SME
Piatok, 1. júl, 2022 | Meniny má Diana

Katalánskych lídrov odsúdili na dlhoročné tresty

Bývalý katalánsky premiér Carles Puigdemont označil rozsudok za "nehoráznosť".

Novinári čakajú pred Najvyšším súdom v Madride.Novinári čakajú pred Najvyšším súdom v Madride. (Zdroj: SITA/AP)

MADRID - Španielsky najvyšší súd odsúdil v pondelok katalánskych lídrov na dlhoročné tresty väzenia za pokus o vyhlásenie samostatnosti Katalánska. Bývalý katalánsky vicepremiér Oriol Junqueras dostal 13 rokov nepodmienečne. Informovala o tom agentúra AFP.

Tresty odňatia slobody v rozmedzí deväť až 13 rokov vymeral súd deviatim z dvanástich súdených katalánskych lídrov. Ani jeden obžalovaný však nebol uznaný za vinného zo vzbury - s trestnou sadzbou až 25 rokov väzenia.

Miernejšie tresty dostali, pretože podľa súdu neusilovali o nezávislosť regiónu na severovýchode Španielska podnecovaním k násiliu.

SkryťVypnúť reklamu

Zvyšní traja boli obžalovaní len z neposlušnosti a súd ich do väzenia neposlal.

Práve pri Junquerasovi však budeSúdny dvor EÚ riešiť, či nemá imunitu europoslanca, lebo bol do tejto funkcie tento rok zvolený, píše server echo24.cz.

Dvanásť rokov väzenia dostali katalánski exministri Raül Romeva, Jordi Turull a Dolors Bassaová, ktorí spolu s Junquerasom boli odsúdení aj za zneužitie verejných fondov na usporiadanie referenda.

Bývalá predsedníčka katalánskeho parlamentu Carme Forcadellová dostala 11 rokov a šesť mesiacov väzenia. Odsúdená bola okrem iného za to, že v roku 2017 postúpila na prerokovanie v katalánskom parlamente niekoľko zákonov súvisiacich s referendom o nezávislosti.

"Slobodná parlamentná debata nie je zločin ... Demokracia dnes zažila čierny deň," komentovala rozsudok Forcadellová, ktorá na verdikt čakala rovnako ako osem jej kolegov vo väzbe.

SkryťVypnúť reklamu

Exminister Joaquim Forn a Josep Rull dostali 10 rokov a šesť mesiacov väzenia. Aktivisti Jordi Sánchez a Jordi Cuixart, ktorí sú vo väzbe už od októbra 2017, dostali deväť rokov väzenia.

Odsúdení sa teraz môžu odvolať k ústavnému súdu a potom k Európskemu súdu pre ľudské práva, čo ich advokáti chcú urobiť.

V Barcelone sa už zhromaždili stovky demonštrantov s katalánskymi vlajkami a transparentmi s nápismi "Slobodu pre politických väzňov".

Na mnohých miestach regiónu, najmä na staniciach, letiskách či v prístavoch bolo nasadených viac policajtov. Už v noci sa zhromaždilo niekoľko ľudí pri väznici Lledoners, kde sú umiestnení odsúdení katalánski politici.

Puigdemont: Nehoráznosť

Bývalý katalánsky premiér Carles Puigdemont označil rozsudok za "nehoráznosť".

SkryťVypnúť reklamu

"Celkovo sto rokov. Nehoráznosť. Teraz stojím ešte väčšmi než kedykoľvek predtým pri vás a vašich rodinách. Je čas na reakciu, aká tu ešte nebola," napísal na Twitteri Puigdemont.

Listom z väzenia zverejneným jeho stranou Republikánska ľavica Katalánska (ERC) reagoval na rozsudok aj Junqueras.

"Tým, ktorých ženie vpred len vôľa ubližovať, tým odkazujeme, že dneškom sa nič nekončí, ani ste nezvíťazili, ani nepresvedčili... My sa vrátime ešte silnejší. Vrátime sa a zvíťazíme," uviedol v liste bývalý katalánsky vicepremiér.

Deviati katalánski politici čelili obžalobe z viacerých trestných činov vrátane vzbury, ktorej sa podľa súdu dopustili zorganizovaním nezákonného referenda o nezávislosti v októbri 2017 a následným vyhlásením Katalánskej republiky.

SkryťVypnúť reklamu

Vzbury sa lídri mali podľa obžaloby dopustiť zorganizovaním nezákonného referenda o nezávislosti v októbri 2017 a následným vyhlásením Katalánskej republiky.

Bývalý katalánsky premiér Puigdemont je na úteku pred španielskou justíciou, ktorá ho v súvislosti s neúspešným pokusom o vyhlásenie nezávislosti od Španielska obvinila zo vzbury. Zdržiava sa v Belgicku a Madrid zatiaľ neuspel so snahami o jeho vydanie na stíhanie do vlasti. Keby sa vrátili do Španielska, hrozí mu zatknutie.

Referendum o nezávislosti Katalánska sa konalo 1. októbra 2017 napriek nesúhlasu a zákazu Madridu. Podľa španielskej vlády a súdov bol totiž tento plebiscit v rozpore s ústavou krajiny.

V deň referenda došlo na mnohých miestach k brutálnym zásahom španielskej polície voči voličom a zranenia utrpeli stovky ľudí. Za nezávislosť sa vyslovilo 90,18 percenta zúčastnených voličov. Účasť na hlasovaní bola 43-percentná.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu