VARŠAVA - V Poľsku bude zrejme ďalšie štyri roky vládnuť národno-konzervatívne Právo a spravodlivosť (PiS), podľa odhadov výsledkov sa strana stala jasným víťazom nedeľňajších parlamentných volieb.
Na druhom mieste skončila proeurópska opozičná Občianska koalícia. Do parlamentu by sa mali dostať ešte tri ďalšie strany.
Vládne PiS podľa odhadov, zverejnených len krátko po uzavretí volebných miestností, získala 43,6 percenta hlasov, Občianska koalícia 27,4 percenta. Podľa prepočtov televízie TVN24 bude mať PiS väčšinu v 460-člennom Sejme, dolnej komore parlamentu.
"Dokázali sme vyhrať aj cez ten silný front proti nám," povedal predseda PiS Jaroslaw Kaczyński svojim spolustraníkom vo volebnom štábe. Tí nadšene tlieskali a kričali "Jaroslaw, Jaroslaw!" a "Ďakujeme, ďakujeme".
Proti PiS podľa jej predsedu stála "totálna opozícia". Kaczyński, ktorý platí za najmocnejšieho poľského politika, upozornil, že "pred nami sú ďalšie štyri roky ťažkej práce, pretože Poľsko sa musí ďalej meniť k lepšiemu ... musíme byť ďalej dôveryhodní a dodržiavať slovo".
Do Sejmu sa po piatich rokoch pravdepodobne vracia Zväz demokratickej ľavice (SLD), ktorý kandidoval v rámci zoskupení Levice. Jeho súčasťou je aj strana Jar, na čele ktorej stojí Robert Biedroń, prvý politik, ktorý sa v silne katolíckom Poľsku otvorene hlási k svojej homosexuálnej orientácii.
V poslaneckých laviciach tiež podľa odhadov zasadnú zástupcovia spojenectvo ľudovcov a protisystémového hnutia Kukiz a predstavitelia euroskeptické, pravicové Konfederácie.
Po nedeľných voľbách získalo PiS silný mandát na to, aby pokračovalo v reformách začatých v uplynulom volebnom období. Jeho vláda zaviedla štedré sociálne dávky napríklad pre rodiny s deťmi, zvýšila minimálnu mzdu alebo znížila vek odchodu do dôchodku. PiS ovládlo všetky kľúčové oblasti verejného života, vrátane dôležitých štátnych firiem a verejnoprávnych médií, ktoré sa podľa kritikov stala hlásnu rúrou národno-konzervatívnej formácie.
Opozícia: Vo Varšave Budapešť nebude
Kvôli spornej reforme súdnictva, ktorá zvýšila vplyv politikov na justíciu, sa vláda vo Varšave dostala do sporov s Európskou komisiou. Tá ju obviňuje z ohrozovania sudcovskej nezávislosti.
"Vo Varšave Budapešť nebude," vyhlásil Grzegorz Schetyna, predseda Občianskej platformy, najsilnejšieho zoskupenia Občianske koalície.
Narážal tak na vládu maďarského pravicového premiéra Viktora Orbána, ktorá má v parlamente ústavnú väčšinu a čelí kritike kvôli porušovaniu demokracie a princípov právneho štátu.
"Boli to ťažké štyri roky. Toto nebol vyrovnaný súboj. ... Nemali sme pocit, že štartujeme v spravodlivom súboji," uviedol tiež Schetyna.
Jeho strana niekoľko týždňov pred voľbami vyslala do boja o post premiéra umiernenú podpredsedníčku Sejmu Malgorzatu Kidawovou-Blonski. "Od zajtrajška začíname pracovať na tom, aby mizli priekopy medzi Poliakmi," sľúbila táto politička.
Po štyroch rokoch vlády PiS je Poľsko hlboko rozdelené, medzi ľuďmi kvôli rôznym politickým názorom panuje až nevraživosť. K nej prispieva aj ostrá rétorika najmä politikov Práva a spravodlivosti. Jeho šéf pred voľbami hovoril o "ciachovaní tých, ktorí pracujú v prospech nepriateľov".
Nedeľné voľby sprevádzala na poľskej pomery veľmi vysoká účasť: hlasovať prišlo 61,1 percenta voličov, čo je asi o desať percentuálnych bodov viac ako pred desiatimi rokmi.
