, ďaleko horšia, než samotná vojenská okupácia.

Okupačné sily môžu jedného dňa zbaliť svoje balalajky a odísť späť domov, však sme to zažili tiež; ale taký populačný presun znamená, že pôvodné obyvateľstvo bude zrazu vo svojej vlasti menšinou, aj keď tam žije od staroveku. Asi ako by nám sem súdruh Brežnev okrem tankov poslal aj štyri milióny nových "Čechoslovákov".

SkryťVypnúť reklamu

Avšak z nášho pohľadu je to tiež zlá správa, pretože práve v tom území, ktoré sa Turci rozhodli okupovať, sa nachádzajú záchytné tábory plné zajatcov z Islamského štátu. Preto som tento článok pomenoval "Rezervoár zla".

Pred pár dňami sa na CEVRO konala debata "Deti a ženy Islamského štátu" s novinárkami Lenkou Klicperovou a Markétou Kutilovou. Bol som tam; kto ste neboli, celý záznam z podujatia je na YouTube a môžete sa na neho pozrieť tu. Bolo veľmi zaujímavé.

Načítavam video...

Kto by stál o stručný "výcuc": tie tábory sú obrovské, najväčší z nich, Al-Hul, má nejakých 70-tisíc obyvateľov. (Písal o ňom aj Konzervatívny web.) Dospelí, ktorí tam sú držaní, patria k najfanatickejším priaznivcom IS, ktorí s ním ustupovali až do poslednej dediny. Platí to aj o ženách, jedna zo zadržaných vraj riadila továreň na bomby a pod.

SkryťVypnúť reklamu

No, tak to je ten rezervoár zla, po ktorom som pomenoval tento článok, a tento rezervoár nám turecká invázia akosi otvorí.

Turecko vôbec malo k Islamskému štátu podivne blízko, nakupovalo od neho ropu a zabezpečovalo mu tým ekonomickú životnosť. A obe novinárky hovorili, že keď sa vypytovali zadržaných žien na to, ako sa dostali do Islamského štátu (zvonku), tak sa napospol dozvedali, že "normálne", v pokoji prekročili hranice z Turecka, žiadne schovávanie pod rúškom temnoty v horách a pod. skrátka jedna z členských krajín NATO mala s najväčšou teroristickou entitou sveta priateľský susedský vzťah.

Až doteraz sa márne riešilo, čo vlastne s ľuďmi zatvorenými v Al-Hulu a podobných inštitúciách bude. Nikto o nich veľmi nestojí a Kurdi v Rojave zrušili trest smrti.

SkryťVypnúť reklamu

Turecká invázia túto otázku však možno "vyrieši" za nás. Kurdi nemajú dosť síl na to, aby strážili tábor napchatý sedemdesiatich tisícami nepriateľsky naladených radikálov a odrážali tureckú armádu zároveň (a vskutku tam už prepukla vzbura väzenkýň). Takže sa dá čakať, že zadržiavaní sa ocitnú na slobode.

Koľko z tých ľudí skončí v Európe a dostane síce nie azyl, ale aspoň strpenie čiže Duldung?

"... ani zločinec neprestáva byť utečencom, aj keď mu štát nepriznáva tento štatút a môže na území zdržiavať zákonne. Spoločný azylový systém EÚ na základe Ženevskej dohody vrátane zásady pretekanie utečenca do krajiny, kde mu hrozí mučenie alebo neľudské zaobchádzanie je nutné bezpodmienečne dodržiavať." Súdny dvor EÚ.

SkryťVypnúť reklamu

Práve tie posledné slová vedú človeka k myšlienke, že slepý fanatizmus má rôzne formy, nielen tie náboženské, a že zajatcami jedného takého fanatizmu sme v súčasnosti my.

Celkom by ma zaujímalo, kto bude v Európe ten prvý Spartakus, ktorý povie, že Ženevskú konvenciu a spoločný azylový systém je nutné vzhľadom k zásadnej zmene svetových pomerov minimálne prejednat, ak nie zrušiť. A nahradiť niečím novým, čo nebudú môcť súdy vykladať ako právne záväzný samovražedný pakt.

Alebo či sa taký Spartakus nenájde, a či budú potrebné ďalšie katastrofy rozmerov druhej svetovej vojny, než ten svoj súčasný kurz konečne skorigujeme.

Oni by sa aj tí vtedajší signatári Ženevských dohôd, ktorí bez väčších výčitiek svedomia posielali nemeckých vojnových zločincov na popravisko, asi dosť divili, čo všetko si dnes v mene ich myšlienky necháme páčiť.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu